Reklama
Reklama

V krížovej paľbe

Sotva ochladlo medzi Indiou a Pakistanom napätie, ktoré koncom mája a začiatkom júna viedlo takmer k vypuknutiu vojny, a opäť obe krajiny „zažiarili“ v hlavných správach médií. Jablkom sváru je, ako tradične, Kašmír.
Počet zobrazení: 632

Sotva ochladlo medzi Indiou a Pakistanom napätie, ktoré koncom mája a začiatkom júna viedlo takmer k vypuknutiu vojny, a opäť obe krajiny „zažiarili“ v hlavných správach médií. Jablkom sváru je, ako tradične, Kašmír.

Všetci, ktorí boli v Indii, vedia, že správy o nebezpečenstve bý-vajú prehnané. Spôsobuje to možno senzáciechtivosť, či orientalistický pohľad, ktorý vidí v rozvojovom svete „ríšu chaosu“. Napriek tomu však stojí na oboch stranách hranice proti sebe milión vojakov, streľba utícha len zriedka a v indickej časti Kašmíru sú teroristické útoky a odvetné akcie armády na dennom poriadku. Prípadné použitie nukleárnych zbraní by si podľa odhadov expertov vyžiadalo 17 miliónov obetí. Nervozita svetového spolo-čenstva je teda pochopiteľná.

Augustové útoky

Konflikt sa tentoraz vystupňoval počas púte do jaskyne v Amaranthe. Medzi 19. júlom a 22. augustom prichádza do moslimské-ho Kašmíru približne stotisíc hinduistických veriacich – od svätých mužov obsypaných popolom, cez biznismenov až po domáce pa-nie zo stredných vrstiev. Procesia sa prirodzene stala vhodným terčom útoku.

Ani dvanásťtisíc dodatočne povolaných príslušníkov ozbrojených síl nedokázalo zabrániť útokom. V tom najhoršom z nich zomrelo deväť ľudí a viac ako tridsať bolo zranených. Ako vždy, útok odštartoval rečnícke prestrelky medzi vládami v Dillí a Islamabade. Všeobecne sa neočakáva, že sa napätie vystupňuje tak, ako na prelome mája a júna. To však nemusí tak celkom záležať od vôle politikov.

Hra s ohňom

Obe vlády potrebujú limitované násilie. Môže to znieť cynicky, ale hrozba zvonka je to jediné, čo okolo nich dokáže elektorát zjednotiť. Ich pozícia nie je ani zďaleka stabilná. Po rozpačito pôsobiacom referende, ktorým sa Mušaraf usiloval legitimizovať svoje uchopenie moci, musí čeliť ešte jednej skúške. Októbrovým parlamentným voľbám. Ak nevyhrajú jemu blízke strany, situáciu mu to mimoriadne skomplikuje. A keďže je Pakistan v strede svetového záujmu, nemôže si dovoliť ani priveľmi okatú manipuláciu.

Krížom cez zákopy je situácia podobná. Vadžpajího vládna koalícia je krehká – nepriaznivé výsledky z jesenných volieb v niektorých štátoch môžu zatriasť i federálnou vládou. A celoindické parlamentné voľby sa konajú už budúci rok.

Z krátkodobého hľadiska by bolo vypuknutie vojny prirodzeným vyústením politického využívania militantného nacionalizmu. V dlhodobejšom horizonte by však išlo o katastrofu – medzinárodnopolitickú i hospodársku. Konflikt teda musí byť kontrolovaný.

Strata kontroly

A v tom je práve háčik. Jeho špirála totiž nabrala vlastnú dyna-miku, iniciatívu prebrali samotné teroristické skupiny. Už dávno nie sú celkom pod kontrolou pakistanskej tajnej služby, a už vôbec nie vlády. Využívanie militantného islamu sa, rovnako ako vo vnútri Pakistanu, obrátilo proti svojim mecenášom. Aj najlepšie mienená Mušarafova snaha o ukončenie konfliktu má preto len obmedzenú účinnosť.

Druhým faktorom sú samotné ozbrojené sily oboch krajín. Na pretrvaní napätia v Kašmíre a teda i možnosti konfliktu medzi krajinami, majú eminentný záujem. Znamená to vplyv a zdroje pre „jastrabov“ v oboch hlavných mestách.

Nebezpečná nedôslednosť

Novým prvkom v hre sú voľby v Kašmíre, ktorých začiatok plánujú na 16. septembra. Sú nádejou i rozbuškou. Ich úspech, to znamená vysoká účasť voličov, je dôležitou podmienkou skončenia konfliktu, ktorý nie je len dôsledkom islamabadských intríg. Obyvateľstvo protestuje proti vláde, ktorá ho nereprezentuje. Aj keď sa protest prejaví iba tichou nespoluprácou, vytvára to pôdu pre pôsobenie militantných skupín. Úspešné voľby a legitímna vláda, ktorá by z nich vzišla, by im naopak vzali vietor z plachiet. Stupňované útoky majú preto vytvoriť atmosféru strachu, v ktorej bude účasť voličov minimálna.

Dillí nie je tiež bez viny. Pokoj v Kašmíre nebude dovtedy, pokiaľ sa do politického procesu nezapojí väčšina skupín a obyvatelia nezískajú pocit, že môžu skutočne rozhodovať o svojom osude. Vadžpajího vláda zatiaľ nie je schopná prekročiť svoj tieň. Akýkoľvek dialóg o autonómii, či nebodaj samostatnosti Kašmíru je tabu, návrh pozvať na voľby medzinárodných pozorovateľov zasa neprijateľný. Oba kroky by mohli ohroziť popularitu vládnych strán stavajúcich na nacionalistických sentimentoch. Nečudo, že hlavná kašmírska opozičná sila – Konferencia všetkých strán Hurriját – zjednocujúca 27 skupín, bude voľby pravdepodobne bojkotovať. Znamenalo by to, že jedinou politickou stranou ostane skorumpovaná a zdiskreditovaná Národná konferencia, ktorej už dôveruje málokto.

India i Pakistan používali Kašmír päťdesiat rokov ako šachovnicu, na ktorej ventilovali vlastné konflikty. Násilie nabralo vlastnú dynamiku a vymklo sa spod kontroly svojich iniciátorov. Akékoľvek snahy limitovať ho sú už neefektívne. Aj preto, že Dillí ani Islamabad nechcú kašmírsky problém skutočne riešiť, len dostať ho na úroveň, kde by bol opäť nástrojom politiky. Málokoho trápia ľudia, čo uviazli v krížovej paľbe.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama