Bez štipky hrdosti
Rada by som sa poďakovala Ľubovi Trefnému za fejtón Darwin mal zase pravdu (SLOVO č. 24/2001). Možno je Trefný skutočné meno, možno pseudonym. Isté však je, že je naozaj "trefné", aj keď to po slovensky nie je úplne správne. Ako už toľkokrát, i teraz autor celkom jasne pomenoval skutočnosti, na ktoré naozaj nemáme byť prečo pyšní. Je to skvelý portrét našej absurdnej spoločnosti. Sme ako stádo s dokonale vymytými mozgami. Čo na tom, že sme smiešni, len nech je to "in". Obliekame aj češeme sa s absolútnym nedostatkom vkusu či sebakritiky, lepíme si na ramená a zadky tetovanie. Učitelia základných škôl musia upozorňovať žiakov na zákaz používať počas vyučovacej hodiny mobil. Devätnásťročné dievča si v cestovnej kancelárii kupuje letenku za bezmála dvadsaťtisíc korún a skonštatuje, že to od vlani ani tak veľmi nezdraželo. Naše deti už nehrávajú futbal a nenaháňajú sa tak, ako by sa na ich vek patrilo. Nie, dnes všetci hráme tenis, squash, bowling, golf a plážový volejbal. Vari si naozaj myslíme, že ak v sebe potlačíme všetko to prirodzené, čo je nám dané dejinami, typom, prostredím a mnohými inými faktormi, že naozaj budeme niečo viac? Vari nám nezostáva ani štipka hrdosti, úcty k tomu druhému, štipka túžby nenechať umrieť všetko to, čím žili generácie pred nami? Isté je len to, že ak naše úsilie stať sa svetoobčanmi za každú cenu zvíťazí, možno neprejde ani tak veľa času a zo Slovenska zostane len fliačik v historických mapách. Našou vlastnou zásluhou.
Marta Kriegerová, Zvolen
