Mladý úspešný politik
Štvrtého apríla t. r. bol do úradu ministra vnútra Českej republiky vymenovaný Stanislav Gross, dlhoročný korunný princ Českej strany sociálnodemokratickej (ČSSD), ale tiež údajne vedúci predstaviteľ jej protizemanovského krídla.
Neskôr bol na zasadnutí ústredného výkonného výboru v nedeľu 9. apríla zvolený za podpredsedu ČSSD (získal 117 hlasov zo 161 možných). To je ale iba dočasné vyvrcholenie kariéry Mgr. Stanislava Grossa, ktorá sa začala už v roku 1989, keď pri výkone základnej vojenskej služby založil tzv. vojenské fórum, čím sa dostal do víru politických udalostí. Stanisav Gross sa narodil 30. 10. 1969, je rozvedený a opäť ženatý, so svojou súčasnou manželkou Šárkou má dcéru Denisu. Absolvoval strednú priemyselnú školu dopravnú a v roku 1999 úspešne ukončil štúdium na Právnickej fakulte UK v Prahe.
Politická kariéra Stanislava Grossa sa s ČSSD spojila v roku 1990, keď do nej mladý strojvodca vstúpil. Jeho politický vzostup nebol vtedy priamo spojený s ČSSD, ale s jej mládežníckou organizáciou MSD (Mladí sociálni demokrati). O dva roky neskôr, teda v roku 1992, ho zvolili za predsedu MSD a túto funkciu zastával až do roku 1995. S Grossovou činnosťou v MSD je spojená aj jedna z mála škvŕn na jeho mediálnom štíte a dotýka sa i vtedajšieho podpredsedu MSD a jedného z jeho najbližších spolupracovníkov, Richarda Dolejša. Mediálne pošpinenie "prototypu úspešného mladého politika" sa týkalo toku financií a vedenia účtovníctva v MSD. Čudné machinácie a nezaplatené podpísané zmenky (aj Grossovou rukou) sa na verejnosť dostali na jeseň 1997, teda v čase, keď hviezda S. Grossa veľmi jasne žiarila na politickom nebi. Niektoré dohady a otázky, ktoré kauza vyvolala, sa dodnes nepodarilo uspokojivo vyriešiť a po tom, čo sa dlhy MSD uhradili čiastkou v hotových peniazoch z nezisteného zdroja, sa o ňu médiá prestali zaujímať.
Triumf stredočeského krídla Rok 1992 bol pre Stanislava Grossa významný aj v tom, že ho zvolili za poslanca vtedajšej Českej národnej rady, parlamentnej komory, do ktorej vo voľbách 1992 sociálna demokracia neposielala svojich špičkových zástupcov. Tí kandidovali do Federálneho zhromaždenia, pretože sociálni demokrati nepredpokladali, že dôjde k rozdeleniu Česko-Slovenska a prvé husle zákonodarnej moci v novovzniknutých štátoch by mali hrať národné parlamenty vtedajšej federácie.
V čase delenia federácie sa Stanislav Gross výrazne neprofiloval a bol jedným z poslancov ČSSD.
V súvislosti s týmto obdobím je dobré spomenúť aj počiatok formovania vzťahov medzi S. Grossom a Karlom Machovcom. Obaja pochádzajú zo stredných Čiech (odtiaľ ich vzájomná blízkosť) a K. Machovec pri budovaní svojej pozície v strane potreboval niekoho, o koho by sa mohol oprieť a kto by mu bol blízkym pomocníkom pri budovaní názorového prúdu vo vnútri ČSSD. Takým človekom sa stal poslanec Stanislav Gross. V období pred prvým bohumínskym zjazdom (27. zjazd ČSSD v Bohumíne) sa v poslaneckom klube ČSSD neustále bojovalo o post predsedu klubu. Na tejto pozícii sa vystriedalo niekoľko predstaviteľov rôznych vplyvových skupín. Pred zjazdom bola na čelo poslaneckého klubu zvolená zdanlivo slabá osobnosť, Stanislav Gross. Touto voľbou sa začalo druhé obdobie rastu Stanislava Grossa, ktoré dosiahlo svoj vrchol tým, že - ako už bolo spomenuté - bol zvolený za podpredsedu ČSSD. Keď sa na tomto zjazde prvým podpredsedom strany stal K. Machovec a svoje podpredsednícke kreslo obhájila aj Petra Buzková, triumf tzv. stredočeského krídla bol takmer zavŕšený. K úspechom "krídla", ktorého vodcom je podľa mnohých Stanislav Gross, je možné pripočítať ešte schválenie zjazdovej rezolúcie, ktorá ČSSD dodnes zakazuje na vrcholovej úrovni spolupracovať s extrémistickými stranami, okrem iného aj s KSČM (Komunistická strana Čiech a Moravy). Navrhovateľom tejto rezolúcie bol blízky Grossov spolupracovník, už spomenutý R. Dolejš.
Jednooký kráľ Významným míľnikom na politickej ceste Stanislava Grossa boli aj voľby v roku 1996. V tých kandidoval na stredočeskej kandidátke a ako verný spojenec Karla Machovca, v tom čase hlavného predstaviteľa "stredočeského" alebo tiež "Machovcovho krídla". Krídlo sa snažilo (a možno sa ešte snaží) tlačiť politiku sociálnej demokracie do stredu politického spektra a azda aj do jeho pravej časti.
V období pred voľbami 1996 vystupoval Gross už ako suverénny politik a predstaviteľ najvýznamnejšej ústavnej funkcie, ktorú vtedy člen ČSSD zastával. Niet sa čo čudovať, že vo svojej parlamentnej funkcii tak výrazne uspel. Tento fakt najlepšie charakterizuje príslovie "Medzi slepými je jednooký kráľom". Ak k tomu pripočítame jeho "nevinnosť, mladosť a navyše obratné vystupovanie v médiách", máme na politickej scéne prototyp úspešného mladého politika.
Po hlasovaní o štátnom rozpočte na rok 1997 a pred druhým bohumínskym zjazdom (28. zjazd ČSSD) vrcholil v strane konflikt medzi Machovcovým a Zemanovým krídlom. Do stretu dvoch krídel sa na strane K. Machovca zapájal aj S. Gross, hoci sa nikdy nepostavil priamo proti M. Zemanovi. Snažil sa hrať úlohu zmierlivého muža, ochotného pristúpiť k vnútrostraníckym rokovaniam, ktorý bude za kompromisné riešenie. Táto pozícia sa mu veľmi vyplatila.
Za aj proti Zemanovi Na 28. zjazde síce K. Machovec neobhájil post prvého podpredsedu a na ňom ho vystriedal Vladimír Špidla, ale stredočeskej organizácii sa podarilo do funkcie podpredsedu pre riadenie a financovanie strany presadiť Iva Svobodu a post ženy medzi podpredsedami ČSSD obhájila aj P. Buzková, ktorá bola v tom čase podpredsedníčkou Poslaneckej snemovne. Tým bol vlastne S. Gross pasovaný do úlohy vodcu stredočeského krídla a jeho politika sa v novej funkcii nijako zvlášť nezmenila. Avšak je nutné zdôrazniť, že sa nezmenila ani politika a vystupovanie stredočeského krídla. V rovnakom období začína S. Gross figurovať aj na špičke popularity českých politikov a spolu s P. Buzkovou a V. Havlom sa delia o prvé tri miesta tohto pomyselného rebríčka. Od 28. zjazdu ČSSD sa do polického slovníka v ČR dostalo nové heslo, a síce sociálnymi demokratmi proklamovaná "akcia čisté ruky". Stanislav Gross sa ako jeden z odborníkov ČSSD na problematiku bezpečnosti tiež zapojil do jej presadzovania a vysvetľovania.
Stanislav Gross v tomto, pre českú politickú scénu búrlivom období, stále rovnako neúnavne pracuje v kuloároch Poslaneckej snemovne a stáva sa z neho majster zákulisného vyjednávania. Tento štýl politiky, napriek všade proklamovanej otvorenosti a priehľadnosti polickej práce, vnáša aj do svojej činnosti vo vnútri strany. Za zmienku stojí len to, že sa poslaneckému klubu ČSSD nepodarilo v júni 1997 vysloviť nedôveru vláde koalície ODS, ODA a KDU-ČSL, po tom, ako bolo vyvolané hlasovanie o dôvere po zavedení tzv. ekonomických balíčkov. Ďalší veľký medzník, ktorý mapuje politiku S. Grossa, je predvolebná kampaň pred voľbami v roku 1998 a s tým spojená tzv. bamberská aféra. V nej sa S. Gross jednoznačne postavil na stranu M. Zemana, keď zdieľal jeho presvedčenie, že ide o podvrh a falzifikát. Pre svoje správanie v kauze Bamberk bol K. Machovec vyškrtnutý na zasadaní krajského výkonného výboru stredné Čechy z kandidátnej listiny do poslaneckej snemovne. Tým žiak prerástol svojho učiteľa a S. Gross sa definitívne stal hlavným predstaviteľom tzv. stredočeského krídla v ČSSD. V súvislosti s "Bamberkom" je nutné ešte spomenúť kauzu tzv. Zemanovho kufríka, ktorá sa odohrala v priebehu roka 1997. Išlo v nej o údajné zapojenie tajných služieb do politického boja v ČR. V kufríku sa mali Zemanovi doručiť dôverné informácie z tajných služieb, ktoré mali dokazovať, že tajné služby sú zatiahnuté do sledovania politikov a získavania kompromitujúcich materiálov. V tejto bezpečnostnej kauze sa S. Gross správal voči Zemanovi korektne a nepridal sa otvorene do tábora jeho vnútrostraníckych kritikov. Voľby 1998 znamenali pre S. Grossa ďalší rast. Kandidoval ako líder stredočeskej kandidátky a bol jedným z hlavných predstaviteľov ČSSD. Okrem iného sa tiež objavil na známom predvolebnom plagáte, ktorý dostal prezývku "Svätá trojica", alebo dôvernejšie "otec s mamou vedú syna od holiča".
Po voľbách do druhej komory parlamentu, ktoré sa pre ČSSD skončili veľmi neslávne, zostril Gross svoju kritiku vlády, na čele ktorej stojí M. Zeman aj na verejnosti. Kritizoval ju najmä za nedostatočné zvládnutie akcie čisté ruky. Od jesene roka 1999 začal Zemana kritizovať aj za jeho personálnu politiku vo vnútri vlády a zdĺhavý prístup k výmene niektorých ministrov. V zásadnej veci pri presadení dodatkov k "opozičnej zmluve" medzi ČSSD a ODS sa však postavil na Zemanovu stranu a obhajoval ich podpísanie. Na vzniku týchto dodatkov sa sám výrazne podieľal. Ale to sa už dostávame do horúcej súčasnosti a k udalostiam, ktoré sú popísané v úvode tohto článku.
Autor (1975) je politológ
