Nebezpečné predstavy o bezpečnosti
Niektorí ľudia dávajú prednosť veľmi zvláštnej predstave o bezpečnosti. Často mi pripomenie akčné filmy a ich hrdinov. Neohrození detektívi v nich bojujú za našu bezpečnosť. Nekompromisne prenasledujú zločincov a neboja sa proti nim použiť násilie. Správni „silní chlapi“, ktorí sa stávajú hrdinami. Niektorým ľuďom sa takéto hrdinstvo páči a chceli by spoločenské problémy riešiť podobne razantne. Dávajú prednosť politikom, ktorí im tvrdý postup sľúbia. Lenže vláda akčných hrdinov je veľmi nebezpečná. Uzurpujú si totiž právo byť zároveň sudcami a stávajú sa tak pre všetkých nebezpeční. Navyše ich spôsob vládnutia neumožňuje odhaľovať príčiny sociálnej patológie. Hranicu medzi dobrom a zlom kreslí sudca/policajt/vládca, roly sú jednoznačne určené a nedá sa o nich vyjednávať. Podiel akčného hrdinu na vytvorení zločinu sa nepredpokladá. Skutočnosť je však predsa len trochu iná. Prekvitanie bezpečnostného priemyslu poukazuje na zlyhávanie mechanizmov vytárania sociálnej kohézie. Spoločnosť je rozdelená na skupiny, ktoré sa od seba izolujú. Základným mechanizmom segregácie býva rôzna sociálna situácia. V dôsledku tejto izolácie sa prehlbuje nespravodlivá distribúcia bezpečnosti. Elita žije v bezpečnostnej bubline, v ktorej nie je vystavená dôsledkom vlastných rozhodnutí rovnakým spôsobom ako im je vystavená väčšina spoločnosti. Tragickým príkladom môže byť Tony Blair a „bežní“ obyvatelia Británie. Blair rozhodol, že Veľká Británia sa zúčastní na imperiálnej vojne, a tým zjavne vystavil všetkých jej občanov zvýšenému nebezpečenstvu. Zatiaľ čo on sa pohyboval v centre vlastnej bezpečnostnej bubliny, ostatní rovnakú výhodu nemali. Boli ľahším terčom pre teroristov. Nakoniec v Londýne teroristi zaútočili na metro. Človek, ktorý svojím rozhodnutím vojnu pomohol vyvolať, však metrom nejazdí. Bezpečnostný a zbrojársky priemysel, ktorými sa elita chráni, jej však skutočný pocit bezpečia dať nemôže. „Nebezpečenstvo“ v podobe ostatnej časti spoločnosti totiž stále pretrváva a múry, ochranky aj polícia ho len držia v určitej vzdialenosti. Na zvýšenie pocitu bezpečia je vždy možné zvyšovať múry, najímať viac ochrankárov a dávať väčšie právomoci polícii. Ale možno by bolo rozumnejšie pokúsiť sa odstrániť príčiny „nebezpečenstva“. A malo by to platiť aj pre domácu aj pre medzinárodnú bezpečnosť. Vo vnútornej politike štátu je pri dosahovaní bezpečnosti nevyhnutné odstraňovať všetky formy diskriminácie. V podmienkach, v ktorých diskriminácia vzniká a bujnie a v ktorých sa niektoré skupiny sa dostávajú do exklúzie, sú teda zo spoločnosti vylúčené, sa veľmi darí sociálnej patológii. Tá sa prejavuje v správaní členov diskriminovanej skupiny, ale rovnako aj v správaní ostatných skupín obyvateľstva k nej. Keď sa elita zbavuje zodpovednosti za prekonávanie diskriminácie a segregácie rôznych skupín v spoločnosti, pomáha vytvoriť nebezpečný stav, v ktorom sa darí rozpútavať a udržiavať konflikty. Vtedy sa môže stať, že niektorá zo skupín sa povýši na sudcu/policajta a pokúsi sa vyriešiť konflikty podľa vlastných predstáv. Takýmito samozvancami sú už tradične v našej stredoeurópskej realite rôzne neonacistické skupiny. Najnovšie sa rozhodli „urobiť poriadok“ českí neonacisti s obyvateľmi litvínovského geta. Situácia, ktorá pripomína občiansku vojnu sa za bezpečnú považovať nedá. Bezpečnostná politika však v takýchto prípadoch nezlyháva až vtedy, keď sa tajným službám nepodarí zastaviť prípadný pogrom, či inú katastrofu, ale už vo chvíli, keď sa predstavitelia miestnej samosprávy rozhodnú vytvoriť geto. Dojem zo zlyhávania bezpečnostnej politiky potom nedokáže napraviť ani „divácky atraktívna“ akcia policajných ťažkoodencov hneď na druhý deň v inom gete. Na prvý pohľad možno áno: štát dokázal, že vie plniť úlohu akčného hrdinu (policajti Vietnamcov patrične ponížili, ich nadradenosť sa prejavovala napríklad tykaním a neodôvodneným zadržiavaním) a dokáže rovnako ako neonacisti obťažovať menšiny. Zároveň to však znamená, že je rovnako nebezpečný ako oni, a že rovnako podporuje nebezpečnú politiku studených občianskych vojen. Stav trvalého napätia, v ktorom na seba budú pri pretrvávaní problémov niektoré skupiny ľudí útočiť, rozhodne nepredstavuje dobrú bezpečnostnú situáciu. V tomto prípade preto platí, že dobrá sociálna politika je zároveň dobrou bezpečnostnou politikou. V medzinárodnej politike je to veľmi podobné. Globálne mocenské a ekonomické vzťahy diskriminujú celé krajiny, či dokonca jeden celý kontinent. V tomto prípade reprezentuje elitu „Západ“, ktorý je dobre chránený múrom zo svojich armád. Lokálna elita však má globálne nároky. Ustavične sa to snaží poprieť a svoju agresivitu interpretuje ako preventívnu obranu. V maske spravodlivého policajta – akčného hrdinu, tvrdí, že jej ide predovšetkým o svetovú bezpečnosť. Preto stále viac zbrojí a vytvára nové „obranné“ konflikty. Výsledkom je stále nebezpečnejší svet. Mimo Západu je totiž jasne vidieť, nakoľko je obrana obranou a výsledkom je odpor. A nebezpečný svet si vyžaduje „silného chlapa“, aby sa s ním vysporiadal. Nebezpečná bezpečnostná politika unilateralizmu a intervencionizmu sa sebapotvrdzuje. Vytvára drsný svet, v ktorom prežijú len „silní“ a následne žiada „silných“ vodcov, aby v drsnom svete poupratovali. Mohli sme to vidieť v poslednom volebnom súboji o post amerického prezidenta. John McCain ako vojnový veterán mal mať údajne lepšiu kvalifikáciu na vedenie USA v časoch vojny ako Barack Obama. Bol vo vojne a lepšie mu pasoval obraz akčného hrdinu. Obama počas celej kampane v tejto otázke ťahal za kratší koniec. O skutočných príčinách napätia a konfliktov vo svete sa kandidáti nesporili. Nebezpečný svet je „fakt“, s ktorým sa treba vyrovnať. Tvrdo a nebojácne. Mier podľa nich vyšiel z módy a pacifisti sú naivní hlupáci. Je evidentné, že takáto forma bezpečnostnej politiky je veľmi nebezpečná. Konflikty a napätia majú svoje príčiny. Ak sa nezameriame na ich riešenie, nikdy sa nám nepodarí vytvoriť bezpečnejší svet. Policajní akční hrdinovia nebezpečenstvo vytvárajú, i keď tvrdia opak. Nemali by sme im dávať priestor na realizáciu ich nebezpečných predstáv o bezpečnosti.
