Peklo a nádeje storočia
Okrúhle výročia vždy podnecujú k hodnoteniam. Tak aj prelom storočí núti pozrieť sa späť, pouvažovať o ceste, ktorú ľudstvo prešlo v posledných desaťročiach a skúmať, aké možnosti máme dnes na to, aby sme prekonali slepé uličky, do ktorých sme sa v 20. storočí dostali častejšie, ako nám to bolo milé.
Nedá sa s tým nič robiť. Napriek všetkému technologickému pokroku a sociálnym zmenám dejiny zaznamenajú odchádzajúce storočie ako storočie vykúpané v krvi. Dve svetové vojny, desiatky regionálnych konfliktov, milióny a milióny mŕtvych. A k tomu ešte hrozba zbraní masového ničenia, ktorá visela nad ľudstvom v druhej polovici storočia a ešte stále visí nad nami. Vždy som mal podozrenie, že ťažkosti s Y2K nevyplývali ani tak z toho, že programátori chceli kedysi v počiatkoch ušetriť miesto. Dvojciferné pole určené pre záznam rokov mohlo byť tiež motivované nevysloveným predpokladom päťdesiatych, šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, že ľudstvo sa nikdy nedožije milénia - resp. nedožije sa ho v stave, v ktorom by potrebovalo počítače.
Devätnáste storočie prinieslo viac zmien Aj keď skoro všetci obyvatelia zemegule si myslia, že tým najnápadnejším na 20. storočí je technologická zmena, oveľa ľahšie by sme toto tvrdenie obhájili vo vzťahu k 19. storočiu. Väčšina technických zmien, ktoré sa uskutočnili v tomto storočí predstavujú len logické pokračovanie tých, ktoré sa začali v tom predchádzajúcom. Keď sa začínalo 19. storočie, ľudia prekonávali vzdialenosti pešo alebo využívali silu vetra na mori. V roku 1800 komunikovali tak, že sa priamo rozprávali, alebo písali listy, ktoré mesiace putovali po zemeguli. Na konci 19. storočia už dopravu zabezpečovali stroje, tak na zemi, ako aj na mori. Pre malý počet ľudí sa začal aj vek vzdušnej dopravy, balóny využívali horúci vzduch a plyn. Tým najdôležitejším však bolo to, že na konci 19. storočia ľudia na celom svete začali očakávať technologické zmeny. Počítali s tým, že prídu, vedeli, že zajtrajšok sa nebude podobať na dnešok. Toto očakávanie vytváralo atmosféru priaznivú pre technické zmeny, ktoré sa opäť urýchľovali tým, že podnecovali investície do rozvoja vysokých technológií.
Technika prispieva k individualizácii Na začiatku 20. storočia cestovali ľudia v motorových vozidlách. Nevlastnili ich však; vlastnili ich železničné, automobilové alebo paroplavebné spoločnosti. Na konci tohto storočia sa pomery zmenili, na cesty okrem prepravných prostriedkov, ktoré vlastnia veľké spoločnosti masovo používame aj vlastné automobily. Počas tohoto obdobia sa objavili médiá masovej komunikácie: film, rozhlas, televízia. Telefóny poskytli možnosť okamžitého spojenia. Dá sa povedať, že 20. storočie miniaturizovalo technológie. Veľké technológie sa zmenili na osobné nástroje. Namiesto obrovských lokomotív a parníkov so stovkami cestujúcich tu máme osobné automobily. Miniaturizácia vniesla počítače do domácností a na pracoviská. V poslednej štvrtine storočia sme boli svedkami rozvoja internetu, ktorý sľubuje nové zmeny v 21. storočí. Nebola to síce radikálna zmena ako tá, ktorá prebiehala od roku 1800 do roku 1900, predsa však bola veľká. Avšak, 20. storočie nebolo poznamenané len krvou a katastrofami. Nemôžeme zabudnúť, že zrýchlené tempo vývoja nás priviedlo až k okamihu, keď sme z Mesiaca počuli slová "malý krok pre človeka, veľký krok pre ľudstvo".
Zmena orientačných bodov Sociálne a filozofické zmeny v 20. storočí boli oveľa väčšie, ako zmeny v technológii. Spochybnili sa spoločné oporné body západnej civilizácie. Iné sa aj stratili. Niektoré sa presunuli do pozadia a je možné, že sa znovu objavia. Keď sa začal používať telefón, mnohí sa sťažovali, že zaniká umenie písať listy. Dnes sa však zdá, že s e-mailom sa toto umenie znovu objavuje. Ústup spoločného náboženstva (nehovoriac už o klasickom vzdelaní) oslabil možnosť vytvárať spoločnú verejnú etiku. Objavila sa však tolerancia ako dominantný štandard verejnej etiky. Napriek štandardu tolerancie a možnosti presadiť ju prostredníctvom globálnej komunikácie, neprestávajú nás trápiť regionálne konflikty, ktoré sa zakladajú na špinavých, starých spomienkach. Na druhej strane, prvýkrát od pádu Svätej rímskej ríše (ktorá nikdy nebola svätou, nikdy nebola rímskou a nikdy nebola ani ríšou) sa vojenská akcia stala policajnou akciou. Prezident George Bush mal možno pravdu, keď vojnu v Perzskom zálive nazval príkladom vznikajúceho svetového poriadku. Objaví sa konflikt, prichádzajú vojenské jednotky, oddeľujú od seba bojujúce strany a presadzujú mier - alebo aspoň prinútia skoncovať s násilím. Situácia sa upokojí a vojenské jednotky odchádzajú. Tak by to malo vyzerať v dobe, keď "udržiavanie mieru" vojenskými prostriedkami nemusí byť len čírou fikciou.
Riziká a nádeje Je veľmi nádejné, že mnohé regionálne konflikty sa začínajú riešiť pod tlakom dobrej vôle. Zemetrasenia, ktoré krátko po sebe postihli Turecko a Grécko podnietili vlnu solidarity v obidvoch krajinách a oslabili animozity, ktoré sa utvárali storočia. Turecké záchranné skupiny zachraňovali grécke deti v zrúcaninách budov v Aténach. Grécka tlač ich vysoko oceňovala a Grécko stiahlo svoje námietky proti vstupu Turecka do EÚ. Turecko oslavovalo vlastenecký sviatok, spomienku na víťazstvo nad Gréckom, s tichou diskrétnosťou a nie verejnými antigréckymi demonštráciami. Pomaly, ale isto sa začína riešiť aj situácia v Severnom Írsku.
Dôsledky nových foriem komunikácie Uprostred tohto vidíme formovanie sa nových spôsobov komunikácie. Spojenie on-line sa stáva základným komunikačným médiom. Aké budú dôsledky? Povedie to k zmazaniu hraníc medzi národmi, ekonomikami a jednotlivcami? Alebo bude výsledkom izolácia, pretože každý si bude vyberať informácie, ktoré vyhovujú jeho predsudkom a bude žiť vo virtuálnej komunite, ktorá si sama definuje svoje cnosti. A čo sa stane, keď ? To sú však už otázky pre nasledujúce storočie a odpovedať na ne si budeme musieť my sami.
Úvodník z časopisu Searcher: The Magazine for atabase Profesionals, 12/1999
