Ohlas českého génia na Slovensku

V roku 1969 navštívil vtedy ešte iba dvojročné divadlo Járu Cimrmana redaktor mesačníka Mladá tvorba. Uvádzame niekoľko prác popredných "cimrmanológov", ktoré vtedy uverejnil, aby slovenskú verejnosť oboznámil s dovtedy ešte nie veľmi známym českým géniom.
Počet zobrazení: 873

V roku 1969 navštívil vtedy ešte iba dvojročné divadlo Járu Cimrmana redaktor mesačníka Mladá tvorba. Uvádzame niekoľko prác popredných "cimrmanológov", ktoré vtedy uverejnil, aby slovenskú verejnosť oboznámil s dovtedy ešte nie veľmi známym českým géniom.

Cimrman a Kafka (Z prednášky Dr. Hedvábného na Sorbone) Na jeseň roku 1912, približne o 16.38 hodine, prišiel Jára Cimrman rýchlikom z Viedne do Prahy, aby tunajšiemu magistrátu predložil na vtedajšiu dobu jedinečný projekt pražskej dopravy. Išlo o takzvané PONYMETRO, o systém podpovrchovej dopravy, pre ktorú by sa ako ťažné sily použili banské koníky. Na stanici sa mu stala nemilá príhoda. V nestráženej chvíli mu neznámy človek odcudzil plány ukryté v puzdre na fagot. Zlodej bol zrejme hudobník a chcel tak lacno prísť k drahému nástroju. Cimrmanom strata tak otriasla, že si zašiel do známeho nevestinca. Tam stretol mladého čiernovlasého muža so smutným, uhrančivým pohľadom. Predstavil sa mu ako Franz Kafka, pracovník Úrazovej poisťovne. Cimrman mu prirodzene vyrozprával príhodu o odcudzení fagotového puzdra s projektmi... Vďaka týmto faktom vychádza konečne najavo, kto bol vlastne pravým pôvodcom myšlienky odcudzenia.

Interrupčné divadlo (Z prednášky doc. J. Šebánka) Pre Cimrmana-dramatika je príznačné, že sa nikdy nebál ísť proti konvenciám a postupom času sa dostal tak ďaleko, že šiel celkom programovo i sám proti sebe. Zastával totiž názor, že len čo umelec dosiahne svoj cieľ - to znamená dovŕši svoje dielo - nastáva ochabnutie a po ňom to, čo sám tak výstižne nazval nudou. K jeho cti treba pripočítať, že vždy robil, čo mohol, aby svoj cieľ nikdy nedosiahol. Preto azda väčšina jeho artefaktov pôsobí dojmom polovičatosti. V skutočnosti ide o polovičatosť zámernú. Proti nebezpečenstvu nudy uplatňoval Cimrman jedinú účinnú metódu: v najlepšom prestať. Keď ako režisér inscenoval niektorú zo svojich hier a počas skúšok nadobudol dojem, že sa herci dostali do správneho tempa, prerušil skúšky a začal študovať inú hru. Túto metódu nazval výstižne "interrupčným divadlom". Z takýchto technických výsekov potom zostavil celé predstavenie.

Český Leonardo (Z rozhovoru so Z. Svěrákom a M. Čepelkom) Kto iný môže intímnejšie priblížiť veľkosť J. Cimrmana, ako ľudia, ktorí mu zasvätili celé svoje ja? Preto sme sa s niekoľkými otázkami obrátili na dvoch takýchto ľudí: na člena vedeckej spoločnosti Dr. Zdenka Svěráka a na jej tajomníka Miloňa Čepelku.

Reportér: Našu čitateľskú verejnosť by isto zaujímalo predovšetkým to, ako ste prišli k prvým objavom Cimrmanovho diela, ktoré s takou obdivuhodnou vážnosťou opatrujete, skúmate a zverejňujete?

Svěrák: Mňa zasa predovšetkým udivuje, že vás udivilo, že o Cimrmanovi pojednávame s vážnosťou, pretože ako inak o tomto človeku hovoriť? Objav jeho diela má už dosť známu históriu. Je to udalosť, ktorá sa stala v Jizerských horách v osade Liptákov, kde český muzikológ Dr. Hedvábný objavil v stene svojho domčeka truhlicu, keď tam chcel kopal dieru pre kozub. Truhlica bola okovaná a nabitá rukopismi a nákresmi českého majstra Járu da Cimrmana, o ktorom do toho času nikto nevedel. No táto história bude čoskoro známa už aj našim deťom, pretože, ako nám oznámilo Pedagogické nakladateľstvo, bude už obsiahnutá v novom vydaní čítaniek pre prvý postupný ročník.

Reportér: V čom najmä spočíva mnohostranná Cimrmanova genialita, ktorá - pokiaľ viem - nemá v dejinách obdoby?

Čepelka: My si myslíme, že história už pozná podobný prípad. Hovoríme, že Jára da Cimrman je česky Leonardo da Vinci, preto má vo svojom mene to slovko "da". Cimrman bol básnik, výtvarník dramatik, filozof, konštruktér, vynálezca, herec i gynekológ-samouk. Zatiaľ čo on sám za svojho života vymyslel toľko vecí, my - hoci je nás omnoho viac cimrmanológov - zrejme do konca života jeho dielo nezvládneme.

Reportér: Ako pôsobí toto dielo na verejnosť, ako naň reaguje?

Svěrák: No, je to ako s každým velikánom. Verejnosť reaguje spočiatku podráždene, pretože každému je nemilé, že v pokladnici jeho vedomostí takýto základný poznatok chýba.

Reportér: Ako vieme, okolo dátumu jeho narodenia sú ešte spory a preto oslavy jeho storočnice budú trvať niekoľko rokov. Je zrejmé, že jeho texty sú dosť staré, hoci nepôsobia archaicky. Robíte na nich nejaké jazykové úpravy?

Čepelka: Tak, ono tých úprav veľmi netreba, Cimrman písal jazykom temer dnešným. Naše zásluhy na textoch sú pramalé. Aj keď niečo nedorobil, vždy naznačil, akým spôsobom by to dopracoval, keby mal na to čas. Napríklad na niektorých rukopisoch nachádzame poznámku "koniec bude šťastný" alebo "koniec do tragična". Takže my už vieme, kam s tým.

Na záver Názov Liptákov veľmi pripomína slovenský Liptov. Nenarodil sa Cimrman vo východnom predmestí Viedne, ale v Pressburgu, ktoré sa dnes nazýva Bratislava? Nie je skutočný pôvod tohto údajne českého génia skôr slovenský?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984