Zaujalo nás
Trojročné pôsobenie menšinovej sociálnodemokratickej vlády bolo príležitosťou na bilanciu. Počas rozpravy v Snemovni podrobila opozícia sprava i zľava vládu obsiahlej kritike. A médiá? Keby v nich bolo zvykom robiť sebakritiku (ako že nie je), nastalo by zrejme obdobie sebareflexie. Pripomeňme si obdobie po menovaní Zemanovej vlády, keď pravicové médiá nemali pre predsedu a ostatných členov jediné slovo uznania. Hovorili vtedy o neschopnej vláde starcov, upierali im kompetenciu a morálnopolitické kvality. Aj tak teraz treba oceniť, že časť publicistov dokáže nesporne pozitívne výsledky Zemanovej vlády uznať. Časť médií dokázala rozlíšiť to hlavné: skutočný obsahový efekt vládnutia, a to vedľajšie, teda rozličné aféry a neúspechy. Nechcem tým nijako tieto nepriaznivé javy zľahčovať a tých, ktorí sú za ne zodpovední, ospravedlňovať. Chcem poukázať na ich rozdielnu váhu pri komplexnom posudzovaní takého zložitého fenoménu, akým je bilancia vládnej politiky.
Publicisti, akokoľvek nešetrili kritikou, sa väčšinou neuchyľovali k takému negativistickému hodnoteniu, aké nedávno predviedla predsedníčka Únie slobody Hana Marvanová. Tá v činnosti vlády nenašla nič pozitívneho s výnimkou ministrov spravodlivosti, najskôr Motejla a potom Bureša. Marvanová vláde vyčíta zadlžovanie štátu, ustrnutie reformy štátnej správy a to, že sa celkom vyhýba dôchodkovej reforme. Je to však len zdanlivo radikálna opozícia, pretože obsahovo je celkom prázdna. Nemá nič spoločného s rozborom skutočných problémov českej spoločnosti a úsilia vlády. Deficit verejných financií zdedila Zemanova vláda od predchádzajúcich pravicových vlád. Reformu verejnej správy, o ktorej tieto vlády iba hovorili, ale nič pre ňu nespravili, prichystala a uskutočňuje táto vláda. Koncept dôchodkovej reformy predložil Vladimír Špidla.
Pri tejto príležitosti je vhodné znovu sa zamyslieť nad zmluvou o stabilnom politickom prostredí medzi ČSSD a ODS i nad jej rôznymi kritikami, ktoré jej vytýkali "amorálnosť", zosmiešňovali ju dovolávaním sa sloganov starého režimu o "potrebe pokoja na prácu". Politická stabilita, ktorá zmluvu zabezpečila, nebola a nie je hodnotou samou osebe. Bola a je pozitívna preto, že umožnila existenciu funkčnej vlády, ktorá si stanovila ambiciózny plán činnosti na vyvedenie krajiny z ekonomickej krízy a na prípravu vstupu do EÚ. Tento plán vláda aj pri všetkých ťažkostiach plní. Je verná i zásadám volebného programu ČSSD. Výčitky o "amorálnosti" tzv. opozičnej zmluvy sú preto neodôvodnené. Trojročné pôsobenie preukázalo, že "pokoj na prácu" Zemanov tím účelne využil na prospech krajiny. Keďže má dôveru 41 percent občanov, je to v prípade menšinovej vlády priaznivý signál. A to aj z hľadiska budúcich volieb - ukázalo sa, že občania aj pri celkovej nepriazni médií vedia oceniť dobré výsledky.
(Zdeněk Jičínský, poslanec ČSSD, Právo, 25. 7. 2001)
