Letná univerzita o ideáloch a realite
Obrovský komplex budov, v ktorom okrem veľkého labyrintu chodieb a učební môžete nájsť knižnice, jedálne, ale napríklad aj kostol, bol miestom konania v poradí už piatej letnej univerzity Strany európskych socialistov (SES) v írskom Dubline. Trinity College - tak sa najstaršia írska univerzita nazýva - počas šiestich augustových dní (22. - 27. 8. 2000) hostila vyše 160 študentov, rečníkov, členov organizačného štábu a všetkých mladých, ktorí mali záujem absorbovať tamojšiu výbornú atmosféru.
Mimochodom, spomínaný kostol je veľkou raritou, pretože slúži veriacim všetkých vierovyznaní a tak každý, kto chce, si tu svojho Boha nájde. Prejdime však k univerzite: prioritným prvkom jej programu boli semináre týkajúce sa Európy a európskych vzťahov vnútri i navonok. Hoci som na začiatku spomenula, že počet prítomných presahoval 160, priamych účastníkov bolo len okolo 60. Zo Slovenska sme tam boli dve: ja a Zuzka Danková zo SDMS.
Rozprávanie o mieri Chceli by ste absolvovať večeru v írskom parlamente? Hm, to som mala v úmysle aj ja. O túto parádu som však bohužiaľ prišla, pretože do Dublinu som dorazila príliš neskoro. A tak som sa so všetkými svojimi budúcimi priateľmi stretla až na druhý deň ráno. Priznávam, že tri dni prednášok boli psychicky aj fyzicky náročné: začínali sa o 9.00 a trvali do 12.00 s polhodinovou prestávkou. Po obede pokračovali ďalšie štyri hodiny. Človek má problém sústrediť sa na zložitú tému a taký dlhý čas aj vo svojom rodnom jazyku, nie to ešte v cudzom. Niekedy bolo problémom aj porozumenie angličtiny, pretože niektorí prednášajúci nebrali ohľad na nás, študentov z neanglicky hovoriacich krajín, a rozprávali veľmi rýchlo. Zvlášť hosťom z Írska bolo ťažké rozumieť…
Každý seminárny deň sa venoval jednej špecifickej téme. Riešenie konfliktov v Európe prednášali John Hume, predseda severoírskej Sociálnodemokratickej strany práce SDLP, viceprezident SES a zároveň nositeľ Nobelovej ceny za mier. Tú získal práve za presadzovanie mierového riešenia konfliktu v Severnom Írsku. Ďalej tam bol Mark Durcan, člen SDLP, Arthur Aughey z univerzity v Ulsteri a celú diskusiu viedol Ruairi Quinn, viceprezident PES a predseda írskej Labour Party.
K situácii a konfliktu v Severnom Írsku John Hume povedal: "Násilie sa musí skončiť a všetci musia pristúpiť na spoločný dialóg, pretože len tak sa dá táto konfliktná situácia vyriešiť. Najprv sa musí začať so sociálnym rešpektom, potom s rešpektovaním rozdielov a po tretie, všetci musia začať pracovať spoločne, so spoločným cieľom. Tým je vytvoriť novú spoločnosť, postavenú na nových, lepších princípoch, kde bude povýšená tolerancia, budú sa rešpektovať rozdielne kultúry a nebudú sa opakovať hrubé chyby, ktoré sa páchajú teraz a pred ktorými sa zatvárajú oči." Podľa Marka Durcana "je potrebná ideológia, ale pritom si musíme uvedomiť, že každý má svoju ideológiu". Okrem toho podčiarkol význam slova rešpekt. Vyslovil sa za emancipáciu mladých, nových politikov, ktorí predstavujú nové výzvy a možnosti, a je veľmi dôležité vytvoriť im dobré podmienky.
O minulosti, súčasnej situácii ale i o budúcnosti írskej Labour Party rozprával jej predseda Ruairi Quinn. "Je veľmi dôležité presvedčiť voličov o správnosti cesty, ktorú ponúkajú socialisti a sociálni demokrati. Je nevyhnutné vytvoriť spoločný jazyk, ktorý bude blízky voličom, ale aj politikom," povedal. Fintan OToole, novinár z Irish Times, presadzuje právo každého na vlastnú kultúru, vzdelanie: "Nesmie sa už opakovať konflikt z Juhoslávie, ktorý sa označoval za taký, v ktorom bolo veľa kultúr a príliš málo miesta.
Rozširovanie má negatívne aj pozitívne stránky Diskusie ďalšieho dňa boli nabité osobnosťami. Mali sme možnosť načúvať a rozprávať sa o európskom politickom priestore, pričom akýmsi vyvrcholením bola Výzva pre európskych socialistov a sociálnych demokratov v 21. storočí.
Na seminári o politickom rozvoji krajín pridružených k EÚ, štátov strednej Európy a pobaltských krajín a o výzvach pre rozširovanie sa stretli Heinz Fischer, viceprezident SES a predseda rakúskeho parlamentu, Jan Marinus Wiersma, viceprezident SES a Michael Dauderstaedt z Nadácie Friedricha Eberta. Heinz Fischer na začiatku svojho príspevku položil otázku: "Prečo rozširovanie? Čo to vlastne znamená?" Rozširovanie sa netýka len ekonomiky a skrýva veľa argumentov za a proti. Argumenty v prospech rozširovania sú podľa Fischera nasledujúce: otázka princípov - nie je spravodlivé, aby niektoré európske krajiny boli členmi EÚ a iné nie, mier a stabilita v Európe - najlepšie investované peniaze sú tie, ktoré sa investujú do rozširovania EÚ a nie napríklad do armády, spravodlivosť - vychádza z histórie mnohých európskych krajín, ktoré boli dlho napokon sociálne a ekonomické argumenty obmedzované a preto musia dostať konkrétnu šancu.
Euroskeptici by iste vedeli oponovať aj Heinzovi Fischerovi. On sám uviedol niekoľko argumentov proti rozširovaniu EÚ. Napríklad ťažkosti pri zriaďovaní a organizovaní euroinštitúcií. "Je predsa rozdiel medzi systémom s pôvodnými šiestimi členmi, terajšími pätnástimi alebo prípadnými viac ako dvadsiatimi členmi." Ekonomický argument v prospech únie je súčasne aj prekážkou: ak sa pozrieme na rozdielne rozpočty jednotlivých krajín, vynára sa otázka, ako rozdeliť financie tak, aby to bolo férové voči ostatným členom, pričom nesmieme zabúdať na solidaritu. Posledným argumentom euroskeptikov sú individuálne problémy jednotlivých krajín. Napríklad konflikty na Cypre, problémy v poľnohospodárstve v Poľsku alebo problém verejnej mienky o atómových elektrárňach v Českej či Slovenskej republike.
Ľudia by sa mali stotožniť s EÚ Po Heinzovi Fischerovi sa slova ujal Jan Marinus Wiersma, ktorý mimochodom v mnohých prípadoch argumentoval práve Slovenskom. Bohužiaľ, iba v jednom prípade použil slovenskú cestu ako pozitívny príklad, a to v prípade mierového rozdelenia s Českou republikou. Zmienil sa o tom, že krajiny čakajúce na pripojenie k EÚ už čakajú naozaj dlho, čo môže byť veľmi únavné a odradzujúce, a preto ich treba motivovať. Tu je veľmi dôležitá psychológia. Vymenoval jednotlivé konfliktné oblasti ako Albánsko, Macedónia, Bosna a Hercegovina, ktoré pochválil za zlepšenie situácie v posledných rokoch, či Kosovo, pri ktorom sa pozastavil s otázkou, aká je jeho budúcnosť. Všetky spomínané krajiny majú spoločné to, že ich rozvoj sa uberá negatívnym smerom, čo treba zmeniť, a práve úlohou EÚ je ukázať a garantovať im, že demokracia je jediná možnosť.
Michael Dauderstaedt sa pozastavil pri otázke, "Ako EÚ zaručí, aby ľudia uverili, že je tu pre nich, a teda ako priniesť myšlienku Európskej únie medzi ľudí?" Odpoveďou je, že sa musí vytvoriť taký systém, s ktorým sa budú stotožňovať obyčajní ľudia. Inštitúcie sú od nich príliš vzdialené, politika a rozhodnutia sa robia v centrách, nie medzi ľuďmi. Podobne ako Heinz Fischer, aj Dauderstaedt sa stotožnil s myšlienkou, že Európa ešte nie je dobudovaná a jej konečný obraz treba vytvoriť krok po kroku.
Závislosť na Amerike O americkom kontinente sa hovorilo aj v Dubline. Počas posledného prednáškového dňa sa hlavnou témou stali nové európsko-americké vzťahy, pod ktoré patrili "Nová euro-americká rovnováha v globálnej politike", Euro-americké vzťahy v globálnej ekonomike, Spolupráca medzi pokrokovými silami v USA a Európe a Nová bezpečnostná architektúra. Za dôležité považujem slová Pieta Dankerta, bývalého predsedu Európskeho parlamentu, že "európske armádne sily sú veľmi závislé na USA" - čo mimochodom dokázali intervencie v Kosove - "a nie je možné, aby sme sa na USA obracali pri každom probléme, ktorý sa vyskytne. Musíme si vytvoriť vlastný bezpečnostný systém, na ktorom sa už začalo pracovať." Paul Gillespie z Irish Times načrtol pozíciu Írska v procese europeizácie a amerikanizácie, ktoré sú podľa neho navzájom neoddeliteľné a veľmi podobné. Veď okolo 44 miliónov Írov žije v USA a tento fakt spolu s tým, že najviac amerických investícií do EÚ smeruje práve do Írska, sú dva hlavné dôvody, prečo by si Írsko v prípade možnosti výberu medzi spomínanými dvoma procesmi vybralo práve amerikanizáciu. Federácia existujúca v USA a prípadná federácia štátov Európy vytvorená na princípe tej americkej bola označená ako neporovnateľná a nespojiteľná.
Akis Tsohatzopoulos, viceprezident SES a grécky minister obrany nepovedal nič nové, keď skonštatoval, že príklad USA je nasledovaniahodný v ekonomike. "Musí to byť ekonomika medzinárodná, ktorá vytvorí nové pracovné miesta pre ľudí a nové možnosti. Okrem toho musí EÚ vytvoriť bezpečné a mierové podmienky v celej Európe, a to má byť jej prioritou."
Požiadavka sebavedomej Spoločnosti Záverečné zmeny na našom spoločnom vyhlásení trvali dlhšie, ako sa predpokladalo, pretože sa stále našiel niekto, komu sa nepáčilo to alebo ono slovíčko, museli sme škrtať a dopĺňať. Napriek tomu či vďaka tomu, že sme o zmenách demokraticky hlasovali, neboli s konečnou podobou vyhlásenia spokojní všetci.
Počas troch prednáškových dní som zaregistrovala dve hlavné negatíva: nedostatočný priestor na diskusiu, pretože niektorí prednášajúci mali veľmi dlhé a nie vždy zaujímavé príspevky, a potom tu bol už spomínaný jazykový problém. Aby som bola ešte kritickejšia: viaceré z prednášok sa venovali daným problémom iba povrchovo a nezasahovali do hĺbky. Zaujímavejšie a efektívnejšie by bolo, keby sa pri niektorých témach - napríklad euro-americké vzťahy - prednášajúci pozastavili dlhšie, spestrili výklad praktickými skúsenosťami a zbytočne neopakovali všeobecne známe fakty, ktoré sa dajú zistiť doma pri sledovaní televízie, tlače alebo na internete. Niektorí dokonca pojem Európska únia nahrádzali pojmom "Európa", čo mi neprichodí správne a spravodlivé. Je hádam Európanom iba ten, ktorého krajina je plnoprávnym členom EÚ?
Hosťami poslednej otvorenej diskusie boli Rudolf Scharping, prezident SES a nemecký minister obrany, a Enrique Barón Crespo, predseda parlamentnej skupiny SES. Scharping vyzdvihol ojedinelosť európskeho modelu, vyjadril vieru vo vytvorenie úspešného jednoduchého ekonomického a mierového projektu, v ktorom sa už musíme poučiť z katastrôf z minulosti. V jeho vystúpení nechýbali ani známe pravdy o tom, že "treba vytvoriť mierové podmienky, viesť boj za vzdelanie, za práva menšín a utvoriť jednu veľkú politickú rodinu". Tá podľa neho bude silu nielen mať, ale ju aj využije na postavenie stabilnej vzdelanej a sebavedomej spoločnosti, ktorá si je vedomá svojej spoločnej sily a bude na seba hrdá.
V posledný deň sme symbolicky navštívili tzv. zmierovacie centrum, na pôde ktorého sa vyriešili mnohé spoločenské konflikty. Vždy sa tu stretávajú obe strany konfliktu a mierovým dialógom sa usilujú vyriešiť svoj problém. Ďalšia návšteva bola nemenej zaujímavá, pretože išlo o pôvodnú fabriku na výrobu svetoznámeho írskeho likéru Baileys. Nechýbala ochutnávka a napokon rozlúčková party.
Autorka (1979) je študentka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici
