Deformácia civilizačných hodnôt

Vzdelanie je nehmotná surovina, ktorá sa rozvíja spolu s rastom človeka v osobnosť. Ak v slobodnom svete platí, že človeka nemožno zotročiť, malo by to platiť i pre jeho rast v osobnosť a pre jeho vzdelanie. Čo na to hovoria členovia vlády SR (s výnimkou zástupcov SDĽ), ktorí minulú stredu hlasovali za čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Počet zobrazení: 1050

Vzdelanie je nehmotná surovina, ktorá sa rozvíja spolu s rastom človeka v osobnosť. Ak v slobodnom svete platí, že človeka nemožno zotročiť, malo by to platiť i pre jeho rast v osobnosť a pre jeho vzdelanie. Čo na to hovoria členovia vlády SR (s výnimkou zástupcov SDĽ), ktorí minulú stredu hlasovali za čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia?

Už dávno je všetkým akademickým odborníkom jasné, že hranica vzdelávania, ktoré sa považuje za "základné", sa posúva od doterajšieho základného školského vzdelania k rozvinutejšiemu, stredoškolskému. Aj vysoké školy vlastne pripravujú nastupujúcu generáciu na odbornosť v jej univerzálnych a teoretických základoch.

Pedagogika a andragogika

Celému procesu vzdelávania mládeže, ktorá prijíma vedomosti a usiluje sa ich cvičeniami osvojiť, sa hovorí PEDAGOGIKA. Vo vyspelom svete sa vynakladá na tento spôsob štúdia ročne čoraz viac finančných prostriedkov z verejných zdrojov (štátne rozpočty, spoločenské a súkromné fondy) práve preto, aby sa udržala univerzálna a všeobecná vzdelanosť.

Medzitým sa však zvyšovaním konkurencie na trhoch vytvorilo vo vyspelej trhovej ekonomike prostredie, ktoré si vyžaduje neustále zdokonaľovanie už raz naučených vedomostí, prijímanie a osvojovanie si najnovších výsledkov výskumu a vedy a ich tvorivé aplikovanie. Otvoril sa priestor vzdelávaniu dospelých - ANDRAGOGIKE. Na tento systém, či už je to forma tradičného diaľkového externého, alebo moderne chápaného dištančného štúdia, sa napojilo mnoho súkromných i verejných inštitúcií. Aj na Slovensku vytvorili naozaj vysoko konkurenčný trh, kde sa za vedomosti platí, kde sa predávajú prednášky, tréningy, workshopy, kde sa kotúľajú peniaze za účasť na konferenciách i za absolvovanie skúšok.

Tento trh sa za dekádu existencie niekoľkokrát technicky inovoval. Dnes už prakticky neexistuje bez technológie využívajúcej počítače a internet. Takisto sa prispôsobil moderným trendom, firmy a podniky vynakladajú veľké finančné prostriedky na školenia svojich pracovníkov - či už nákupom vzdelávania z externých dodávateľských sietí alebo vytvorením interného vzdelávacieho systému. Hovorí sa tomu investovanie do ľudí a je to v súlade s očakávanými trendmi vedomostí ako produktívnej sily v 21. storočí.

Zabúdame na Komenského zásady

Klasické vysoké školstvo na Slovensku však výrazne za týmto vysokokonkurenčným trhom zaostalo. Nie kvalitatívne, tu má stále svoju jedinečnosť, skôr kvantitatívne - nemá tak vysoko atraktívnu formu ako andragogické firemné vzdelávanie. Aby dobehlo toto zaostávanie, začali sa aj klasické vysoké školy obzerať po "trhu vzdelávania" a rady by kopírovali komerčné úspechy malých či sieťových vzdelávacích firiem. Tu sa však zabúda na zásady, ktoré školstvo dodržiavalo už od čias Jána Amosa Komenského: princípy rovnosti šancí, poskytnutia základného a kvalitného štúdia i spravodlivosti pri skúšaní - overovaní vedomostí.

Komerčné vzdelávanie v andragogike často podlieha zákazníkovým požiadavkám - obmedziť teóriu na minimum, len prakticky trénovať, neskúšať, skôr potvrdzovať absolvovanie školenia. A tieto všetky trendy naši pravicoví populisti zamiešali do jedného veľkého vreca a vyšlo im ,,geniálne" jednoduché riešenie financovania - spoplatnením PEDAGOGICKÉHO procesu, štúdia mládeže na vysokých školách. Vopred možno konštatovať, že ide len o riešenie krátkeho časového problému financovania tohto typu škôl v rozpočte na rok 2002, problém o rok vyskočí znovu a naliehavejšie. Spoplatní sa potom naozaj celé vysokoškolské štúdium? A bude nasledovať stredné a nebodaj v budúcnosti i základné školstvo?

Právo jednotlivca na vzdelanie

Ak by sme chceli v 21. storočí naozaj fungovať ako rozvinutá spoločnosť, mali by sme rešpektovať právo každého jednotlivca na vzdelanie a vytvárať na to vo verejných financiách dostatok prostriedkov. Je to ako s hygienou. Nechajte ju na vôli jednotlivca, a potom sa nečudujte špinavým verejným priestranstvám či epidémiám, spôsobeným nedodržiavaním hygienických noriem. Aj vo vzdelávaní platí, že dnes vynaložené prostriedky sa zajtra vrátia na úsporách za likvidáciu nezamestnanosti, chudoby a sociálnych ťažkostí.

Nechajme my pekne firmy a organizácie, nech si v ANDRAGOGIKE a doživotnom vzdelávaní platia za svojich zamestnancov a nech si školy trebárs zarábajú kurzami pre takéto podniky. Ale PEDAGOGICKÝ proces vzdelávania mládeže by sme mali uchrániť od deformácií prinášajúcich nerovnosť šancí a uprednostňovanie vzdelávacieho servisu na základe poskytovania platieb. Len preto, že teraz sme "zabudli" vysokým školám prideliť dosť financií, nebúrajme zas niečo, pre čo nás vo svete obdivovali.

Nedeformujme vlastné životné civilizačné hodnoty spoplatňovaním základných práv človeka. Čo bude nasledovať v budúcnosti, ak sa zdeformuje takáto hodnota? Budeme mať právo voliť iba na základe peňazí? Budeme mať právo slobodne sa vyjadrovať len na základe spoplatnenia? Prečo by sme mali veriť pravicovým populistom, akým je vicepremiér Ivan Mikloš? Veď neodborne spája viaceré odborné problémy a krúti si ich podľa okamžitých potrieb udržania nemenného štátneho rozpočtu na rok 2002.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984