Krízový manažment alebo stratégia udržateľného vývoja?

Iste mi tu v Bratislave dáte za pravdu, ak poviem, že v krízach, akou je aj tá dnešná, musíme ako kontinent vystupovať jednohlasne, tak ako sme to videli na stretnutí G20. Úloha EÚ však nespočíva iba v Krízovom manažmente, ale hlavne v uskutočňovaní trvalej a udržateľnej politiky. Európe sa po dvoch svetových vojnách podarilo urobiť z nepriateľov priateľov, napriek miliónom mŕtvych na všetkých stranách. EÚ je dnes odpoveďou na globalizáciu ako takú. EÚ vytvorila najväčší vnútorný trh na svete a zaviedla s úspechom jednotnú menu – euro. Aj na Slovensku ju čoskoro zavediete. Európa je síce silná, ale musí sa ďalej rozvíjať. SPD pred rokom v Hamburgu prijala nové programové tézy a v nich sú nasledovné ciele: – posilnenie demokratických štruktúr, okrem iného aj myšlienka voľby predsedu Európskej komisie Európskym parlamentom. – posilnenie sociálnej Európy; Nemecká sociálna demokracia chce nový sociálny pakt stability, ktorý by, zohľadňujúc národné a štátne tradície, stanovil a vytvoril ciele a štandardy vo vzťahu k výdavkom do sociálnej sféry a vzdelávania, ktoré by sa riadili podľa hospodárskej výkonnosti daného štátu. V Európe však potrebujeme ešte niečo – stanoviť dolnú sadzbu pre daň z podnikania, aby nezdravé súperenie o čo najnižšie sadzby dane z podnikania nezruinovali jednotlivé národné štáty. Lisabonská zmluva mohla priniesť viac demokracie a silnejšiu sociálnu väzbu v konaní komisie a je len na škodu veci, že zmluva nevstúpila do platnosti. Globalizácia prináša aj nové výzvy pre vnútroštátnu politiku. Iste viete veľmi dobre z vlastnej skúsenosti, aké ťažké bolo pre Slovensko dosiahnuť konvergenčné kritériá EÚ. Týmto výzvam medzinárodnej hospodárskej súťaže musia čeliť všetky národné ekonomiky. Iba spoločnosť, ktorá je z hľadiska ekonomiky dobre nastavená, môže priniesť jednotlivcovi úžitok a blahobyt. Rozdávať sa dá iba to, čo sa už raz našetrilo a dosiahlo. Franz Müntefering, ktorý je od októbra novým predsedom SPD, túto skutočnosť viackrát zopakoval a zvýraznil. Ekonomika zaväzuje, nie je to akási „voľná jazda“, a to platí zvlášť pre sociálnych demokratov. Pre stranu, ktorá sa usiluje o sociálnu spravodlivosť, zostáva zdanlivo banálna otázka prerozdelenia a prerozdeľovania veľmi dôležitá. Pritom je pre sociálnu politiku hospodárska politika kľúčovým prvkom. V Nemecku sa pod červeno-zelenou spolkovou vládou podarilo uskutočniť potrebné opatrenia. Pod heslom Odvaha na zmenu prezentoval Gerhard Schröder, sociálnodemokratický kancelár, v marci roku 2003 svoju AGENDU 2010. Vnímala sa ako zásadný krok, a tým aj skutočne je. Je totiž zmenou od čisto sociálneho štátu k sociálnemu štátu, ktorý kladie dôraz na preventívne opatrenia a vychádza z flexibility a zodpovednosti každého z nás. Cieľom tejto politiky bolo umožniť ľuďom, aby si určovali a riadili svoj život sami. V popredí nie je dodatočná pomoc, ale príprava a spoluúčasť. Aj v tomto duchu vnímame v sociálnom štáte vzdelávanie ako kľúčový element sociálnej politiky. Nemecko bolo v roku 2003 v hlbokej štrukturálnej kríze. Stále väčšmi zaostávalo za inými ekonomikami. To viedlo k rastúcemu počtu nezamestnaných, vyšším sociálnym odvodom a nebezpečenstvu pre celý systém sociálneho zabezpečenia. A to nesmieme zabúdať, že Nemecko má vyspelý sociálny systém. Poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie, starobné poistenie sa spolufinancujú zamestnancom aj zamestnávateľom. V roku 2003 boli príspevky vo výške približne 43 percent hrubého zárobku. To celé funguje pri plnej zamestnanosti a ak je pomer zárobkovo činných v súlade s počtom dôchodcov. Ale v tom čase práve tieto podmienky splnené neboli. Mali sme vysokú nezamestnanosť, miestami až 14 percent. Avšak ešte závažnejší faktor bol demografický vývoj. My Nemci starneme. Na tom nie je nič zlé, ale vedie to k javu, že dnes dôchodca poberá dôchodok takmer dvakrát dlhšie ako pred 45 rokmi. A navyše je nás ešte aj stále menej. Krivka pôrodnosti je v Nemecku extrémne nízka. Preto klesá počet obyvateľstva, hlavne v aktívnom veku, a do roku 2030 klesne asi až o 7 miliónov. Dá sa očakávať, že v roku 2040 budú na jedného dôchodcu robiť namiesto štyroch iba dvaja ľudia v aktívnom veku. To by mohlo viesť k extrémnemu nárastu sadzby odvodov. Táto kríza hospodárstva a sociálneho systému sa odrazila aj vo výške štátneho zadlženia. V roku 2002 sme prvýkrát neboli schopní splniť konvergenčné kritériá EÚ, t.j. nové dlhy a celkový stav zadlženia verejného sektora. Hoci podiel na tom iste mal aj samotný proces zjednotenia Nemecka, vo všeobecnosti sa dá povedať, že sa vyvinula situácia, v ktorej by sa bez štrukturálnych zmien a vylepšení bolo muselo počítať s dlhodobo značnými problémami. Celkový politický program AGENDA 2010 by sa dal zastrešiť heslom Prispievať a dostávať. Cieľom reformného balíčka bolo, aby viac ľudí malo prácu a aby systémy sociálneho zabezpečenia (t.j. poistenie v nezamestnanosti, dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie) boli aj prostredníctvom krátenia dávok udržateľné pre budúcnosť a umožnili sa tak investície do školstva a výskumu. Niekoľko príkladov: – zrušila sa ochrana pred výpoveďou v malých podnikoch s menej ako desiatimi zamestnancami – umožnili sa tzv. atypické pracovné vzťahy, ako napríklad dočasné preradenie pod iného zamestnávateľa alebo časovo obmedzený pracovný pomer – výrazne sa zredukoval čas poberania dávok v nezamestnanosti – zároveň sa však poskytlo viac pomoci pri hľadaní práce a nájdení nového zamestnania – do dôchodkovej rovnice bol zakomponovaný prvok udržateľnosti, ktorý počíta s menším prispôsobovaním dôchodku na negatívny presun číselnej relácie dôchodca/ platiteľ príspevkov – zvýšil sa aj vek odchodu do dôchodku na 67 rokov – v zdravotnom poistení sa zrušila parita príspevkov vo vzťahu k zamestnávateľovi a zamestnancovi a zaviedol sa prvok samoúčasti, ako napríklad desaťeurový štvrťročný príspevok u lekára Celý balíček sa prepojil s radom opatrení, ktoré boli zavedené v prospech výstavby zariadení starostlivosti o deti, zriadeniu celodňových škôl a zlepšeniu vedeckej a výskumnej činnosti. Dôsledkom tejto politiky štruktúrnych reforiem bola zmena celkovej situácie v Nemecku. Súviselo to aj s privatizáciou verejných podnikov, odstránením byrokracie daňovej reformy a konsolidáciou rozpočtu, ako aj s budovaním alternatívnych zdrojov energie a zastavením ďalšieho rozvoja jadrovej energie. – počet nezamestnaných klesol z 5 miliónov na skoro 3 milióny a narástol počet aktívne pracujúcich, hlavne tých vo vyššom veku – hospodársky rozvoj priniesol do verejných rozpočtov príjmy z daní – za desať rokov klesli typické pracovné vzťahy o 1,7 milióna a atypické narástli na úroveň 2,7 milióna – vo verejnom sektore sa znížil počet pracovných miest o celú tretinu – veľa podnikov vo vlastníctve spolkovej krajiny alebo štátu sa privatizovalo (napr. pošta, Telekom, železnica, mestské podniky) a služby sa v nich radikálne zlepšili – podiel štátnych výdavkov klesol z 55 na cca 45 percent – na polovicu kleslo aj poistné v nezamestnanosti – od roku 2006 Nemecko spĺňa konvergenčné kritériá EÚ a má možnosť dosiahnuť vyvážený rozpočet – situácia v rodinách a pomer rodina/práca sa vďaka školským zariadeniam a celodennej škole zlepšili – školský systém vrátane vysokých škôl sa stal konkurencieschopnejším Politika pod názvom AGENDA bola úspešná, ale napriek tomu sa stále kritizuje.Vidíme, že naša spoločnosť vníma samu seba ako sociálne nespravodlivú, dokonca väčšmi ako na začiatku nového milénia. Je to vidieť hlavne v narastajúcich rozdieloch týkajúcich sa rozdelenia príjmov. Odbory najviac vyčítajú nedostatočnú spravodlivosť a kritizujú aj AGENDU ako takú. Kritizujú hlavne reformy pracovného trhu (stali sa známymi pod prezývkou Hartz 4) ako reformy odďaľujúce dôchodkový vek. Na protest proti reformám sa založila nová strana, tzv. Alternatíva sociálnej spravodlivosti (Wahlalternative Soziale Gerechtigkeit), v skratke WASG, ktorá sa neskôr spolu s PDS, ktorá vzišla z SED, zlúčili do strany Ľavica (Die Linke). Predseda, Oskar Lafontaine, čelný kandidát SPD v prvých voľbách po prevrate, minister financií vo vláde G. Schrödera do roku 1999, sám prešiel v roku 2005 do WASG. Oskar Lafontaine nebol jediným interným kritikom strany. S poľutovaním musím povedať, že SPD ako strana nikdy reformy nepodporovala jednotne. Odpor niektorých členov bol taký veľký, že v roku 2004 Gerhard Schröder odstúpil z funkcie predsedu strany. Po sérii prehratých krajinských volieb, dokonca aj v najdôležitejšej spolkovej krajine Severné Porýnie-Velstfálsko, požiadal ako reakciu na situáciu o vyslovenie dôvery v Spolkovom parlamente. Prišlo k novým spolkovým voľbám a ľavica sa s 8,7 percentami hlasov stala treťou najsilnejšou stranou. CDU/CSU vytvorili s SPD veľkú koalíciu. Pod vedením kancelárky Angely Merkelovej došlo k obsahovým zmenám v AGENDE (napr. max. daňové sadzby či dĺžka poberania dávok v nezamestnanosti). Napriek týmto zmenám pretrvali hlavné časti agendy aj naďalej. SPD spolu so Stranou zelených formou spomínanej politiky AGENDA prevzali zodpovednosť za Nemecko. Odolali sme primátu krátkodobosti a hlavným princípom sa stala udržateľnosť. To znamená myslieť na budúcnosť a neuspokojovať naše potreby na úkor budúcich generácií. Takáto politika si ale vyžiadala príliš vysokú stranícko-politickú daň. Stratili sme väčšinu v parlamentoch jednotlivých spolkových krajín ako aj na celonárodnej úrovni. Za 5 rokov sme stratili štyroch predsedov strany, no jedného sme práve získali a je ním Franz Müntefering. Na sneme v Hamburgu, kde sme si stanovili nový stranícky program, bolo cítiť silné boje medzi krídlami strany, ale dúfam, že sme ich už zažehnali. V strane Ľavica máme teraz nového politického protivníka. To nijako nezjednodušilo naše úsilie získať politickú väčšinu na miestach, kde sme o ňu prišli. SPD hlavne nesmie spraviť chybu a nechať sa zmiasť obsahom ľavicovo-socialistických vízií a snov. Strana si musí podržať svoj vlastný kurz a predložiť obsahovú koncepciu volebnej kampane na ďalších desať rokov, – ktorá posilní hospodársku silu krajiny, zabezpečí prácu a posilní trh v oblastiach výroby energie, ochrany klímy, dopravy a logistiky, optického priemyslu a zdravotníctva – ktorá bude podporovať inovácie prostredníctvom investícií do vedy a výskumu – ktorá zlepší podmienky zladenia práce a rodiny – ktorá zlepší náš vzdelávací systém Musíme sa držať kurzu posilňovania. Musíme dať jasne najavo, že spravodlivosť neznamená rovnosť, ale rovnosť príležitostí – nezávisle od sociálneho a etnického pôvodu. Musíme ponúknuť jasné odpovede na otázky tykajúce sa strachu zo straty zamestnania. Téma minimálnej mzdy je síce veľmi dôležitá, ale vo vzťahu k dlhodobému rozvoju spoločnosti je oveľa dôležitejšia téma vzdelávania a vzdelania. Toto sú kľúčové slová – vzdelávanie, ďalšie vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie. Nimi sa dostaneme k väčšej spravodlivosti a lepšej integrácii ako aj k riešeniu demografických zmien. Ešte stále je nemecký školský systém jedným z najselektívnejších na svete. Nízke vzdelanie sa v Nemecku dedí. To sa musí zmeniť. Turecké dieťa musí mať rovnaké príležitosti na maturitu a štúdium ako dieťa bavorského farmára či berlínskeho lekára. Tu sa ešte musí veľa spraviť, a preto je táto otázka stredobodom politického záujmu. Odborné vzdelávanie nemá v Nemecku také miesto, aké mu patrí. Aj ľudia už zamestnaní v malých a stredných podnikoch musia v odbornom raste a vzdelávaní pokračovať. Voľbou Franka Waltera Steinmeiera za čelného kandidáta do spolkových volieb 2009 sa SPD rozhodla pre muža, ktorý celý čas spolupôsobil pri celej AGENDE 2010. On a Franz Müntefering ako predseda strany sú zárukou, že kurz udržateľnej politiky pretrvá. Aj preto nedôjde po voľbách k vytvoreniu koalície s Ľavicou. Neexistujú tu zhody ako v zahraničnej, tak ani vo vnútornej politike, a preto sa s koalíciou neráta. Názory tejto strany vo vzťahu k nasadeniu našich vojakov v zahraničných misiách a vo vzťahu k Lisabonskej zmluve ukázali, že strana ešte nie je zrelá, aby vládla. Rozdiely v názore na hlavné body Agendy 2010 dokazujú, že Ľavica na spolkovej úrovni vsadila na krátkodobý populizmus, a tým premrhala svoje šance do budúcnosti. V niektorých spolkových krajinách vyzerá situácia inak, napríklad v Berlíne. Tu sme v roku 2001 na krajinskej úrovni s Ľavicou vytvorili koalíciu, najprv za podpory vtedajšej PDS a teraz v druhom legislatívnom období riadne. Bolo to možné, pretože na regionálnej úrovni sa vedenie strany ukázalo oveľa pragmatickejšie a vecnejšie ako na spolkovej úrovni. Ako príklad uvediem konsolidáciu rozpočtu a tarifnú politiku. Spolu s Ľavicou sa nám podarilo dostať sa v niektorých oblastiach zásadne vpred, nakoľko konsolidácia zadlženého rozpočtu mesta Berlín bola nevyhnutnosťou. V Hessensku sa nám vytvorenie červeno-zelenej koalície za podpory Ľavice nepodarilo. Otázkou ostávalo, ako sa bude vyvíjať vzťah SPD k strane Ľavica ďalej. Ja sa prikláňam k uvedomelej obsahovej analýze na báze trvalej politickej koncepcie. Tak bude jasné, kto to s budúcnosťou myslí vážne a kto iba sníva. Musíme dať jasne najavo, že istota zmien je možná iba vtedy, ak sa k zmenám aj odhodláme. V budúcich mesiacoch sa ukáže, či má SPD skutočne odvahu realizovať politické vízie a perspektívy s cieľom zabezpečiť nám lepšiu budúcnosť. Je jasné, že s predsedom, ako je Müntefering a kandidátom Steinmeierom máme dobré šance na úspech. Prednáška odznela 20. 11. 2008 v Bratislave v Nadácii Friedricha Eberta Redakčne krátené.