Čo bude ďalej?
Krátko pred polnocou z minulého pondelka na utorok na svojej poslednej schôdzi Národná rada SR 82 hlasmi podľa očakávania odvolala Milana Materáka z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Od novembra 1989 bol už dvanástym - podľa všetkého neúspešným - šéfom tejto ostro sledovanej inštitúcie. Priemerne teda vláda, neskôr podľa nového zákona parlament sťahoval z obehu každý rok jedného riaditeľa, pravda, niektorí boli v tejto funkcii oveľa kratšie, Vladimír Strnisko dokonca iba jediný deň! Z tohto ohľadu bol Materák na tom celkom dobre - vydržal najviac, takmer štyri roky. Pravda, už viackrát visel jeho osud na vlásku, posledný raz v súvislosti so služobnou cestou do Číny, čo by sme mu mohli - ak tam uzavrel naozaj také výhodné dohody, ako tvrdí - oproti iným záležitostiam pardonovať. Ale podpísanie kolektívnej zmluvy, ktorá neprimerane zvýhodňuje už aj tak „nadcenených“ vrcholových pracovníkov STV, bolo tou poslednou kvapkou. Teraz je Materák terčom všeobecnej kritiky zo strany opozície i vládnej koalície, ale na jeho obranu treba konštatovať, že riadiť obrovský kolos v Mlynskej doline s ešte s väčšou zadlženosťou a navyše po manažmente na čele s Igorom Kubišom, ktorému sa „podarilo“ televízny program s vyštvorčekovanými tajnými agentmi dostať na samé etické dno žurnalistiky, vôbec nebolo závideniahodné. Na druhej strane, zlepšiť kubišovské spravodajstvo nebolo až také náročné, lebo zrejme horšie a neobjektívnejšie už ani nemohlo byť. V tú pondelkovú noc sa na rokovaní v snemovni veľa hovorilo o nezodpovednosti. No ťažko označiť za zodpovedné počínanie poslancov, ktorí síce ústredného tajomníka odvolali, ale Mariána Kleisa, súčasného riaditeľa košického štúdia, ktorého de facto jednomyseľne navrhla Rad STV, neschválili. A tak tento druhý najvplyvnejší mediálny obor na Slovensku ostane do určitej miery bezprizorný. A toto rozhodnutie padlo 24 hodín pred spustením oficiálnej volebnej kampane! Nového náčelníka STV zvolí až nový parlament. Redakcia SLOVO oslovila viacerých skúsených, dnes už bývalých pracovníkov Slovenskej televízie, aby sa pokúsili bez nostalgie, či pocitov osobnej zatrpknutosti zanalyzovať málo optimistický vývoj STV v posledných rokoch. Štyri príspevky prinášame v tomto čísle s nádejou, že tým vyprovokujeme na našich stránkach diskusiu o tom, kam by mala naša verejnoprávna televízia smerovať.
