Hanba, trikrát hanba...
Výrobné družstvo nevidiacich Obzor v Levoči je, podľa správy agentúry SITA z 9. 2. 2000, v bankrote. Poslala ho tam Slovenská sporiteľňa kvôli horibilnému dlhu asi 5 mil. Sk. Dlh pochádza z úverov, ktoré si ešte v rokoch 1991-1992 vybralo predchádzajúce vedenie družstva a nesplácalo ich. Slovenskú sporiteľňu by iné riešenie asi položilo na lopatky a tak ukazuje svaly na slabých a bezbranných. Zadlžených invalidov sa nepochybne nemusí báť tak, ako tých, ktorým v minulosti porozdávala úvery v stovkách miliónov a nedočkala sa splatenia. Na tých svaly akosi nemá. Je tu však aj ďalšia alternatíva. Možno si sporiteľňa pod prezieravým vedením ministerstva financií takýmto spôsobom reštrukturalizuje svoje zlé úvery. Zahraničný investor môže byť šťastný, tento veľmi zlý úver už bude vyriešený. A nesprivatizovaní bankoví činovníci si pokojne môžu rozdeľovať tantiémy a dividendy, veď si ich zaslúžili svojou statočnou, tvorivou a nekompromisnou prácou v prospech - koho vlastne? Slovenským bankám sa však nečudujem. Ich konanie poväčšine nemá ani ekonomickú logiku, ani morálku, ani obyčajnú ľudskú slušnosť. Smutné však je, že zrejme stačilo, keby si štátni úradníci, ktorí majú dbať na správne rozdeľovanie našich spoločných peňazí a zabezpečovať z nich podľa zákona a princípov sociálnej solidarity pomoc pre tých, ktorí sú na ňu odkázaní, plnili svoje povinnosti. Možno by stačilo, aby ich nadriadení dosadení politickými stranami kontrolovali, ako si ich úrady svoje úlohy plnia. Veď keby VD Obzor dostalo v roku 1999 od štátu príspevok 40.000 Sk na nevidiaceho, na ktorý majú podľa predsedu družstva Jána Petríka zo zákona nárok, bolo by to pre 138 pracujúcich nevidiacich spolu zhruba 5,5 mil. Sk a nemuseli byť tieto problémy. A veru ani táto hanba, trikrát hanba... Autor (1948) je publicista
