Koniec dôvernosti
Každý telefón, mobil, fax, e-mail, internetová a telefónna služba zanecháva rozmanité záznamy v digitálnych systémoch. Keď ich zhrnieme a sústredíme, tak môžeme vytvárať adekvátne osobnostné profily, z ktorých sa dajú vyčítať komunikačné a konzumné zvyklosti jednotlivých užívateľov, ako aj ich pohyb.
Základné právo na poštové tajomstvo, ktoré zahŕňa aj miestne a diaľkové hovory, je teda už dávnejšie ilúziou. Na jeseň v roku 1999 poverenci pre ochranu dát v jednotlivých spolkových krajinách začali biť na poplach. V ostatných rokoch sa oprávnenia štátu prostredníctvom neustáleho doplňovania predpisov o sledovaní rozšírili.
Monitorujúci štát Rozširuje sa však aj sledovanie podľa starých metód. V roku 1998 vzrástol počet súdnych nariadení na skoro 10 000, počet sledovaných prípojok na približne 15 000 (opieram sa o odpovede predstaviteľa vlády na otázku poslanca PDS počas parlamentnej hodiny otázok). Zaznamenávajú sa milióny intímnych, dôverných rozhovorov, protokolujú sa a vyhodnocujú. V roku 1998 sa väčšina nariadení o sledovaní netýkala diaľkových pripojení obvinených, ale ľudí, ktorí sa s obvinenými len stýkali, alebo sa týkala tretích osôb, voči ktorým nebolo vznesené nijaké podozrenie. V roku 1998 sa vydalo trikrát toľko nariadení ako roku 1995. Od roku 1989 do roku 1993 sa zdvojnásobili na skoro 4000, aby v roku 1998 vzrástli na 8000. Nemecko sa v tejto oblasti dostalo na špičku svetového vývoja. To nevyplýva len z rôznosti prípojok. Nie je výnimkou, že tá istá osoba vlastní pevnú i mobilnú linku, používa fax a má aj e-mailovú adresu. Dnes možno odpočúvať aj odkazovače, telefóny v telefónnych búdkach, mobilné telefóny, faxy a počítačové kontakty (faxy z počítača, e-maily, mailové schránky).
Zásahy do súkromnej sféry Na druhej strane sa prudký vzrast miery odpočúvania dá odvodiť aj z neustáleho rozširovania katalógu tých trestných činov, pri vyšetrovaní ktorých je dovolené používať odpočúvanie telefónov. Od počiatkov svojej platnosti bol tento predpis 17-krát rozšírený, naposledy v súlade s takzvaným zákonom o boji proti zločinnosti z roku 1994 a už zahŕňa 80 viac alebo menej závažných trestných činov.
Sudcovia zatiaľ neboli v stave zabrzdiť štátne obstarávanie informácií, ktoré zasahuje hlboko do privátnej sféry. Sú odkázaní na predbežnú kontrolu priťažujúcich materiálov, ktoré prezentuje polícia, a nemôžu vykonávať vlastné vyšetrovania. Keď nejaké obvinenie odmietnu, čo sa stáva len veľmi zriedka, potom svoje odmietnutie musia zdôvodniť a to si vyžaduje oveľa viac práce ako prijať obvinenie. Ostatne, v Nemecku nejestvuje kontrola priebehu vyšetrovania s pravidelnými správami, ako je to napr. v USA, kde sa sledovanie telefónnych liniek nariaďuje oveľa zriedkavejšie. Skúmanie súladu vyšetrovania s princípmi právneho štátu a skúmanie kvality právnych úkonov je v Nemecku zriedkavejšie ako v USA. Až teraz, pod tlakom toho, že tieto záležitosti sa dostali spod kontroly, tak červeno-zelená vláda si začala uvedomovať dôležitosť týchto záležitostí a dala preskúmať užitočnosť tajných metód vyšetrovania.
Darujte mobil Pri trestnom vyšetrovaní smie polícia odpočúvať aj mobilné telefóny a telefóny umiestnené v autách. Prevádzkovatelia všetkých mobilných sietí (ako aj všetci tí, ktorí poskytujú internetové služby) sú povinní polícii pri odpočúvaní pomáhať. Pre účely vyšetrovania možno vyžadovať aj predbežné hlásenia o pohybe majiteľov mobilných telefónov. Tým sa mobilný telefón fakticky stáva indikátorom prítomnosti: automatické určovanie miesta poskytuje údaje o mieste pobytu, ktoré možno spojiť do obrazu pohybu jeho majiteľa, dokonca i vtedy, keď netelefonuje. Zapnutý, na príjem nastavený mobilný telefón sa v pravidelných intervaloch ohlasuje najbližšej pevnej stanici, tá potom signál premiestňuje do počítača a tam zostáva zachovaný až 48 hodín. Telefónna spoločnosť teda vždy vie, dokonca to vie presne na bod, kde sa jej klient nachádza. Počítač zaznamenáva i to, kto kedy s kým a odkiaľ volal, aj tieto údaje si vyšetrovacie orgány môžu vyžiadať. Takýmto spôsobom sa vyhotovujú komunikačné profily a skúmajú sa sociálne prostredia vybraných osôb. Telekom môže dokonca, keď sa predloží rozhodnutie sudcu, preskúmať všetky nemecké telefónne linky, aby zistil, z akého čísla sa podozrivej osobe volalo. Keď sa vyšetruje mimoriadne závažný trestný čin, tak možno použiť na monitorovanie podozrivých osôb aj tento "globálny systém určovania polohy", i keď jeho použitie nemá nijaký právny základ. Podľa krajinského súdu v Düsseldorfe však ide len technické rozvinutie osobnej vysielačky.
Aj spolkové tajné služby - Služba na ochranu ústavy, Spolková spravodajská služba, Vojenská ochranná služba - môžu tajne odpočúvať telefónne prípojky, mobilné telefóny, faxy a e-maily už vtedy, ak tušia isté nebezpečenstvo, alebo ak ide o ochranu štátu. Takto môžu postupovať bez akejkoľvek súdnej (predbežnej kontroly).
Aj takto sa Európa zjednocuje Pre úplnosť spomeňme aj všetky malé i veľké zariadenia, ktoré tajné služby a polícia používajú v bytoch i mimo nich aj mimo telekomunikačných médií: ide o "ploštice", smerové mikrofóny, laserové lúče. Okrem toho sa dá prostredníctvom "frequency flooding" (frekvenčných tokov) monitorovať priestor aj vtedy, keď sa telefón nepoužíva. Cez vedenie sa vyšle signál s vysokou frekvenciou, ktorý aktivuje mikrofón aparátu a zmení ho na elektronickú plošticu. Takto sa dajú využívať aj odkazovače. V súčasnosti sa okrem nemeckého systému monitorovania buduje ešte európsky systém, kódové mená týchto projektov sú "Echelon" a "En fopol 98". Tým sa možnosti policajného monitorovania majú prispôsobiť súčasným technickým možnostiam (internet a satelitné telefonovanie). Zároveň sa pripravujú technické projekty monitorovania, pre ktoré v Nemeckej spolkovej republike niet právnej opory, napr. možnosť nahliadnuť do osobnej karty používateľov mobilných telefónov, ktoré vedú telefónne spoločnosti.
Prebudiť právne vedomie Sieť monitorovania je stále hustejšia. Vyzerá to tak, že mentalita kontroly narastá v tej miere, v akej sa znižuje vedomie závažnosti zásahu do právneho systému. Poštové tajomstvo, povedomie slobody názoru a informácie erodujú a to napriek tomu, že ústavne zaručené právo jednotlivca nekontrolovane komunikovať je základným predpokladom otvorenej, demokratickej spoločnosti. Pretože "obava z monitorovania môže viesť k obmedzeniu komunikácie, k jej poruchám a prispôsobivému správaniu" - zhrnul spolkový ústavný súd možné dôsledky rozširujúceho sa monitorovania komunikácie. Aby zabránili takémuto vývoju, krajinskí poverenci pre ochranu údajov v Berlíne, Brandenburgu, Severnom Porýní a Westfálsku a Šlezvicku-Holštajnsku požadujú obrat v komunikačnej politike: "Preč od nárokov nepretržitého monitorovania k efektívnej ochrane tajomstva v diaľkovej komunikácii." Na obmedzenie rizík navrhujú zákon na ochranu slobodnej komunikácie: "Cesta Nemecka do informačnej a komunikačnej spoločnosti sa môže uskutočniť len na základe právneho štátu a demokracie a pri jasnej záruke základných práv." O ochote k zásadnej zmene politiky však zatiaľ nemôže byť u červeno-zelenej vlády ani reči. Dokonca si ešte ani neuvedomila základný význam ochrany údajov pre "informačnú spoločnosť".
(Autor je právnik, napísal viacero kníh o vnútornej bezpečnosti, občianskych právach a demokracii. Nedávno publikoval knihu Prvá právna pomoc pri styku s políciou, súdmi a tajnými službami, Die Werkstatt, Göttingen 1999).
