Znalostný manažment - kľúč k úspechu

V histórii sa kľúčové momenty spoločnosti, ktoré zmenili jej ďalší vývoj, často zaznamenávajú pomocou konkrétnych dátumov udalostí, keď netušiaci účastníci ešte sami nevedeli doceniť jej dosah na ďalší spoločenský a ekonomický vývoj.
Počet zobrazení: 2425

V histórii sa kľúčové momenty spoločnosti, ktoré zmenili jej ďalší vývoj, často zaznamenávajú pomocou konkrétnych dátumov udalostí, keď netušiaci účastníci ešte sami nevedeli doceniť jej dosah na ďalší spoločenský a ekonomický vývoj. Takouto udalosťou môže byť pre Slovensko uskutočnenie 23. Medzinárodného kolokvia Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností v dňoch 23.-24. mája pod názvom Znalostný manažment - kľúč k úspechu (Knowledge management - Key to Success).

Nevystúpil na ňom síce žiadny súčasný politik (práve prebiehala vládna kríza), neavizovali ho žiadne médiá a ani neboli prítomní žiadni novinári (očakávali sa tlačové konferencie politických strán). No predsa len vstúpi do histórie ako stretnutie múdrych, ktoré vytýčilo jasný smer ekonomike i spoločnosti Slovenska, ukázalo jej schodnú víziu, ktorú zatiaľ ani po jedenástich rokoch od zmeny v prospech trhovej ekonomiky nedokázal poskytnúť žiadny z politikov tejto éry.

Hold prvému z vizionárov

Vyše päťdesiat prednášateľov z akademických kruhov Slovenska, Česka, USA, Poľska, ale i Ruska a Bieloruska, z podnikateľských kruhov snažiacich sa medzi prvými o naštartovanie nového smeru v ekonomike po dva dni definovalo, čo je to Knowledge management a používalo pojmy ako znalostný manažment, manažment poznatkov, menežment znánia i po slovensky - riadenie vedomostí.

Diskutovalo sa o vhodných prístupoch s náčrtom schodnej cesty k tomu, aby Slovensko vedelo využiť svoj intelektuálny potenciál a rozbehlo sa v trendoch po ceste ekonomiky vedomostí. Kolokvium takto vzdalo hold tomu prvému z vizionárov ekonomiky vedomostí, americkému klasikovi v manažmente, dodnes žijúcemu Petrovi Francisovi Druckerovi. Ten ešte v päťdesiatych rokoch predvídal objavenie sa ekonomiky vedomostí a uznanie vedomostí ako základného zdroja produktivity.

Ekonomika založená na vedomostiach

Podobne aj japonský ekonóm Kenichi Ohmae konštatoval, že nová, až teraz sa rodiaca ekonomika bude založená na vedomostiach. Drucker, podľa profesora Jana Trunečka z VŠE Praha, "odhalil podstatu a položil základné otázky: Ako kvantifikovať vedomosti? Koľko to stojí, vyprodukovať a distribuovať vedomosti? Ako vôbec rozumieť pojmu návratnosť vedomostí? Produktivita vedomostí bude čoraz viac rozhodovať o ekonomickom a sociálnom úspechu a ekonomickej výkonnosti. Stane sa určujúcim faktorom konkurenčného postavenia krajiny, odvetvia, firmy."

Profesor Milan Zelený z Fordhamskej Univerzity v New Yorku, hosť kolokvia, definoval riadenie vedomostí takto: "Knowledge management môžeme definovať ako systematický a integrujúci proces riadenia a koordinácie širokého portfólia činností spoločnosti, ako získavanie, vytváranie, ukladanie, zdieľanie, spájanie, vyvíjanie, rozvíjanie a využívanie vedomostí jednotlivcov i skupín za účelom dosiahnutia vyššej podnikovej výkonnosti." Tu je vlastne odpoveď na otázku, prečo sa v USA najprv rozvíjala prax využívania vedomostí pre zvyšovanie výkonov vo firmách a až potom zareagovala akademická obec.

Totálna konkurencia v USA ukončila nadradenosť kapitálovo mocných firiem, pretože pružné a rýchlo inovujúce a nové aplikácie využívajúce firmy sa dokázali uplatniť na trhu a degradovať monopolizujúci náskok obrov. Ich výhodou boli informačné technológie, ale len potiaľ, kým o obsadení trhu a produktivite nezačali rozhodovať viac pracovníci disponujúci vedomosťami (spomeňme si na Druckerovu definíciu knowledge workers), než samotné technológie.

Podľa ďalších japonských ekonómov Nonaku a Takeuchiho, ktorých spomínal profesor Jan Truneček, sa vedomosti klasifikujú v dvoch rovinách. Explicitné (formálne) môžu byť vyjadrené v hmotnej podobe (knihy) a uložené napríklad do podnikového informačného systému. Rozhodujúci význam však majú vedomosti tacitné (skryté), ktoré sú ukryté v mysli, v správaní sa a v skúsenostiach človeka. Predovšetkým tento typ tacitných vedomostí je kľúčový a tvorí podstatu znalostného manažmentu, tvrdí Jan Truneček.

Kvality skryté v ľudskom zdroji

Pre lepšie pochopenie rozporného vnímania produktivity vedomostí treba uviesť názor profesora Miroslava Tumu z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. "Na znalostný manažment možno hľadieť prinajlepšom z dvoch uhlov pohľadu. Prvý ho akcentuje ako zámerne organizovaný manažérsky systém umožňujúci riadiť a využívať systém faktov, hypotéz, princípov, zákonov teórií informácií a vôbec všetkých produktov poznávania tak, ako ich prezentuje súčasná spoločnosť."

Tento pohľad prijali mnohé firmy z oblasti informačných technológií, ktoré sa už teraz na trhu zmocnili nového trendu a komercionalizujú ho v mene potrieb zákazníkov čo najefektívnejšie zautomatizovať a sformalizovať tvorbu explicitných vedomostí zachovateľných mimo ľudského mozgu na nejakom médiu. Úsilie takto definovať "organizačné vedomosti" bez ľudského potenciálu, teda definovať vedomosti zachytené v organizačnej databáze bez nevyhnutnosti živého kontaktu, ktorú na kolokviu prezentoval Ing. Marián Marek z firmy PoSAM, účastníci kolokvia priveľmi nepodporili. Podľa profesora Miroslava Tumu, "druhé hľadisko vníma znalostný manažment ako procesný dej produkcie nových vedomostí, v ktorom sa riešia problémy, objavujú zákonitosti, produkujú sa objektívne intelektuálne novosti a inovácie. Znalostný manažment je teda procesom poznávania a pretvárania vedomostí."

Reinžiniering neuspel

Naozaj teda ide o odhaľovanie skrytých vedomostí a skúseností uložených v mysliach ľudí, ktoré sa v procese ich riadenia môžu motiváciou a komunikáciou využiť v prospech organizácie a na zvyšovanie produktivity i konkurencieschopnosti. Profesor Ján Porvazník z Centra ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity potvrdil, že "pri manažmente vedomostí je rozhodujúcou činnosťou zdieľanie (čiže oznamovanie, odovzdávanie a prijímanie) vedomostí. Manažment vedomostí nepodmieňuje len existencia informačných technológií. To je dôvod, prečo metodologickým základom na jeho rozvoj môže byť manažment vzdelávania. Len so samotnou teóriou poznania či teóriou informácií manažment vedomostí nevystačí".

Mnohí ďalší prednášatelia potom definovali zásady učiacej sa firmy, prvý raz definované Petrom Sengem, a aplikácie týchto zásad aj pri rozvíjaní nových technológií vo firmách. S potešením možno konštatovať, že je chvályhodné, ak i univerzity technického smerovania uznali nové trendy a chápu manažment vedomostí ako proces, v ktorom sa opäť priznáva dominantná úloha ľudskému zdroju. Aspekt mechanického riadenia, ktorým sa vyznačoval donedávna vyzdvihovaný reinžiniering, neuznával úlohu ľudského kapitálu. Aj tento fakt zapríčinil na Slovensku veľa škôd, keď sa mechanicky prepúšťalo bez ohľadu na intelektuálny kapitál vo firmách, keď sa zlikvidovala vedecko-výskumná základňa, konštrukčné a výskumné pracoviská priemyselných odvetví, ktoré teraz chýbajú v konkurenčnom zápase o trhy.

Nakoniec, aj na kolokviu opatrne zaznelo, že reinžiniering neuspel a ak sú kladné výsledky, tak len tam, kde si tento proces firmy vykonali sami a s ohľadom na ich intelektuálny kapitál.

Deformácia raných majiteľov kapitálov

V praktických úvahách zazneli aj požiadavky na nevyhnutnosť zmeniť pohľad účtovníctva a daní na tvorbu a používanie vedomostí. Podľa profesora J. Trunečka, "oblasť finančného manažmentu má jednoznačnú mernú jednotku. Zisk meraný v peňažných jednotkách je základom podnikania. Pracovným zdrojom bohatstva priemyselného kapitalizmu je kapitál, ale prioritu v informačnej spoločnosti majú kardinálne nemerateľné vedomosti. Vytvára sa tu konflikt merateľné kontra nemerateľné - finančné kontra vedomostné. Pôjde o to, otupiť, ba až celkom odstrániť tento rozpor, pretože je umelo vykonštruovaný".

V diskusii sa konštatovalo, že účtovníctvo dnes zachytáva sotva päť percent dejov, ktoré prispievajú k hodnote a úspešnosti firmy na trhu. Pôsobivé príklady v tomto smere dokazujú, že bude treba od základu prebudovať filozofiu a hodnoty potrebné k disciplíne zachytávania ekonomických dejov, teda k účtovníctvu. Hodnota vedomostí sa doteraz viac oceňovala spätne, teda napríklad, koľko materiálu a financií sa ušetrilo zavedením novej technológie na základe vynálezu. Málokedy sa však vedomosti ocenili vopred - respektíve oceňujú sa len hmotné médiá obsahujúce vedomosti (knihy, sw-programy).

Na Slovensku dodnes chýba tvorivý dialóg medzi ekonómami, ktorí prešli na príliš fiškálne videnie sveta, a ostatnými odborníkmi (technikmi, manažérskymi pracovníkmi, právnikmi) o tom, ako oceňovať vedomosti a ich nositeľov - ľudí. Možno skonštatovať, že súčasný život slovenskej spoločnosti i ekonomiky ovplyvňuje predovšetkým drvivý finančný tlak neúspešnej cesty transformácie a typická deformácia raných majiteľov kapitálu, kapitalistov prvej generácie, ktorí nepoznajú cenu svojich pracovníkov, ani hodnotu ich vedomostí. Napriek tomu sa akademická obec prihlásila k trendom, ktoré prevládli v transatlantickom spoločenskom a ekonomickom prostredí, rovnako ako v Japonsku, a definuje aj pre Slovensko potrebný návrat k hodnotám vzdelania, k oceňovaniu ľudskej práce, tvorivosti a iniciatíve.

Máme čo ponúknuť

O návrate môžeme hovoriť aj preto, lebo tradície kultivovania umu a vzdelávania tu fungujú od čias J. A. Komenského, uznávaného učiteľa národov, od čias Palackého, Štúra, Bernoláka, až po modernú dobu zavedenia povinného základného a všeobecného vzdelávania v Československej republike, rozvoja technických a humanitných vedecko-výskumných pracovísk v období existencie ČSSR, až po smutnú, takmer likvidačnú politiku vedy, výskumu a vzdelávania posledných vlád samostatnej SR.

Nie je predsa pravdou, že ľudský potenciál sa u nás objavuje len vďaka nástupu mocných firiem v informačných technológiách. To by bola degradácia učiteľstva a dlhodobých vzdelávacích tradícií v našej krajine. Vedomosti vždy pomáhali malej krajine udržiavať krok s civilizačným vývojom a od čias Cyrila a Metoda platilo, že chudobný ľud pod Tatrami prekonával často svoje zaostávanie udržiavaním kultúry vzdelávania.

To len firmy z oblasti informačných technológií všade vo svete narazili na hranice svojich možností a zistili, že bez živej a tvorivej ľudskej práce je ich informačný a hmotný kapitál kusom žleza a umelej hmoty vybaveným nezrozumiteľnými elektrickými impulzami.

A preto je uznanie vedomostí ako nevyčerpateľného zdroja v ekonomike a ich riadenia ako produktívneho procesu pre Slovensko také významné. Máme opäť svetu čo ponúknuť, pokiaľ budeme schopní zaujať tvorivosťou, inováciami a zdokonaľovaním. A po desaťročí klaňania sa fiškálnej modle peňazí môžeme slobodnejšie definovať ekonomické procesy a sebavedomejšie sa správať vo svete bohatých krajín.

Autor (1955) je konzultant vo vzdelávaní a manažmente

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984