Megafúzie a internetová ekonomika
V súčasnosti sa proces koncentrácie kapitálu obzvlášť urýchlil. Trvá už dlhšie obdobie, ale k najväčšiemu zrýchleniu došlo najmä počas 90. rokov. Ak nechce inštitúcia s akoukoľvek náplňou práce a zameraním zaostávať, musí sa prispô- sobiť pokroku v oblasti elektronických médií, komunikačných kanálov a informačných technológií vôbec.
John Naisbitt a Patricia Aburdenová, autori knihy Megatrendy 2000, o tomto vývoji píšu: "Žijeme v nevídanom období urýchlených zmien, pričom azda najväčšmi nám vyráža dych tempo, ktorým sa svet uberá k jednotnej ekonomike." Dodajme len, že knihu významom a svetovým ohlasom možno prirovnať k niekoľkým ďalším svetovým prognostickým dielam, ktoré nielen odhalili tendencie ďalšieho vývoja, ale tento vývoj aj významne ovplyvnili. Podobným dielom bol napríklad Marxov Kapitál.
Odstraňovanie hraníc Cestou k jednotnej ekonomike je rozvoj nadnárodných spoločností a globálnej ekonomiky. To, k čomu smerujú, je v iných pojmoch to isté, čo predpovedal už Marx a celá marxistická ekonómia. Pravda, metódy tejto koncentrácie sú v súčasnosti značne odlišné od tých, ktoré tu boli prítomné v polovici 19. storočia. Predovšetkým sú oveľa sofistikovanejšie. Nejde ani tak o "vyvlastňovanie vyvlastňovateľov" (Marx), ale skôr o rozvíjanie, využívanie informatizovanej spoločnosti, intenzifikovanej techniky, špičkovej techniky a špičkovej kvality, ktoré J. Naisbitt a P. Aburdenová uvádzajú ako megatrendy, ktoré sa postupne presadzujú a čoraz viac ovládajú svet. Za megatrendy ešte autori nepovažovali megafúzie a internetovú ekonomiku, pretože tieto začali hrať úlohu nanajvýš významného fenoména až koncom 90. rokov.
Megafúzie svojím rozmachom, ktorý je zrejme iba na začiatku, približujú svet k bodu, ktorý marxistická teória (Kautský) už dávnejšie predpokladala - k jedinému svetovému monopolu. Tieto obavy sú čoraz viditeľnejšie. Internetová ekonomika dáva vytvoreniu tejto jednotnej ekonomiky zodpovedajúcu technickú základňu, kde bez ohľadu na rôznosť mien, národných ekonomík, atď. rýchlo víťazí tá podnikateľská spoločnosť, ktorá na celom svete poskytuje svojím zákazníkom najlepšie podmienky.
Vývoj spojený s odstránením hraníc medzi jednotlivými národnými ekonomikami a megafúziami jednotlivých podnikateľských spoločností sa nevídaným tempom približuje k jednotnej ekonomike. Táto skutočnosť nedá pokoja teoretikom súčasného trhového hospodárstva, dokazujúcich, že jej hybnou silou a motorom rozvoja je konkurencia. Práve ona sa týmto vývojom zostruje a rozširuje, zbavujúc sa národných a firemných obmedzení. Megafúziami a globalizáciou ekonomiky vyrastá konkurencia aj tam, kde zatiaľ chýbala.
Turbulentný kapitalizmus To dokazuje aj fakt, že zatiaľ čo v minulosti bol krach veľkej spoločnosti zriedkavosťou a poradie najväčších spoločností nielen v národnom, ale aj vo svetovom rámci sa takmer nemenilo, v súčasnosti dochádza k takýmto turbulenciám veľmi často. Dokonca sa do teórie ekonómie zaviedol pojem "turbulentná ekonomika" či skôr "turbulentný kapitalizmus".
Vývoj však pokračuje ďalej. Príznačné je, že najmä v odvetviach vysokej technológie, osobitne v tzv. internetových odvetviach je na dohľad doba, kedy v tomto rozvoji získa celkom dominantné postavenie jediná spoločnosť, resp. spoločnosť prepojená toľkými spôsobmi s inými spoločnosťami, že fakticky s nimi tvorí jednotnú ekonomiku.
Faktom je, že jednotná ekonomika je najracionálnejšia, ba čo viac, megaprojekty súčasnosti si priam nevyhnutne vyžadujú takéto spojenie síl. Výskum a využívanie vesmíru, ale aj Antarktídy alebo morí, už dávnejšie signalizovali takúto potrebu, ba nevyhnutnosť, dokonca bez ohľadu na diametrálne odlišnosti politických systémov. Internetová ekonomika začína túto potrebu meniť na potrebu všeobecnú.
Dohoda ako vyšší princíp Otázkou je, či tu v dôsledku monopolizácie nebude chýbať hybná sila, motor konkurencie. Skúsenosti však ukazujú, že táto hybná sila sa často preceňovala a preceňuje. K skutočnému konkurenčnému boju, napríklad k cenovej vojne, dochádza skôr len výnimočne. Inak prevláda dohoda, často skôr nepísaná a neformálna - povedzme forma líderstva, kde sa ostatné riadia podľa vedúcej spoločnosti, tzv. lídra. Dokonca práve prax začínajúceho výskumu a využívania vesmíru, ale aj internetová ekonomika tu čoraz viac ukazujú, že namiesto konkurencie tu nastupuje vyšší princíp - partnerstvo. Na partnerské vzťahy sa napokon môžu zmeniť aj pôvodne antagonistické vzťahy, napríklad medzi kapitálom a prácou. Výsledkom je naozaj to, čo predpokladali najväčší myslitelia všetkých čias, vrátane už menovaných - jednotná ekonomika. Ukázalo sa, že cesta k nej nevedie najpriamejším spôsobom, teda vyvlastnením alebo znárodnením. Nie tak dávno Alexander Dubček na jedinom zjazde Sociálnodemokratickej strany Slovenska, ktorého sa zúčastnil a na ktorom bol zvolený do jej čela, krátko pred svojou smrťou, hovoril aj o svojej životnej skúsenosti. Tvrdil, že najpriamejšia cesta, o ktorú sa počas veľkej časti svojho života usiloval, nebývala tá najkratšia. Dokazuje to súčasná politická tvárnosť sveta a dokazuje to aj súčasná svetová ekonomika, do ktorej sa Slovensko čoraz viac integruje.
Autor (1932) je ekonóm
