O najhlúpejších otázkach

Mnohí poznáme situácie, keď dostávame otázky, ktoré sa nám oprávnene javia ako nezmyselné, úplne zbytočné, ba až absurdné. Pre mňa osobne sú to napríklad otázky typu Ako si sa vyspal? (ako obyčajne, úplne nanič ...), Kam idete na dovolenku? (ako zvyčajne, domov, do D. N. Vsi ...) a podobne. Dostávam však aj všeobecnejšie, zdanlivo intelektuálnejšie otázky, ktoré sú však ešte stupídnejšie a dokážu ma riadne vytočiť. Medzi nimi dlhodobo kraľuje aj táto superhaluz: V ktorom znamení ste sa narodili? O tom, prečo ma zvlášť táto otázka vytáča do nepríčetnosti, som už v médiách popísal a pohovoril veľmi veľa. Nepomohlo to, a preto sa to pokúsim ozrejmiť ešte raz, zrozumiteľne a naposledy. Všetko súvisí s absurdnosťou astrológie, ale táto otázka špeciálne aj s niečím, čomu sa odbornejšie hovorí precesia (prípadne aj nutácia) zemskej osi. Preto k tomu poviem niečo bližšie. Precesia a nutácia – čudný „tanec“ zemskej osi Krátka história problému precesie: Asi okolo roku 140 pred n. l. pri premeriavaní polôh hviezd si známy astronóm Hipparchos na ostrove Rhodos všimol, že sa ich ekliptikálna dĺžka & 955; (lambda) po dlhšom čase nepatrne mení. Menila sa síce aj ekliptikálna šírka & 946; (beta), ale o tú teraz až tak nejde aj preto, že Hipparchovi pri premeriavaní polôh hviezd ich ekliptikálne šírky & 946; celkom súhlasili. No spomínané dĺžky & 955; boli veľmi posunuté, vždy však o rovnaký rozdiel. Správne z toho usúdil, že príčinou bude pohyb základného bodu, od ktorého sa súradnica & 955; meria, t. j. posun jarného bodu & 957; (Ní), resp. počiatku znamenia Barana ^ (& 955; = 0°). Tento pohyb sa už vtedy nazval precesiou. Jarný bod je podľa definície začiatkom ekliptikálneho súradnicového systému (preto & 955; = 0°). Neskoršími, presnejšími meraniami sa zistilo, že jarný bod & 957; sa po ekliptike (zdanlivá dráha Slnka po oblohe) posunie za rok o 50´´ (oblúkových sekúnd), čo je za 72 rokov jeden celý stupeň (1°) a od čias Hipparcha dodnes to činí skoro 29°. To je však približne rozloha (dĺžka) jedného úseku na ekliptike, tzv. znamenia. Znamení bolo totiž na ekliptike v dávnej minulosti vydelených od jarného bodu & 957; dvanásť. Hlavná kružnica – ekliptika v dĺžke 360° sa rozdelila na 12 častí po 30°, keďže 360°:12 = 30°. Vtedy sa tieto úseky ekliptiky (reprezentujú známe znamenia zverokruhu) z pohľadu zo Zeme ešte premietali do rovnomenných súhvezdí. Tak vlastne dostali aj svoje mená. „Prvé“ bolo znamenie Barana (& 955; = 0° až 30°). Aj preto sa niekedy v počiatku ekliptikálnych súradníc namiesto znaku jarného bodu í objavuje symbol znamenia Barana, t. j ^. Toto znamenie sa v tej dobe skutočne premietalo (projektovalo) na oblohu do rovnomenného súhvezdia Barana (Aries), a podobne, znamenie Býka (& 955; = 30° až 60°) do súhvezdia Býka (Taurus), atď. (Váhy, Panna, Strelec, Rak, Blíženci ...). Teraz je to však úplne inak, čo sa nižšie vynasnažím vysvetliť presnejšie. O uhlových mierach Ale najskôr, pre úplných laikov, ešte malé vysvetlenie o uhlových mierach: Vyššie som spomenul akési uhlové stupne (minúty a sekundy) na nebeskej klenbe. Aby sme mali aspoň trocha predstavu, čo to v praxi znamená, uvediem, že prst na vašej natiahnutej ruke pokrýva (predstavuje) na oblohe plochu (dĺžku) jedného stupňa (1°), čo je asi dvojnásobok veľkosti kotúča Mesiaca v splne. Stiahnuté prsty na rovnako vystretej ruke (vlastne šírka vašej dlane) predstavuje na oblohe 10°, čo je približne rozpätie „spodných“ kolies (tých ďalej od seba, teda uhlová vzdialenosť hviezd Merak a Phecda) vo Veľkom voze, ktorý je iba časťou súhvezdia Veľkej medvedice. Roztiahnuté prsty na vašej ruke zaberajú na nočnej oblohe šírku tzv. „Pegasovho štvorca“ v súhvezdí Pegasa, čo je asi 16° až 20°. Teraz sa už môžem vrátiť k príčine „pohybu“ jarného bodu & 957;. Ide vlastne o podivuhodný „tanec“ zemskej osi, ktorý je dôsledkom nasledovných pohybov: 1) Dlhoperiodický pohyb stredného pólu rovníka okolo pólu ekliptiky Pe v zápornom zmysle s periódou asi 26 000 rokov, čo je tzv. Platónsky rok (presnejšie 25 725 rokov), po kružnici s polomerom asi 23,5° (presnejšie povedané, pre štandardnú epochu 2000,0 je polomer vlastne stredný sklon ekliptiky k rovine svetového rovníka, teda ĺ = 23°26´21,448´´). 2) Krátkoperiodický pohyb skutočného pólu rovníka Pr okolo stredného pólu rovníka Pr, ktorý sa deje tiež v zápornom zmysle, ale po (skoro) kružnici s polomerom 9´´ (oblúkových sekúnd; povedané presnejšie, je to „elipsička“ s polosami 9´´ krat 6´´) a periódou 18,6 roka (tzv. Drakonický rok). Tomuto krátkoperiodickému pohybu pólu rovníka sa hovorí nutácia. Výsledkom (zložením) pohybov 1) a 2) je potom vlnitá krivka, po ktorej sa pohybuje Pr, do ktorého vlastne smeruje pomyselná os rotácie Zeme. Preto hovoríme o „tanci“ zemskej osi (najskôr to bude akýsi valčík) okolo pólu ekliptiky Pe. Je to pohybom niečo podobné, ako rotuje a kýva sa detský vĺčok. Zmenou polohy ekliptiky a rovníka sa samozrejme mení i poloha ich priesečníkov. Nás tu zaujíma iba jeden z nich, t. j. už toľko spomínaný jarný bod & 957;, presnejšie stredný jarný bod. (V striktnom slova zmysle, precesiou je potom pohyb tohto jarného bodu & 957;, vyvolaný pohybom 1) a pohybom Pe.) Podľa fyzikálnych príčin potom rozoznávame: a) planetárnu precesiu – je to zložka precesie, ktorú vyvolávajú gravitačné účinky planét; b) lunisolárnu precesiu – je spôsobená účinkami Mesiaca a Slnka na Zem, resp. na zemský elipsoid; c) generálnu precesiu – je výsledkom (súčtom – superpozíciou) precesie a) a precesie b). Ako sa už konštatovalo, najviac je týmito príčinami „postihnutá“ ekliptikálna súradnica ë, o ktorú nám tu stále ide. Pripomeňme si ešte raz, že tzv. jarný bod & 957; je priesečník svetového (nebeského) rovníka, teda priemetu zemského rovníka na nebeskú klenbu, a ekliptiky, čo je zasa hlavná kružnica na nebeskej sfére, po ktorej sa zdanlivo pohybuje Slnko okolo Zeme. A priesečník svetového rovníka s ekliptikou, teda dvoch hlavných kružníc, je práve počiatok spomínanej ekliptikálnej dĺžkovej súradnice & 955;, teda jarný bod & 957;. Pripomínam tu aj triviálny fakt, že súhvezdie (je ich na oboch nebeských hemisférach celkove 88) je iba priemet náhodného zoskupenia hviezd na tmavé pozadie oblohy, hviezd, ktoré nijako gravitačne nesúvisia a navyše, jednotlivé orientačné – vedúce hviezdy daného súhvezdia sú od nás v priestore rôzne vzdialené. Pre hĺbavejších ešte uvediem, že rýchlosť dlhoperiodického pohybu 1) je daná vzťahom n = K.sin& 949;.cos& 949;, kde & 949; je už spomínaný sklon ekliptiky k rovníku. „Konštanta“ K, nazývaná aj precesná „konštanta“, sa mení málo a je zložitejšou funkciou mechanickej elipticity Zeme. Jej staršia hodnota podľa Newcomba je približne 5 490´´ za 100 tropických rokov. Presnejšie však pre epochu 2000,0 je ročná precesia 50,26´´. Aj asi všetkým známa Polárka (Severka) sa napríklad pod vplyvom precesie bude stále vzďaľovať od svetového pólu (v ktorom aj tak presne nikdy nebola). Asi za 12 000 rokov bude už k svetovému pólu najbližšie najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra – Vega (& 945; Lyrae). Ale to sú známe a triviálne veci ... Stačila by fantázia? Bolo by však veľmi zaujímavé, či by astrológom vystačila ich bujná fantázia pri výklade (tzv. divinácii) svojich nezmyselných horoskopov, keby ekliptika mala iný stredný sklon k rovine svetového rovníka, ako je terajších 23°26´21,448´´. Celkom dobre by sa potom mohli približne 30° „dlhé“ znamenia na ekliptike premietať aj do súhvezdí, ako sú napríklad Kompas, Kružidlo, Pravítko, Mikroskop, Oltár, Kýl, Plachty, Rydlo, Pec, Stolový vrch, Oktant, Hodiny, či nebodaj do súhvezdí ako sú Pohár, Sextant, Trojuholník a pod., napríklad aj do súhvezdia Mečiar. Je potrebné povedať aj to, že precesiu (čiastočne) správne vysvetlil už Issac Newton zo svojej gravitačnej teórie ako následok rušivých vplyvov Slnka a Mesiaca na zemský elipsoid. Týmto textom som sa teda snažil vysvetliť, prečo ma rozčuľuje, keď sa ma mnohí moderátori namiesto slušného pozdravu spýtajú „V akom znamení ste sa narodili?“ To, v akom znamení ste sa narodili, je totiž pre váš život a váš ďalší osud dôležité asi rovnako ako napríklad číslo papúč vašej pra-prababičky alebo veľká dĺžka krivého nosa autora týchto riadkov. Navyše, podľa tohto textu môže každý dôjsť aj k praktickému záveru o tom, že prípadný prívesok s určitým znamením (ľudia si ho nepochopiteľne vyberajú podľa dátumu svojho narodenia, nie počatia!), ktorý nosí na krku, môže rovno zahodiť, pretože to dnes už ani formálne nemôže mať nič spoločné s rovnomenným súhvezdím, a preto ani s „dymovou clonou“ – k tomu vymyslenou astrologickou rozprávkou, teda divináciou či tzv. výkladom horoskopu. Niekoho však ani toto všetko nepresvedčí(čilo). Takýmto nenapraviteľným fetišistom by som potom odporúčal, aby si, tiež podľa tohto textu, znamenie na prívesku aspoň vymenili za znamenie zo zverokruhu, ktoré je v poradí o jedno späť (posun jarného bodu za asi 2 000 rokov je asi 30°). Baran je/sú teda Ryby, Lev je Rak, Škorpión je/sú Váhy, a tak podobne. Tým si zachovajú aspoň dobrý pocit, i keď si takto „opravia“ grandiózny nezmysel iba formálne! Pre niektorých bolo vysvetlenie tohto nezmyslu možno príliš zložité, pre iných, dúfam, ani nie. V prípade akejkoľvek nespokojnosti však upozorňujem, že chyba (zdroj nespokojnosti), určite nie je vo fyzike ani v astronómii ani u Hipparcha, ale asi niekde inde. Hlavné zdroje: Prof. RNDr. Ing. Jaroslav Procházka, Sférická astronomie, Naše vojsko, Praha 1953, s. 134 — 145. Patrick Collinson, Reformácia (Slovart, 2004). James A. Connor, Keplerova čarodějnice (Pragma, 2005). Marcel Grün, Je astrologie věda? (Horizont, Praha 1990). Najnovšie Astronomické ročenky, texty prednášok zo sférickej astronómie a astrofyziky, vlastný rozum po maturite ako aj iné materiály. Autor je vedecký pracovník Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied