Anketa
Minulý týždeň zástupcovia SMK, KDH a niekdajší poslanci za DS v spolupráci s opozíciou zmietli zo stola návrh novely kontroverzného zákona o voľbách do Národnej rady SR, ktorý pred necelými štyrmi rokmi sami ostro kritizovali. Viacerých zákonodarcov sme sa spýtali na "logiku" tohto kroku.
Árpád Duka-Zolyómi (SMK):
My sme boli za to, aby sa už v roku 1999 urobila premyslená zmena tohto zákona. Vtedy sme však nenašli v koalícii ochotu sa tým zaoberať. Ak začneme racionálne rozmýšľať, tento zákon by vstúpil do platnosti začiatkom budúceho roka, a tak by sme sa vlastne ocitli tam, kde sme boli v roku 1998, keď sme veľmi nadávali na HZDS, že niekoľko mesiacov pred voľbami prijalo zásadnú zmenu tohto zákona. Hoci uznávam, že ide o kurióznu situáciu, keď i naďalej bude územie celého štátu tvoriť jediný volebný obvod. No ak už chceme urobiť viaceré volebné kraje, tak prečo práve štyri a nie toľko, koľko je vyšších územných celkov?
Peter Muránsky (KDH):
Boli sme za to, aby sa hneď po parlamentných voľbách prijala rozsiahla zmena zákona, no vtedy boli koaliční partneri zásadne proti, lebo evidentne vyhovoval vládnej moci i budúcim zakladateľom SDKÚ. Dnes sa hrajú na veľkých reformátorov, ktorí akože vychádzajú v ústrety občiansko-demokratickým princípom. Nie je tomu tak, lebo základná podmienka petície za spravodlivý volebný zákon sa splnila - vyriešil sa problém tvorenia koalícií. Teraz, keď je tesne pred voľbami, meniť pravidlá hry by bolo rovnako nefér, ako keď ich menil Mečiar. Navyše sa domnievam, že skupina koaličných poslancov predložila neuveriteľný, narýchlo zbúchaný hybrid. Nemôže sa zachovávať pomerný volebný systém, postavený na politických stranách, a vnútri straníckych kandidátok uplatňovať väčšinový. Ani súčasný volebný zákon nepovažujem za ideálny, ale k jeho prehodnoteniu by malo dôjsť až po voľbách.
Jozef Prokeš (SNS):
Súčasne platný zákon o voľbách do parlamentu má najväčšiu šancu odrážať názory obyvateľstva našej republiky. Dnes predkladatelia návrhu a ďalší politici tvrdia, že sa už odstránili protiústavné paragrafy, ktoré údajne obsahovala novela zákona schválená v predchádzajúcom volebnom období. Avšak treba povedať, že Ústavný súd nezrušil to ustanovenie, na ktoré súčasná vládna koalícia poukazovala, ale paragraf, ktorý umožňoval, aby politická strana určovala náhradníka na uvoľnený post poslanca bez ohľadu na poradie na kandidátnej listine. No prvé, čo urobila táto koalícia po voľbách, bolo, že práve tento paragraf opäť schválila, lebo jej to vyhovovalo.
Peter Kresánek (SDKÚ):
Žiaľ, viacerí naši kolegovia prejavili slabosť pre šancu obstáť v politickej súťaži. Mnohí z nich sa totiž dostali do parlamentu prostredníctvom straníckych kabinetov, a nie na základe vôle svojej straníckej základne. SDKÚ má síce zakotvené v stanovách primárky, no škoda, že nejde o všeobecný princíp. Počet volebných krajov by mohol byť vyšší, ako navrhovali predkladatelia, ale aj tie štyri by vyjadrovali istú zásadu. Určite by výber a voľba kandidátov výraznejšie sledovali záujmy jednotlivých regiónov. Časovo by sa ešte dala stihnúť zmena kritizovaného zákona, no v súčasnom volebnom období už zrejme nemá šancu.
Štefan ŠLachta (SOP):
Neviem, ako ostatní kolegovia z nášho parlamentného klubu, no ja som podporil návrh novely zákona, ktorú predložil aj Peter Kresák. Celkové hlasovanie v Národnej rade hodnotím ako prehru vládnej koalície. Nepripadá mi, že by v tejto politike išlo o inteligenciu, múdrosť, ale o charaktery. Žiaľbohu, bezcharakternosti v nej nájdeme mimoriadne veľa. I v tomto prípade jednoznačne každý sledoval svoje záujmy - stranícke či osobné.
Ľubomír Andrassy (SDĽ):
Vnímam to ako oklamanie voliča najmä zo strany KDH, SMK a DS. Tí, čo v roku 1998 najviac vykrikovali, že volebné zákony z Mečiarovej dielne sú v rozpore s princípmi modernej parlamentnej demokracie, sa pridali k HZDS a SNS. Tým zabránili, aby občan svojím hlasom vyjadril záujem o politika, ktorý by ho mal zostupovať v NR SR, teda aby sa neznižovalo kvórum potrebné pre uplatnenie preferenčných hlasov pri vstupe úspešnejších kandidátov do poslaneckých lavíc. Takisto sa nerešpektovalo, aby sa na Slovensku vytvorilo viac volebných krajov, aby tak politici boli bližšie k regiónom, ani riešenie problémov súvisiacich so vstupom súkromných médií do volebnej kampane.
