V znamení sivej zástavy
Na 4. zjazde Komunistickej strany Slovenska (KSS) v bratislavskom hoteli Kyjev sa 15. a 16. septembra zúčastnilo 162 delegátov a 18 delegácií spriatelených strán z cudziny. Hoci sa proklamovalo, že na rokovaní nebol žiaden zástupca politickej strany zo Slovenska, jedna novinárka položila na záverečnej tlačovke otázku, čo na zjazde robil istý krajský funkcionár HZDS...
Zjazd sa konal v znamení ostrej kritiky súčasnej politickej a ekonomickej situácie v krajine. Jediné východisko delegáti videli v socializme. Pokus o vymedzenie pojmu socializmus nájdeme v Stanovách KSS. Má ísť o demokratickú, politicky a hospodársky pluralitnú spoločnosť slobodných a rovnoprávnych občanov, spoločnosť samosprávnu, prosperujúcu a sociálne spravodlivú, ktorá umožní všetkým pracovať, využívať výdobytky vedeckotechnického rozvoja a aktívne sa zúčastňovať na vytváraní vlastnej budúcnosti. Nuž, kto by nesúhlasil s tým, aby sa za takúto spoločnosť bojovalo?
Vtiera sa však otázka: bola spoločnosť, ktorú sme tu mali do roku 1989, socialistická? Spĺňala uvedené kritériá? Pokiaľ som sledoval dianie na zjazde, diskutujúci zväčša označovali obdobie pred novembrom 1989 ako socializmus. V dokumente KSS Program pre väčšinu sa síce hovorí, že "dnešná KSS sa poučila z chýb minulosti a vyvodila z nich príslušné závery, aby sa v činnosti strany neopakovali", ale zároveň sa tu tvrdí: "v roku 1989 zradou a podvodom, oklamaním občanov, bola KSS zbavená svojho vplyvu na ďalší rozvoj Slovenska". Je teda toto poučenie z chýb minulosti na úrovni povestného dokumentu Poučenie z krízového vývoja?
Na zjazde zaznievali aj sebakritické hlasy. KSS nemá dostatočný vplyv na mládež, nepodarilo sa jej získať taký počet príslušníkov inteligencie. Svoj vplyv na mládež chce posilniť výzvou k nastupujúcej generácii. Na tomto dokumente je príznačná idealizácia minulosti. Pritom mládež má apriórnu nedôveru voči všetkým, čo ospevujú staré zlaté časy. Zaujímavý je aj ďalší moment. Delegátom zjazdu síce treba pripísať k dobru, že svoje podpisy pridali pod petičnú akciu MDĽ proti zavedeniu poplatkov na vysokých školách, no o konkrétnej podpore týchto akcií sav spomínanej výzve nič nehovorí.
O postoji k iným ľavicovým subjektom dostatočne vypovedá výrok znovuzvoleného predsedu KSS Jozefa Ševca: "Musíme sa poučiť z modernosti SDĽ i rýchlo kvasených a účelových strán od stredu naľavo, ako je HZDS, Smer, SDSS, ZRS, či SOP, vyvodiť závery z ich zaslepenosti a v konečnom dôsledku zrady záujmov pracujúceho človeka, z ich činnosti zakrývania skutočnej pravdy o kapitále, ktorá ich doviedla do služieb záujmov samotného kapitálu... Strany sociálno-demokratického typu sa nedokážu poučiť z vlastnej histórie, nedokážu s komunistami komunikovať nie pre naše chápanie revolúcie, ale preto, že vždy slúžili záujmom kapitálu a nie človeku práce. Ich ciele sú dnes diametrálne odlišné ako naše."
Ďalej Ševc povedal: "KSS si na 3. zjazde postavila úlohu hľadať styčné body pre spoluprácu s ľavicovými stranami, volila metódu dialógu a kompromisu. Ukazuje sa však, že ešte dnes nedozrel čas na to, aby sa politické strany naľavo od stredu vedeli dohodnúť na myšlienke spoločného postupu v sociálno-ekonomických otázkach. V najbližšom období zrejme budú i naďalej pokračovať neplodné diskusie o integrácii ľavice, zakladať účelové koalície v snahe dostať sa do parlamentu."
Ferdinand Peroutka v slávnej ankete Prečo nie som komunista napísal, že rub komunistickej zástavy je sivý, pretože je sivá aj teória, podľa ktorej chcú koministi usporiadať svet. V dnešnej dobe výzvy k návratu k prekonanej minulosti môžu znieť iba tragikomicky, ako nudná, sivá kázeň politických sektárov.
