Reklama
Reklama

Dajme slovo pragmatikom a odborníkom

Zákon by mal v civilizovanom štáte predstavovať najvyššiu legislatívnu normu, ktorou sa vymedzujú pravidlá fungovania a existencie spoločenských procesov. To znamená, že pred jeho prijatím by sa mala v prvom rade overiť jeho spoločenská opodstatnenosť a v prípade schválenia zákonodarným orgánom i jeho aplikovateľnosť v praxi
Počet zobrazení: 753

Zákon by mal v civilizovanom štáte predstavovať najvyššiu legislatívnu normu, ktorou sa vymedzujú pravidlá fungovania a existencie spoločenských procesov. To znamená, že pred jeho prijatím by sa mala v prvom rade overiť jeho spoločenská opodstatnenosť a v prípade schválenia zákonodarným orgánom i jeho aplikovateľnosť v praxi. Takýto legislatívny proces kladie vysoké nároky na odborné tímy špecialistov, ktorých teoretické a praktické úsudky by sa mali prejaviť pri tvorbe novej legislatívnej normy. Dôležitým prvkom, ktorý by mala každá legislatívna norma obsahovať, je i uplatnenie konkrétneho zákona v praxi a to najmä pri jeho prvom použití, ktorým sa môžu negovať zastarané právne normy. O tom, že vysoko odbornú, špecializovanú prácu pri príprave návrhov zákona majú vykonávať naozaj tí najlepší odborníci, nás permanentne presviedčajú naši volení zástupcovia ľudu, ako i politické strany zastúpené v zákonodarnom orgáne. Ak sa dajú merať výstupy každej práce, tak aj výstup práce zákonodarného orgánu charakterizuje kvalita prípravy zákona a jeho následné odsúhlasenie. Expertov na Slovensku ako dreva Významnú úlohu pri príprave zákona zohráva skupina špecialistov, ktorí dokážu tímovou prácou spracovať kvalitný návrh. Problém však spočíva v tom, že na Slovensku máme asi sedem miliónov expertov na ekonomiku a konkrétne daňovníctvo, čo nevylučuje skutočnosť, aby na každého obyvateľa pripadalo minimálne 1,2 ekonomického, ak nie daňového „odborníka“. Predpokladám, že až na druhom mieste bude zastúpený iný národný šport, ako je futbal či hokej. Tento stav pretrváva minimálne desať rokov a naša legislatíva v oblasti ekonomiky a daňovníctva zastúpená mozgovým trustom slovenského národa v podobe zákonodarného zboru vypúšťa množstvo zákonov, pred ktorými má praktický ekonóm vždy hlavu v smútku. Ako zaviesť zákon do praxe, kedy vyjdú opatrenia, ktoré budú vysvetľovať zákon, nebudú publikované tlačové omyly, dá sa to vôbec použiť v normálnom živote? To sú otázky praktikov, ktorí pracujú v podnikoch a inštitúciách a u ktorých bude možno daňová kontrola o dva roky vysvetľovať dôsledky nezvládnuteľnosti nových zákonov v praxi. Ide iba o vrchol ľadovca Vždy ma fascinovali prírodné zákony. Ich opodstatnenosť a logiku nik nepopiera a podobný systémový prístup od jednoduchšieho k zložitejšiemu by sa mal aplikovať i v ekonomickom procese. Tak ako prírodné fyzikálne zákony definujú postavenie a polohu ľadovca a jeho viditeľnosť nad hladinou, tak sa prejavila i problematickosť a nejednoznačnosť našich ekonomických zákonov. Zákonom č. 493/2001 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb., sa fyzickým osobám stanovila povinnosť podať majetkové priznanie do 31. januára 2002 a to podľa stavu majetku k 31. 12. 2000. Okolo majetkového priznania sa vedú v súčasnosti búrlivé diskusie, ale napriek tomu by som chcel upozorniť na niektoré skutočnosti: - Majetkové priznania nie sú spracované systémovo. Medzi posledným majetkovým priznaním je časová medzera od roku 1998 do 31. augusta 1999 na deklarovanie nadobudnutia nehnuteľností. n Majetkové priznanie je zbytočne rozsiahle a zasahuje do majetkových hodnôt, ktoré sa vôbec nedajú správcom dane overiť. Osobne sa domnievam, že hnuteľný majetok, zariadenie domácnosti alebo veci osobnej spotreby by vôbec nemali byť v majetkovom priznaní. Neviem si totiž dobre predstaviť, že si osoba, ktorá chce zakryť „čierne príjmy“, kúpi 30 mixérov prípadne hriankovačov len preto, aby nemala finančné prostriedky napríklad na účte v banke, ktoré sú nedokázateľné. Takisto sa dá ťažko predstaviť overovanie správnosti spodnej bielizne a to i v prípade, ak ho máte oblečené na sebe počas overovania správnosti majetkového priznania. - A čo tak obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným? Ten sme vo vysvetlení na vyplnenie majetkového priznania pre istotu tak jednoznačne nedeklarovali, veď čo keby náhodou... - Jedným z najproblematickejších bodov je oceňovanie hnuteľného a nehnuteľného majetku. Tak a teraz fyzická osoba rozmýšľaj, no nesmieš sa pomýliť, lebo vlastne nevieme, kto v sporných prípadoch bude určovať cenu (možno licitácia). Niektoré hnuteľné veci by sa mali oceniť nadobúdacou hodnotou. Ak teda deklarujeme majetok k 31. decembru 2000, tak by sme mali poznať hodnoty takéhoto majetku aj spred roku 2000 - to znamená vtedy, keď sme ho nadobudli. Preto odporúčam zaviesť doma evidenciu cien pre potreby majetkového priznania. Zradná retrospektívnosť Hovoríte, že ste o tom v predchádzajúcom období nemohli vedieť, pretože zákon platí len od konca roku 2001 a je retrospektívny? Nič to, na Slovensku sa musíte prispôsobiť. Podobný spôsob oceňovania platí i pre nehnuteľnosti nadobudnuté vlastnou výstavbou. Že ste si neevidovali výdavky? Tak vedzte, že ste tak mali robiť aj v predchádzajúcom období, keď zákon ešte neplatil. Naozaj, ako by asi postupoval správca dane, keby zistil, že si fyzická osoba takéto výdavky neevidovala. No tak potom by sme si mohli vyžiadať stanovisko súdneho znalca, ako to bolo napríklad v predchádzajúcich majetkových priznaniach. Ale kto ho zaplatí? A k čomu sme sa na záver majetkového priznania vôbec dostali? Spočítali sme majetok, no nedeklarovali sme ani korunu jeho zdrojov - po slovensky sumy peňazí, za ktoré sme majetok nadobudli (ono sa to v praxi ani nedá spraviť). To znamená, že v prípade overovania majetkového priznania môže byť deklarovaný ako zdroj krytia napríklad pôžička od súkromnej osoby, ktorá v zmysle občianskeho zákonníka môže mať aj písomnú formu. Majetkové priznanie je vďačná téma a o jeho obsahu a spôsobe uplatnenia by sa dalo ešte ďalej polemizovať. Iste, s uvedeným priznaním súvisia otázky, akým spôsobom sa už v praxi využili majetkové priznania pri overovaní nezdanených prírastkov majetku? Prečo by občan mal dostať sankciu za to, že sa nepriznal k majetku, ktorý nemá atď. Mojím cieľom však nie je vyčerpávajúcim spôsobom vysvetliť všetky nejasnosti majetkového priznania, ale poukázať na problematický zákon. Problémový systémový prístup Mnohí z našich občanov si pri vypĺňaní majetkového priznania položia základnú otázku: Je majetkové priznanie a okolnosti jeho legislatívneho vzniku náhoda alebo pretrváva tento stav v našej spoločnosti permanentne? Na vysvetlenie treba poukázať i na ďalšie nejasnosti, ktoré sa v tomto zákone vyskytujú. Napríklad v zmysle odseku 35 je platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti povinný predkložiť správcovi dane za celý rok 2001 do 31. marca 2002 hlásenie, v ktorom o.i. musí uviesť konkrétne za každého pracovníka meno, priezvisko, adresu, rodné číslo, príjem, výšku zrazeného preddavku. Treba to spracovať na hlásení, ktoré zatiaľ daňové úrady neobdržali. Tu vzniká otázka, akým spôsobom sú daňové úrady pripravené na uvedenú agendu. Nebude len napĺňať kovové skrine daňových úradov? Sú spracované programy a pripravená výpočtová technika, ktorá dokáže zvládnuť uvedené informácie? Nedôjde k zneužitiu uvedených informácií? Na mieste je tiež upozornenie, že túto agendu treba v podnikoch spracovať a nie všetky podniky majú iba päť pracovníkov. O tom, že sa podnikatelia nebudú nudiť, svedčí i novela definovaná v odseku 25 citovaného zákona, v zmysle ktorej sú právnické a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, povinné nahlásiť platby, ktoré vykonávajú fyzickým osobám počas jedného roku nad 10 tisíc korún. Novelou tohto zákona sa musia nahlásiť i platby za zásoby. Tomu, že podnikatelia o tejto novele nevedeli už na začiatku roka a že si nemohli spracovať ani svoju programovú evidenciu tak, aby vyhovovala tomuto zákonu, sa už asi netreba čudovať. Je to asi tak, ako keby ktosi už v takmer dohratej partii šachu zmenil pravidlá. Takže treba manuálne prehodnotiť každú platbu a nasčítavať ich, aby sme mohli splniť podmienku zákona. No tú aj tak nebudeme môcť splniť, lebo tieto skutočnosti by sme mali nahlásiť príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa platby, čo je v praxi niekedy nemožné. Takže hor sa do terénu a môžeme skúmať celý rok napríklad v Bratislave, na ktorom daňovom úrade sa registruje fyzická osoba, od ktorej sme kúpili hoci mrkvu za 10 001 korún. A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Veď verejnosť zaregistrovala koncom minulého roka novely zákonov o DPH, o daniach z príjmov, o cenných papieroch, novelu obchodného zákonníka či zákona o investičných stimuloch... Myslíte si, že sa o uvedených novelách nedá polemizovať? Mám iný názor. Nepotrebná stranícka nálepka Rok 2002 je prelomový z hľadiska politických subjektov, ktoré sa predháňajú v riešení problémov len a len v záujme občana. Niektoré politické strany a to i napriek tomu, že patria do vládnej koalície, hľadajú riešenia v podpisových aktivitách a v ústavnosti daňových zákonov. Nuž, odporúčam, aby podpisovali aj bianco hárky, lebo nezrovnalostí v ekonomických zákonoch je dosť. No ako ovplyvňujú výkon reálnej politiky a prečo dovolili, aby ich politickí partneri hlasovali za uvedené zákony, veď koalíciu by mali spájať najmä spoločné názory? Následne druhá skupina v televízii varuje pred ľavicovým orientovaním uvedeného zákona, ktoré by v prípade víťazstva realizovali napríklad politické zoskupenia SDĽ a Smer. Ak nám to konkrétne vysvetlí v masmédiu „odborník na ekonomiku a daňovníctvo“, tak mám obavu, že vlastne sa nič v budúcnosti ani nemusí udiať a zase len môže nastúpiť garnitúra expertov na všetko. Zase budú rozhodovať o odborných problémoch len „odborníci“. Domnievam sa, že na Slovensku by mala zvíťaziť skupina pragmatikov a odborníkov. Nemusia byť len s nálepkou tej či onej strany, ale mali by byť predovšetkým odborníkmi, ktorí pracovali v podnikateľskej sfére a vedia posúdiť kritériá praxe. Nech teda zvíťazia myšlienky systémového riešenia v ekonomike nášho štátu. Veď máme čo opravovať a doháňať, aby sme sa stali plnohodnotným členom Európskej únie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama