Reklama
Reklama

Oddaní kazatelia

Desiateho decembra uplynú dva roky od smrti Augusta Pinocheta. Zároveň uplynie šesťdesiat rokov od prijatia Deklarácie ľudských práv Organizáciou spojených národov. V súvislosti s výročím niektorí spomenú (napríklad) Pinocheta ako diktátora pošliapavajúceho ľudskú dôstojnosť. Iní si naňho v pietnej spomenú na toho, kto do Čile priniesol demokraciu a samozrejme aj – ľudské práva.
Počet zobrazení: 634

Desiateho decembra uplynú dva roky od smrti Augusta Pinocheta. Zároveň uplynie šesťdesiat rokov od prijatia Deklarácie ľudských práv Organizáciou spojených národov. V súvislosti s výročím niektorí spomenú (napríklad) Pinocheta ako diktátora pošliapavajúceho ľudskú dôstojnosť. Iní si naňho v pietnej spomenú na toho, kto do Čile priniesol demokraciu a samozrejme aj – ľudské práva. Na Slovensku to nie je inak. Napriek tomu, že Amnesty International zdôrazňuje, že ľudské práva sú univerzálne, istá skupinka nadácií, politikov či novinárov desiateho decembra (ak si náhodou nespletie dátum, ako napríklad členovia OKS tento rok) prináša správy o podupávaní ľudských práv na Kube, pripomína Pinochetove zásluhy, prípadne vedie hĺbavé diskusie na tému prirodzená agresivita islámskeho sveta či jeho hrozba judeokresťanskej civilizácii. Tej civilizácii, ktorá – aj ich rétorikou – zohrala zásadnú úlohu vo vývoji povedomia o právach človeka. Logiku to má: napokon práve naša „judeokresťanská“ civilizácia, obzvlášť jej druhá zložka, doviedla svet po druhej svetovej vojne k nutnosti sformovania Komisie pre ľudské práva. Lenže deklaráciu o ľudských právach si pripomínajú napríklad aj kubánske veľvyslanectvá, a to zhodou okolností v čase, keď pred ich oknami protestujú zástupy záchrancov judeokresťanskej civilizácie. Ako je to možné? Kube predsa nevládne Allah. Je tam komunizmus a ten je takisto produktom zmienenej civilizácie. Pri prieniku týchto veličín sa dostávame tam, kde sa ponímanie judeokresťanskej civilizácie spája s hodnotami reprezentovanými trhovým lassez faire a jeho oddaným kazateľom Pinochetom. Jednoducho, skupinka obdivovateľov voľného trhu bude len to považovať za porušenie ľudských práv, keď sa niekto pokúsi dať jeho presadzovateľom „po paprčiach“. Nuž a to sú zväčša tzv. kolektivisti, ktorí sa opovážia presadzovať aspoň privilégium nazývať sa človekom aj anonymnej mase vykonávateľov lassez faire vôle. Pri letmom pohľade na geopolitickú mapu sveta nepotrvá dlho, aby sme problém pomenovali presnejšie: biely rasizmus. Hádam aj preto mnohí z tých, ktorí sa klaňajú Pinochetovej pamiatke, volajú na slávu vojenským masakrom či prirovnávajú mnohé genocídy k civilizačnému pokroku, majú ešte aj dosť guráže na to, aby pokusy o „odelitárčenie“ ľudských práv nazývali posmešne „humanrightizmom“ útočiaci na „pravé hodnoty“. Na rozdiel od čias predchádzajúcich vzniku OSN sa dnes neoplatí mávať „židoboľševickou“ kartou. Našťastie, útočníkov na piliere jediného správneho sveta sa vždy nájde dosť. Najmä tých farebných, ktorí si za škvŕkanie v žalúdku môžu vrodenou menejcennosťou, lenivosťou a sklonmi k rovnostárstvu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama