Odborníčok nikdy nebude málo
Hana Blažičková, podpredsedníčka SDĽ
Ženy často tvrdia, že nemajú čas, aby sa mohli verejne angažovať. Ako to zvládate vy? - Musím povedať, že je to otázka medziľudských vzťahov. V prvom rade v rodine, kde manžel musí vytvoriť určité predpoklady, aby sa žena mohla politike vôbec venovať. Podstatné je však aj to, že som v manželskom vzťahu nikdy neplnila funkciu slabšieho partnera. No hovorí sa, že to isté nie je to isté. Ako ste to pocítili v politike, vo vzťahu medzi mužmi a ženami? - Myslím si, že to je základný rozdiel v chápaní politiky z pohľadu ženy a muža. Práve preto by sa mala otvoriť cesta väčšiemu vstupu žien do politiky, pretože političky pri každom kroku zvažujú, aký dopad to bude mať na rodinu, sociálne istoty, nehrajú tak na seba, ale skutočne robia všetko pre tých, ktorých zastupujú. Rovnosť príležitostí je dnes ešte veľmi ťažko definovaná a, bohužiaľ, keď chceme, aby si spoločnosť uvedomila, že ženy v politike sú potrebné, tak treba ísť aj cez kvóty. Spoločnosť si časom uvedomí, že potrebuje mať v tejto oblasti určité percento žien. Každá vyššia pozícia žien sa veľmi ťažko dobýja, pretože ženy sú naučené robiť politiku priamo. To znamená, že nerobia kuloárnu politiku. Žena musí dvakrát vedieť presvedčiť o správnosti svojho kroku, musí toho viac vyprodukovať, aby presadila svoj názor. Ženy sú pragmatičky, čo je lepší pohľad. Slovenské poslankyne však v parlamente akosi zanikajú. Čím je to? - Možno, že chyba spočíva v tom, že by sa mali dohodnúť na odbornej téme a spoločne presadiť svoje názory. Napríklad sa mi teraz páčil prístup poslankýň k riešeniu domáceho násilia, kde sa dali dokopy bez rozdielu straníckej príslušnosti a našli spoločné riešenie pre novelizáciu zákonov v tejto oblasti. Dominovať by teda mala odbornosť a profesionalita. Politické funkcie by mali obsadzovať ženy, ktoré už nabrali isté skúsenosti, mali šancu prísť do určitých stretov, aby vedeli reagovať na parlamentné vzťahy, ktoré sú veľmi ťažké. Parlament by nemal byť pre nikoho školou, tam už musia prísť hotoví ľudia. Ako je to so ženami v SDĽ? - Političky sa celkovo menej mediálne prezentujú. Sú skôr v úzadí. Na poslednom zjazde sa preto aj schválili kvóty na počet žien v našich straníckych štruktúrach. Musím povedať, že sa o tieto kvóty zviedol veľký boj. Zo začiatku som bola toho názoru, že ak je žena osobnosť, niečomu rozumie, vie osloviť ľudí, tak nepotrebuje kvóty, aby sa niekam dostala. Postupne som zistila, že v niektorých regiónoch tieto kvóty treba. Viacerí sa im síce bránia, pretože nechcú, aby išli do funkcií len ženy, ktoré po postoch túžia. Ale posledné týždne a mesiace veľmi rezonuje odbornosť, pedantnosť, schopnosť osloviť ľudí. Ženy majú takú danosť, že musia myslieť na zadné vrátka, aký dopad bude mať jednotlivé rozhodnutie na vývoj rodiny, na spoločnosť. Podľa niektorých by zavedenie kvót spôsobilo, že ženy by boli chápané ako nejaký chránený živočíšny druh. - Povedali ste to veľmi tvrdo. Ale toto som si kedysi myslela aj ja, že nie som chránený druh, aby som bola určovaná kvótami. No všade vo svete začínali percentami a dnes je to prirodzená vec. Keď príde dieťa do školy, tak ho učíme písať. Ale potom sa stane spisovateľom či básnikom a berie prirodzene a automaticky danosť ukladania písmen. Tak by to malo byť aj so vstupom žien do politiky. Na začiatku treba normy, a potom sa už bude brať ako prirodzená danosť, že ženy v politike musia byť a to v takom počte, aby vedeli eliminovať určité vývojové trendy. Jednoznačne si musíme uvedomiť, že medzi mužskou a ženskou populáciou sú výrazné odlišnosti. Čo v prípade, že nejaká strana nebude mať dostatok odborníčok? Nebude potom dosádzať ženy na kandidátky nasilu? - Odborníčok nikdy nebude málo. Práveže ich je veľa. Keď som nastúpila do funkcie podpredsedníčky SDĽ pre regionálny rozvoj, tak som si dala dokopy zoznamy regionálnych poslancov. Je tam množstvo žien – ekonómok, inžinierok, právničiek. Ale aj tie sa dostali iba po určitý stupeň. Teraz idem s nimi rozoberať, prečo je to tak. Stále majú obmedzený priestor na to, aby sa posunuli vyššie, kde sú rovnako potrebné. Kvóty teda musia byť. A netreba to teraz dostávať do roviny feminizmu, pretože žena je ženou a aj ňou zostane. To znamená, že aj v politike by mal zostať ženský fenomén. Veľa vecí sa v politike nedá riešiť len tvrdo. Žena by sa preto v politike nemala dostať do pozície muža. Ona musí dominovať práve ženským fenoménom. Má vôbec ženskosť v politike miesto? - Nechceme byť hneď generálmi a búchať do stola. Máme iné nástroje. V prvom rade si musíme uvedomiť, že my sme tie, ktoré vychovávajú deti, a tým môžeme ovplyvniť i ďalší vývoj. Toto by sa malo brať na zreteľ. Ako teda hodnotíte fakt, že na post predsedu VÚC kandidovali len ženy, ktoré vo vrcholovej politike už pôsobia? - Celkovo aj do regionálnych parlamentov kandidovalo veľmi málo žien. Ale napríklad v Žilinskom kraji, ktorý nám je politicky veľmi málo naklonený, sa do parlamentu dostala naša kandidátka, ktorá mala dôveru obyvateľov. Museli teda kandidovať len ženy, ktoré sú odborníčky, majú skúsenosti a dôveru ľudí. Nedávno ma oslovila i jedna zahraničná spoločnosť, ktorá chce špeciálne pripraviť do parlamentných a komunálnych volieb kandidátky žien.
S hosťom SLOVA sa zhovárali Jana Matúšová a Martina Pavlíková
