Diskusie a protesty
V dôsledku nedostatku pitnej vody, potravín a zdravotníckeho materiálu zahynulo za posledných desať rokov niekoľko desiatok tisíc irackých detí.
Po uvalení sankcií v rokoch 1990 a1991 sa podľa UNICEF úmrtnosť v južnom a centrálnom Iraku zdvojnásobila. Bývalý humanitárny komisár OSN v Iraku Denis Halliday vyhlásil: „Sme svedkami zrútenia sa jednej spoločnosti.“
Krajine, kde je milión detí vo veku do piatich rokov chronicky podvyživených, kde je celková infraštruktúra na najnižšej úrovni a kde vládne diktátorský režim, sa iným ako humanitárnym spôsobom pomôcť nedá. Práve preto v roku 1996 skupina amerických aktivistov založila humanitárnu organizáciu Voices in the Wilderness, ktorej hlavným cieľom je zrušiť ekonomické sankcie udelené Iraku OSN. V roku 1998 sa organizácia rozšírila aj do Veľkej Británie (www.viwukfreeserve.co.uk) a momentálne vedie jednu z najväčších kampaní proti vzniku ďalšieho irackého konfliktu.
Iná tvár vojny
Verejná mienka vo Veľkej Británii je jasne naklonená proti vojne v Iraku, až 52 percent britských voličov nesúhlasí s Blairovou podporou americkej politiky. No málokto z nich by svoju solidaritu s irackým ľudom vyjadril takým spôsobom ako 21-ročný člen Voices in the Wilderness Matt Barr. V prípade, že Británia dá pokyn na bombardovanie Iraku, je tento mierový aktivista pripravený na prvý let do Bagdadu, kde okrem svedectva o vojne chce byť aj živým štítom proti západným vojenským silám. Paradoxne, v prípade útoku sa k nemu pripojí ďalších dvesto amerických dobrovoľníkov.
Barr navštívil Irak v decembri minulého roku, kde bol svedkom utrpenia obyčajného irackého ľudu a práve to ho utvrdilo v správnosti jeho činu. Matt Barr a ďalší aktivisti organizácie bojujú za zrušenie sankcií proti Iraku už niekoľko rokov. Ich cieľom je zvýšiť informovanosť nielen britskej verejnosti o dôsledkoch uvalenia sankcií a upriamiť pozornosť na dôsledky ďalšieho konfliktu. V britských médiách sa však zatiaľ „ľudskej podobe“ prípadnej vojny veľa priestoru neušlo. V uliciach Londýna sa nekonali nijaké výrazné protesty a okrem, podľa niektorých extrémneho, protestu Matta Barra sa Briti výraznejšie nevyjadrili. Azda sa tak stane po ujasnení si cieľov vo vysokej politike.
Rozhodnutie v rukách vlády
Napriek prebiehajúcej kampani niekoľkých humanitárnych organizácií o účasti Británie v irackom konflikte musí napokon rozhodnúť vláda. Na tlak najmä zo strany liberálnych demokratov sa 24. septembra uskutoční aj stretnutie parlamentu, na ktorom poslanci dostanú do rúk dlho očakávanú správu o irackom zbrojnom potenciáli. Liberálni demokrati už teraz vyhlasujú, že obsah dokumentu nebude nijakým prekvapením a obhájiteľnosť útoku si vyžiada jasnú podporu Bezpečnostnej rady OSN. Toto tvrdenie im v priebehu posledných týždňov zvýšilo popularitu o jedno percento.
Blairova kampaň na podporu útoku sa zatiaľ nestretla s pozitívnym ohlasom ani vo vlastných radoch. Na väčšinu predstaviteľov labouristickej strany nezapôsobil Bushov dlho očakávaný prejav v Bezpečnostnej rade OSN veľkým dojmom. Okrem podpory Ianca Dunca Smitha, ktorou si znepriatelil vlastný tábor a ktorého presne ročné zotrvanie na čele konzervatívcov sa považuje všeobecne za málo presvedčivé, sa britskému ministerskému predsedovi zatiaľ veľa podpory neušlo.
Blairove dilemy
Na jednej z tlačových konferencií vyhlásil, že zo strany britskej verejnosti si zaslúži trochu viac dôvery, keďže pri kosovskej a afganskej kríze hľadal podporu OSN a vojenská intervencia sa v oboch prípadoch „údajne“ vyplatila. Podľa ohlasov verejnosti mal vraj zatiaľ Tony Blair pocit, že rezolúcie OSN neporušuje Saddám Husajn, ale samotný Západ.
Výhodou britského premiéra je však jeho presvedčivá rétorika, ktorej dôkazom bolo úspešné vystúpenie na minulotýždňovej konferencii odborárov v Blackpoole, kde sa mu takmer podarilo obhájiť legitímnosť útoku. Aj keď zatiaľ nepadlo nijaké oficiálne rozhodnutie a na ostrovoch sa o všetkom najprv podrobne rokuje, Blair stále dúfa, že zverejnením správy budúci týždeň presvedčí nielen parlament, ale aj flexibilnú mienku britskej verejnosti. Je pravdepodobné, že ulice Londýna sa potom zaplnia.
