Korupcia neobišla ani systém ochrany prírody
Životné prostredie je v súčasnosti, ako je to garantované EÚ, OSN ale i našou vládou, jednou z priorít nového tisícročia. Skúsme sa zamyslieť nad stavom jeho ochrany na Slovensku.
Časťou životného prostredia je aj biotická zložka, ktorú predstavuje fauna a flóra a ja sa sústredím práve na hodnotenie jej ochrany. Postoj slovenskej vlády, resp. ministerstva životného prostredia k danej problematike, je v praxi úplne ochromený. Aj preto si hneď na začiatok dovoľujem pochybovať, že Slovensko je právny a demokratický štát so všetkým, čo k tomu patrí. Z ďalších riadkov tohto príspevku bude jasné prečo.
Nedokonalosť zákona
Ak začnem od tých "najmenších" problémov, tak je to "len" nedokonalý zákon o ochrane prírody z roku 1994, ktorý by si vyžadoval nemalé úpravy formou novelizácie a nielen kozmetické úpravy podľa súčastných trendov (náhlenie sa do EÚ na úkor kvality). Deravosť Trestného zákona SR v paragrafe o ochrane živočíchov a rastlín je do oči bijúca od vzniku Slovenskej republiky a spolu s ďalšími faktormi prispieva k absolútnej paralýze ochrany prírody na Slovensku. To, že sa o tom vie a i napriek tomu sú potrebné novelizácie v nedohľadne, je len ďalší mínusový bod pre súčasnú vládu, ktorá od začiatku pôsobí maximálne antienvironmentálne.
Ak prejdem k závažnejším problémom, tak je tu problém Ústavy SR, v ktorej chýba zmienka o tom, že chránené druhy živočíchov a rastlín sú vo vlastníctve SR. My si vôbec nechránime naše, ako i nepôvodné, ohrozené druhy, ktoré sú na pokraji vyhubenia. Známe sú prípady, keď Najvyšší súd SR neuznal existenciu chránených druhov živočíchov, čím de facto Slovensko vôbec nechráni ohrozené druhy živočíchov a rastlín. Viac-menej nechránime nič živé, dokonca ani to, čo sme sa zaviazali chrániť medzinárodnými dohovormi. A vláda? Myslím si, že svojou "stojatou" environmentálnou politikou (nič neurobím, nič nepokazím) dáva len tichý súhlas k rozkrádaniu nášho prírodného bohatstva, ktoré sme nezdedili ani po Dzurindovi, ani po Mečiarovi, ale po našich predkoch. Tí mali určite viac ekologického chápania ako celá súčastná vláda.
Mnoho poľovníkov vo vláde?
Ako môže fungovať ochrana prírody, keď jediná kontrolná zložka Ministerstva životného prostredia SR, t.j. Slovenská inšpekcia životného prostredia Inšpektorát ochrany prírody je v troskách a nefunkčná?! Nedostatok inšpektorov, ich obmedzené právomoci, slabé ohodnotenie a v neposlednej miere vôľa inšpektorov konať v prospech vyšších záujmov sú len zlomkom dôvodov tohto nezávideniahodného stavu.
Možno tento stav niekomu vyhovuje, veď vo vláde ako i v parlamente je dosť poľovníkov a ďalších "milovníkov" (alebo milovníčok?!) prírody, ktorí si radi zastrieľajú napríklad na chránené druhy dravcov, prípadne si pôjdu zastrieľať do Afriky na druhy, ktoré už naše deti budú poznať len z televíznej obrazovky.
Do očí bijúca korupcia
Kde je postoj vlády ku korupcii, ktorá je do oči bijúca a priamo pred nami? Ako je možné, že prípad syna známeho podnikateľa sa "rieši" už vyše 1,5 roka, keď objasnenosť je veľmi jednoduchá, priam prostá (no asi nie pre študovaného vyšetrovateľa, ktorý je tak fundovaný odborník na životné prostredie, že ani nepovažoval za dôležité poradiť sa s MŽP SR)? Ako je možné, že tento prípad už vystriedal štyri z piatich bratislavských okresov? Pritom člen vlády, minister vnútra, je s ním oboznámený. Ako je možné, že aj po upozornení MŽP SR, že obchody so zvieratami po celom Slovensku sú plné pašovaných zvierat (bez preukazov o pôvode), no pritom nebola vykonaná žiadna kontrola? Iste, je to možné, ale nezanáša to náhodou korupciou od tej "top" vládnej až po korupciu úradníka štátnej správy!?
Všade vo svete, ak je niekto obvinený z rukolapnej korupcie, odstúpi, avšak tento jav sa vyskytuje len v demokratických a hlavne vyspelých krajinách. U nás je to zvláštnosť a cennosť, aj to je meradlom demokracie a vyspelosti našej spoločnosti. Nikdy nemôže fungovať demokracia a právna subjektivita, pokiaľ budú existovať osoby, ktoré sú nad zákonom a ktoré sa tým ani netaja. Potom je zrejmé, že vo vláde či parlamente sú ľudia, ktorí podľahli korupcii. Žiaľ, táto "choroba" Slovenska neobišla ani systém ochrany prírody, treba si však uvedomiť, že pred vlastnými očami ničíme všetko to, čo desiatky generácií chránili pre nás a pre ďalšie pokolenia.
Myslím si, že je zrejmé, prečo som na začiatku pochyboval o Slovensku ako právnom a demokratickom štáte. Je taktiež zrejmé, čo treba vykonať pre nápravu tohto žalostného stavu. Najzákladnejšou zmenou by mala byť zmena myslenia predstaviteľov vlády a nájdenie dostatku vôle konať. Sme v štádiu, kde už prázdne slová nestačia.
Autor (1976) člen sekcie environmentálnej politiky Smeru
