Krajina s veľkým potenciálom

„Slovensko patrí medzi prvé krajiny, ktoré sa môžu pochváliť získaním ďalšieho stupňa stavebného povolenia, ktorého proces je na svetovej výstave EXPO Šanghaj mimoriadne prísny a zdĺhavý,“ povedala k protokolárnemu prevzatiu ďalšej stavebnej etapy v našom pavilóne v závere januára 2010 generálna komisárka účasti SR na výstave Ivana Magátová. Na Slovensku nie je veľa ľudí, ktorých by táto informácia vyslovene zaujímala – možno nás menej zaujíma aj fakt, kde a čím sa budeme vo svete prezentovať. Vo svojej početnej a niekedy aj duchovnej malosti zabúdame, že „svet“ sa bez nás zaobíde oveľa ľahšie, než my bez neho... Vec prestíže Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sme sa s výnimkou jednej svetovej výstavy zúčastnili na všetkých – v roku 1993 sme boli v Taejone (Kórea), v roku 1998 v Lisabone (Portugalsko), v roku 2000 v Hannoveri (Nemecko) a v roku 2008 v Zaragoze (Španielsko). Chýbali sme v roku 2005 na EXPO Aichi (Japonsko). Za viac než 150 rokov od svojho založenia sa svetové výstavy stali miestom, kde sa suverénne krajiny a medzinárodné organizácie prezentujú tým najlepším, k čomu vo svojom vlastnom kultúrnom a civilizačnom príbehu dospeli, tým najcennejším, čo majú k dispozícii. Hľadajú spôsob, ako sa pochváliť, ako vyzdvihnúť svoju jedinečnosť a tvorivé schopnosti. Pavilón, jeho vnútorné vybavenie, program, ponuka kultúrnych a iných podujatí, prítomnosť významných osobností – áno, to všetko je aj vecou prestíže. Ekonomické zázemie jednotlivých krajín hrá pritom veľkú rolu: okolo 50 účastníkov si stavia vlastné pavilóny, a tí najbohatší dokonca nepoznajú limit výdavkov... Tí finančne menej bohatí (viac než 150 účastníkov) sa musia uspokojiť s prenájmom pavilónov a s faktom, že ich zdroje sú viac-menej, alebo veľmi obmedzené. Aj zdroje slovenskej účasti sú obmedzené; ale vždy lepšie byť na EXPO s nižším rozpočtom, než tam nebyť vôbec; vždy je lepšie predstaviť aspoň niektoré aspekty života u nás než nijaké. Svet pre ľudstvo Čína a jej megapolis Šanghaj budú hostiteľmi svetovej výstavy prvý raz: niet pochýb o tom, že príležitosť „chytia pevne za pačesy“. Očakávajú jedinečnú, asi 70-miliónovú návštevnosť, pričom väčšinou pôjde o domácich. Mottom celej výstavy je slogan „Lepšie mesto, lepší život“ (Slovensko si za tému zvolilo „Svet pre ľudstvo“). Motto nie je ani náhodou náhodné – Číňania majú pri svojom prudkom raste množstvo sprievodných problémov – skrýva sa v ňom niečo, o čom všetci hovoríme, snívame, uvažujeme: kvalita života v súčasných mestách. Ako to naplniť? Ťažká otázka a ešte ťažšia odpoveď... Zrejme väčšina účastníkov stojí pred otázkou, ako a čím preklenúť odlišné kultúrne prostredie vystavovateľov a návštevníkov. V Číne je všetko iné – symboly, významy, tradície, posolstvo farieb, hodnoty. Hlavným slovenským posolstvom – okrem výtvarného riešenia našej expozície (autorom je akad. arch. Miroslav Zikmund) ako námestia, na ktorom sa odohráva verejný život každého európskeho sídla – je audiovizuálne dielo režiséra Pavla Barabáša (a spoluautorov Roberta Švedu a Petra Kerekeša). Je to obraz Slovenska v jeho kontinuite i premenách, s jeho prírodnými i ľudskou rukou v minulosti i v súčasnosti vytvorenými krásami. Dookola ústredného priestoru sú výstavné kóje prístupné návštevníkom, v strede fontána splnených želaní. Audiovizuálne dielo a výstavné kóje sú dôležitým, ale nie jediným prvkom expozície; tá musí byť natoľko variabilná, aby poskytla priestor aj početným sprievodným kultúrnym, diplomatickým, prezentačným, obchodným a iným aktivitám. Náš národný deň Národný deň SR sa uskutoční 4. septembra 2010 a orientovať sa bude na hudobnú, tanečnú a spevácku produkciu. Jazykom číslo jeden je čínština, a to nielen počas výstavy, ale aj počas prípravy – ani počas národného dňa teda neprichádza do úvahy nič, čo by potrebovalo jazykový preklad. Podmienky na realizáciu národného dňa ani podmienky pre účinkujúcich nie sú jednoduché (získanie pracovných víz, podklady o umelcoch v čínštine, popis repertoáru, demoverzie nahrávok). Organizátori nechcú ani o kúsoček ustúpiť od prísneho dodržania pravidiel, čo je napokon pochopiteľné – zaváhanie pri takom obrovskom podujatí môže hroziť značnými problémami. Hlavným priestorom kultúrneho programu nášho národného dňa bude pódium na otvorenom priestranstve, tzv. Námestí Európy s 800 sedadlami a miestami na státie. Námestie je v blízkosti pavilónu SR, a ten má zase za susedov Čechov a Portugalcov. Celý výstavný areál na brehu rieky Huangpo a v časti mesta Pudong má rozlohu viac než päť štvorcových kilometrov. Po skončení výstavy však z neho ostane máločo: oproti mrakodrapom sú výstavné pavilóny smiešne nízkou zástavbou, ktorú si dravý Šanghaj nemôže dovoliť. Počas šiestich mesiacov bude Slovenská republika v pavilóne i pred ním ponúkať množstvo sprievodných aktivít, zameraných na obchod, podnikanie, investičné zámery, energetiku, cestovný ruch, kultúru, životné prostredie či jednotlivé regióny Slovenska. Z pripravovaných aktivít možno spomenúť Dni cestovného ruchu – Slovensko, krajina v srdci Európy a špecializovaný program Slovensko víta EXPO pre touroperátorov, novinárov a pozvaných hostí, Dni bratislavského regiónu (BSK má podpísanú dohodu o spolupráci s regiónom Šanghaj), týždeň slovenskej kuchyne vo vybratom hoteli v Šanghaji či prezentáciu Malokarpatskej vínnej cesty pod názvom Vo víne je pravda.