Nádej na útek z pasce kasty
India je mikrosvetom rozličných kultúr, etník a náboženstiev politicky zjednoteným počas britského panstva. Jej spoločnosť však ostala rozdelená hádam všetkými spôsobmi, ktoré vývoj ľudskej civilizácie priniesol - jazykovo, etnicky, nábožensky, sociálne.
Takto rozdelenú Indiu aj po polstoročí nezávislosti nachádza 21. storočie. Deliace čiary sú definované ekonomickou a sociálnou štruktúrou, náboženstvom a etnicitou. V súčasnej Indii zápasia dva dominantné protiprúdy. Na jednej strane je to úsilie vládnucej elity o definovanie a upevnenie jednoty štátu ako krajiny s veľkým mocenským potenciálom, na druhej strane vnútorné rozpory spoločnosť čoraz viac rozdeľujú. Konflikt týchto protiprúdov sa prejavuje mnohými spôsobmi. Pretrvávajúce napätie v regiónoch ako Kašmír, či severovýchodná India, ozbrojený boj radikálnych ľavicových organizácií proti polofeudálnym pomerom v niektorých štátoch (Bihár, Uttarpradéš) či snaha utláčaných najnižších kást o znovunájdenie ľudskej dôstojnosti, prejavujúca sa v konverziách na budhizmus, sú len tými najviditeľnejšími príkladmi.
Chcú dôstojný život
V záplave informácií z Afganistanu nemala veľkú šancu preniknúť do svetovej tlače správa, ktorá by inak hádam mohla byť senzáciou. Na nádvoriach Červenej pevnosti v Dillí sa nedávno chystalo konvertovať na budhizmus jeden milión Dalitov. O tejto udalosti sa nepísalo ani v indickej tlači. Podľa Dalitov masmédiá kontrolované predovšetkým príslušníkmi vyšších kást efektívne splnili svoju úlohu a celú kampaň prakticky ignorovali. Nedostatok informácií, dezinformačné kampane, zastrašovanie, priama intervencia ústrednej vlády, ktorá na poslednú chvíľu stiahla svoje povolenie a presunula celé zhromaždenie na iné miesto, no predovšetkým zásah polície, ktorá väčšine prichádzajúcich účastníkov nepovolila prekročiť hranice štátu Dillí, sa ukázali ako účinná taktika. Nakoniec sa zišlo len asi 60 až 70 000 ľudí, aby spolu s budhizmom prijali i nádej na útek z kastovného systému a na dôstojný život. Plánované zhromaždenie nebolo ojedinelé. S konverziami na budhizmus ako prejavom odporu voči pravidlám kastovnej spoločnosti začal už koncom 50. rokov jeden z vodcov hnutia Dalitov - Babasaheb Ambedkar.
Problém má korene hlboko v indickej spoločnosti. Starovekí bráhmani považovali Dalitov za prinízko postavených na to, aby si zasluhovali vlastnú kastu. Briti ich nazvali nedotknuteľnými, Gándhí ich volal Harijánovia, no oni sami sa nazývajú Dalitmi, čo je v jazyku marathi veľmi silný výraz pre „utláčaní“. Podľa niektorých teórií keď v polovici druhého tisícročia p.n.l. prišli do údolia Indu zo Strednej Ázie kmene Árijcov, našli tam vyspelú harrapskú kultúru. Aj keď boli Árijci civilizačne na nižšej úrovni, znalosť používania železa a kone im dali vojenskú prevahu. Údolie dobyli a presadili tam vlastnú kultúru. Časť pôvodného obyvateľstva utiekla do lesov a časť začlenili do árijského kastovného systému na jeho najnižší stupienok. Tak inštitucionalizovali etnický útlak v systéme kást, násilne udržujúc túto skupinu v politicky, ekonomicky i sociálne podriadenom postavení.
Každodenná diskriminácia
Situácia sa počas viac ako 3000 rokov nezmenila. Až britské panstvo a s ním prichádzajúci protestantskí misionári sa začali usilovať bojovať proti najhorším prejavom kastovného systému. Pre jeho hlboké korene v spoločnosti a jej kultúre boli tieto snahy neplodné. Spolu so samostatnosťou získala India i demokratickú ústavu, ktorá garantovala rovnaké práva všetkým bez ohľadu na etnický pôvod, náboženstvo či kastu. Napriek tomu, i po 50 rokoch nie je táto práca ani zďaleka ukončená. V júli 1997, pred polstoročným výročím nezávislosti, niekto ovenčil v noci sandálmi sochu B. R. Ambedkara. Polícia začala na druhý deň na protestujúcich neozbrojených Dalitov strielať a dvanástich zabila.
Násilnosti voči nim sú časté a skrytá forma diskriminácie je v podstate každodennou praxou. Aj keď India dokázala vybudovať pomerne fungujúcu politickú demokraciu, v sociálnej oblasti skutočná rovnosť neexistuje. Podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľstva je ekonomické postavenie Dalitov všeobecne horšie. To, ako India vyzerá dnes, má svoju príčinu i v podobe boja za jej nezávislosť, v jeho pomerne nenásilnom charaktere a udržaní sa v politickej rovine. Na rokovaniach s Britmi sa presadil prúd vedený hlavne bráhmanmi (Gándhí, Néhrú), ktorí boli prepojení s formujúcou sa ekonomicky silnou vrstvou. Pre kooperáciu britskej administratívy výlučne s Indickým národným kongresom (INK) ako predstaviteľom ľudu Indie a pre štruktúru indickej spoločnosti sa radikálnejšie skupiny v hnutí za samostatnosť nepresadili.
Elita neprekročila tieň
Nový štát sa nezrodil v revolúcii, ktorá by bola protikoloniálna a sociálna zároveň, ale dohodou s bývalou koloniálnou mocnosťou. Vládnuca elita bola úzko previazaná s domácou najbohatšou vrstvou, a tak i keď INK hovoril o socializme, pozemková reforma sa uskutočnila len v štátoch a oblastiach so silnou komunistickou stranou schopnou mobilizovať podporu ľudí a vyvíjať účinný nátlak na miestnu vládu (napr. v Kérale). V oblasti prekonávania spoločenskej diskriminácie boli snahy tiež iba polovičné. Vládnuca elita nedokázala úplne prekročiť svoj tieň pôvodu vo vyšších kastách a zabezpečiť skutočnú reformu. Inštitucionálne a právne boli Daliti zrovnoprávnení, ba poskytli im kvóty v štátnej administratíve i na školách, no pre väčšinu to neznamenalo zlepšenie situácie. Namiesto toho sa v rámci skupiny vytvorila elita využívajúca výhody a vzďaľujúca sa od ostatných. V štatistikách síce zlepšuje celoštátne priemery, no aj jej príslušníci v prejavoch skrytej diskriminácie zisťujú, že zlepšenie ekonomickej situácie a formálneho sociálneho statusu neznamená automaticky akceptovanie zvyškom spoločnosti. Spoločnosť odmietla reformovať vlastné myslenie zakorenené hlboko v hinduistickej kultúre.
Vplyvom globalizácie práve sociálne zázemie premietnuté do vzdelania a ekonomického postavenia ovplyvňuje úspešnosť na trhu spoločenských príležitostí. Staré linky medzi etnickým, sociálnym pôvodom a ekonomickým postavením, a teda i politickým vplyvom, sa upevňujú. Tieto tendencie vytvárajú v spoločnosti napätie. Pred štyrmi rokmi vyjadril Namadeo Dhasal, poet dalitského pôvodu, nádej, že jeho ľud začne požadovať omnoho viac a vládnuca indická elita bude nútená tieto požiadavky akceptovať. „Ak to neurobí,“ povedal Namadeo, „potom určite dôjde k občianskej vojne.“ Budúcnosť indickej spoločnosti závisí od toho, ako sa dokáže vysporiadať s vnútornými protirečeniami a rozšíriť politickú demokraciu i do sociálnej a ekonomickej oblasti. Neplatí to však len pre Indiu. V mnohých iných spoločnostiach sa historicky vytvorená sociálna a ekonomická štruktúra premietla do sociálnych noriem, udržiavajúcich časť obyvateľstva, často s odlišným etnickým pôvodom, v bludnom kruhu sociálnej diskriminácie a ekonomickej znevýhodnenosti. Ak sa niekomu zdá, že je reč aj o slovenskej spoločnosti, nemýli sa.
Autor (1979) je študentom univerzity Džavaharlála Néhrua v Dillí
