Reklama
Reklama

Podivuhodné prideľovanie rozvojovej pomoci a možné riešenie

Bývalé vedenie rezortu zahraničných vecí schválilo na rozvojovú na pomoc na 38 projektov na rok 2012 v hodnote 6,5 milióna eur. Nové vedenie projekty prehodnotilo, potvrdilo len 23 vo výške 3,4 milióna eur.
Počet zobrazení: 403
uvod_murinova.jpg

Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (SAMRS), ktorá zodpovedá za riadenie oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci SlovakAid, dlhodobo trpí na podivuhodné postupy. Výsledky kontroly OECD pred dvomi rokmi si vyžiadali zmeny v kritériách pri posudzovaní projektových návrhov. No omnoho vážnejšie sú informácie z posledného výberu projektov zahraničnej rozvojovej spolupráce a následné kroky nového vedenia rezortu zahraničných vecí.

Nový šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák má veľmi zlý pocit z toho, ako sa na ministerstve rozdeľovali peniaze na rozvojovú pomoc pred jeho nástupom do funkcie. Ako pre médiá v apríli uviedol, má silné podozrenie, že na ministerstve sa uzatvárali rôzne „fantómové“ zmluvy a že si vymýšľali partnerov len preto, aby sa peniaze zo štátnej kasy preliali do vreciek kamarátov.
Bývalé vedenie rezortu zahraničných vecí vynaložilo celý rozpočet na oficiálnu rozvojovú pomoc na rok 2012 v hodnote 6,5 milióna eur na 38 rozvojových projektov. Nové vedenie tých 38 projektov prehodnotilo, potvrdilo z nich len 23 vo výške 3,4 milióna eur. Zvyšných 15 projektov v hodnote 3,11 milióna eur zrušilo. Ako dôvody na zrušenie projektov uviedol minister Lajčák ich neefektívnosť, nadhodnotený rozpočet, nedostatočné skúsenosti žiadateľov dotácií a ich partnerov, irelevanciu či duplicitu projektov a neudržateľnosť po ukončení projektov, čo by mala byť základná podmienka projektu. Na prerozdelenie finančných prostriedkov zo zrušených projektov sa vypíšu nové výzvy.

Sporné bolo už samotné vyhlásenie úspešných projektov. Organizácie mali čas na vypracovanie projektu do 24. februára. O dva a pol týždňa na to, len pár dní po parlamentných voľbách, už ministerstvo oznámilo, že vie, ktoré neziskovky súťaž vyhrali a dostanú na jeho realizáciu peniaze zo štátneho rozpočtu. V minulých rokoch pritom tento proces trval viac ako mesiac. Samotné rozhodnutie o víťazoch malo byť prijaté len deň pred voľbami. Komisia SlovakAid stihla v nezvyčajne krátkom čase vyhodnotiť až 102 projektov. Bývalý šéf rezortu diplomacie Mikuláš Dzurinda sa bráni, že na ministerstvo prišiel so snahou meniť veci k lepšiemu. V rámci oficiálnej rozvojovej pomoci to podľa neho znamenalo, že nechcel pokračovať v tradícii predchodcu, že projekty sa predkladali 25. mája. Zaviedol tiež dozornú radu, ktorá mala prekontrolovať definitívne zmluvy. Ďalšou zmenou zavedenou Dzurindom bolo, že uchádzačmi mohli byť aj súkromné firmy. Šokovalo ho, že boli niektoré odsúhlasené zmluvy problémom. Preto Lajčáka požiadal, aby predložil dôkazy, že pochybili.

Je zrejmé, že zmena v riadení rozvojovej pomoci je viac ako potrebná. A to nielen v podmienkach a transparentnosti hodnotiaceho procesu, ale aj v samotnej realizácii pomoci. Niekoľko európskych štátov začalo s realizáciou projektu COMIDE, ktorý chce prepojiť migračnú politiku s politikou rozvojovej pomoci práve pre zvýšenie efektívnosti a transparentnosti. Projekt predložilo Rakúsko, okrem Slovenska sa doň zapojilo napríklad Taliansko či Slovinsko.

Migranti môžu nielen pripraviť kvalitnejšie projekty, ale ich aj efektívnejšie realizovať. Zo strany mimovládnych bolo totiž organizácií bežným zvykom, že si na realizáciu aktivít projektu najímali miestne organizácie, pretože sami buď nemali kapacity na terénnu prácu, či nedokázali presvedčiť dostatok miestnych obyvateľov na aktívne zapojenie do projektu, a tým doviesť projekt do úspešného konca. Najväčšiu výhodu zapojenia migrantov do rozvojovej pomoci vidí EÚ v ich lepšom poznaní miestnych pomerov. Pri realizácii rozvojových projektov sa napríklad stalo, že pre zlepšenie hygienických návykov, a tým zníženie hrozieb infekčných ochorení, prišli rozvojoví pracovníci učiť miestnych školákov, ako si umývať ruky mydlom pod tečúcou vodou. Pritom tečúca voda nebola nielen v škole, ale dokonca ani v celej dedine.

Európsky projekt COMIDE chce prepojiť migračnú a rozvojovú politiku aj za účelom realizácie kvalitnejších projektov a politík. Ako na stretnutí k téme spolupráce migrantov a rozvojových organizácií uviedla Henna Knuuttila z veľvyslanectva Fínskej republiky v Bratislave, prelínanie migračnej politiky a rozvojovej pomoci má pomôcť práve zníženiu chudoby v rozvojových krajinách. „Fínsko na tento rok vyčlenilo 0,56% HDP na rozvojovú pomoc. Veľa rozvojovej pomoci sa realizuje prostredníctvom ambasád v tretích krajinách. No veľmi aktívne v tejto oblasti sú u nás organizácie, ktoré združujú migrantov,“ uviedla Henna Knuuttila. Ako dodala, Slovensko by malo využiť potenciál migrantov a záujem o dianie v krajine pôvodu aj pre zlepšenie účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci.

Koordinátorka projektu COMIDE za Slovensko Galya Terzieva hovorí, že absencia prepojenia týchto dvoch politík môže spôsobiť aj nesprávny dopad na rozvoj chudobných krajín, napríklad prostredníctvom pracovnej migrácie. Jav, ktorý je známy ako odlev mozgov, je častý práve v rozvojových krajinách v kľúčových odvetviach. „Preto je žiadaná súdržnosť migračnej a rozvojovej politiky. Väčšia spolupráca medzi krajinami pôvodu, tranzitu a určenia, rovnako ako plné začlenenie migračnej dimenzie do rozvojových politík a dialóg na všetkých úrovniach sú zásadné kroky pre posilnenie rozvojového potenciálu migrácie,“ vysvetľuje G. Terzieva.

Na Slovensku je situácia v oblasti migrácie odlišná od západoeurópskych krajín, ako je Nemecko, Francúzsko či severské štáty. Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na Slovensku pôsobia hlavne vysokokvalifikovaní a kvalifikovaní migranti, i keď si často nenájdu adekvátne uplatnenie a robia kuchárov, čašníkov či šoférov. Zapojenie do realizácie rozvojovej pomoci by tak pomohlo aj im v kvalifikovanejšom uplatnení.

Foto: Jana Murínová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama