Reklama
Reklama

Postavenie žien v slovenskej politike v kontexte integrácie EÚ

Dnes sa často diskutuje o postavení mužov a žien v spoločnosti, o ich meniacich sa spoločenských rolách, ktoré sú predmetom skúmania filozofie, sociológie, politológie, ale aj iných spoločenských vied.
Počet zobrazení: 984

Dnes sa často diskutuje o postavení mužov a žien v spoločnosti, o ich meniacich sa spoločenských rolách, ktoré sú predmetom skúmania filozofie, sociológie, politológie, ale aj iných spoločenských vied. Hľadané odpovede majú zásadný význam aj pre našu spoločnosť, pretože ide o jednu z kľúčových dobových tém, ktorej riešenie prinesie odpovede na otázky o zmysle, budúcnosti a životaschopnosti západného typu civilizácie. Posledné dve desaťročia vo svete silnel tlak na utváranie podmienok pre reálne pôsobenie žien v mocenských a rozhodovacích pozíciách. Od 90. rokov sa účasť žien na politickom rozhodovaní začala chápať ako nevyhnutná súčasť demokratickej spoločnosti a všeobecného akceptovania ľudských práv. Prím hrá Švédsko Podľa údajov z roku 1999 sa podiel žien v národných parlamentoch jednotlivých krajín EÚ pohyboval v intervale od 6,3 do 42,7 percenta. Najvyšší podiel dlhodobo dosahujú ženy vo Švédsku – ako jediné v Európe majú viac ako 40-percentné zastúpenie v parlamente. Za ním nasledujú štáty ako Dánsko, Fínsko a Holandsko – všetky s podielom žien v parlamente nad 30 percent. Táto hranica sa všeobecne považuje za kritickú. Tesne ju prekračuje ešte Nemecko. Najnižší počet žien v národnom parlamente majú v Grécku – vyše 6 percent a vo Francúzsku – takmer 11 percent. Zastúpenie žien v parlamentoch krajín východnej a strednej Európy v tom istom období sa pohybovalo od 7,2 do 17,8 percenta. Pričom 10-15 percent žien v parlamente majú krajiny Slovensko, Česko, Poľsko, Bulharsko, Ruská federácia (po posledných voľbách v 1999 klesli pod 10 %). Viac ako 15-percentné zastúpenie žien v národných parlamentoch dosiahlo iba Estónsko, Litva a Lotyšsko. Podobne je to aj na regionálnej úrovni. Za najdôležitejšiu príčinu priaznivých volebných výsledkov pre ženy vo Švédsku sa všeobecne považuje dlhodobé uplatňovanie podporných opatrení na zvýšenie rodovej rovnosti v politike a rozvíjanie intenzívnej politiky rovnosti príležitostí (PRP) zo strany vlády a iných subjektov. V rámci politiky podpory sa uskutočnila právna úprava volebného systému, doplnila sa ústava, bola prijatá legislatíva rovnosti a vládny akčný program. Jednotlivé politické strany začlenili do svojej vnútornej organizácie neformálny systém kvót, doplnený o „systém zipsu“ (striedanie kandidátov podľa pohlavia). Silné aktivity vyvíjali aj ženské skupiny v rámci politických strán. Významným ukazovateľom PRP je podiel žien a mužov v národných vládach. V krajinách EÚ tento ukazovateľ dosahuje 24 percent účasti žien. V jednotlivých krajinách situácia v číslach vyzerá takto: Nemecko – 36 %, Veľká Británia – 34 %, Francúzsko – 32 %, Taliansko – 22 %. Výnimku tvorí zasa Švédsko, ktoré dosiahlo úplnú paritu zastúpenia žien a mužov vo vláde. Fínsko prekročilo hranicu 40 %. Najnižšie zastúpenie majú opäť ženy v Grécku – 10 %. Stredná a východná Európa značne zaostáva za týmito číslami. Nad 20 percent vo vláde sa nedostala ani jedna z týchto krajín, iba Bulharsko prekročilo úroveň 15 percent. A niektoré z týchto štátov nemajú vo vláde ani jednu ženu (Česko, Maďarsko, Rumunsko a Slovinsko). Ženy vo vládach vedú najčastejšie tzv. „slabšie“ ministerstvá (rezort rodovej rovnosti, sociálnych vecí, kultúry, zdravotníctva, životného prostredia a iné). V tzv. „silových“ rezortoch sa objavujú oveľa zriedkavejšie. Tieto údaje o zastúpení žien vo vysokých politických funkciách naznačujú to, čo veľakrát potvrdili výskumy v mnohých krajinách: čím vyššia a silnejšia pozícia v mocenskej hierarchii, tým je reprezentácia žien nižšia. A pritom v celkovom počte zamestnancov ministerstiev ženy zväčša prevažujú (tzv. „lievikový efekt“). Kvóty - konsenzus i legislatíva Skúsme si všimnúť, aké opatrenia na podporu rodovej rovnosti fungujú v politike krajín EÚ. Z hore uvedených faktov vyplýva, že najúspešnejšie je Švédsko, ktoré našlo v priebehu niekoľkých rokov vhodný systém podpory rovnosti. Spočíva v silnom tlaku ženských skupín a organizácií vo vnútri politických strán, ako aj dlhodobého využívania podporných mechanizmov samotnými stranami. V posledných rokoch väčšina politických strán používa systém kvót 50 na 50. To znamená, že vo Švédsku nebolo treba robiť centrálne zmeny volebnej legislatívy v tejto otázke. Zároveň si musíme uvedomiť, že ide o špecifický príklad krajiny, kde funguje efektívny mechanizmus konsenzu. Už susedné Fínsko a Dánsko museli siahnuť k legislatívnym úpravám. Podobne aj Belgicko. Zaujímavý je príklad Francúzska, kde v roku 1982 navrhovanú kvótu pre kandidačné listiny do lokálnych volieb odmietli ako neústavnú, ale v roku 1999 sa už našla politická vôľa pre implementáciu doplnku ústavy o podpore rovnakej účasti žien a mužov na rozhodovaní. Dvadsaťpäťpercentný systém kvót zamietol parlament Portugalska a vo Veľkej Británii ho dokonca súdne zamietli ako diskriminačný (presadzovaný v polovici 90. rokov labouristami). Predchádzajúci percentuálny prehľad zastúpenia žien v politike krajín EÚ ukazuje, že samotné kvóty na zvýšenie účasti žien nestačia. Preto sa v dokumentoch EÚ venuje PRP naďalej pozornosť, pomenúvajú sa prekážky uplatňovania tohto princípu v praxi a prijímajú sa opatrenia na zlepšenie situácie (závery regionálnych zasadaní EÚ v Ženeve a v Bruseli v roku 2000). Slovensko a politika rovnosti príležitostí PRP bola zaradená do prístupovej agendy pre krajiny usilujúce sa o vstup do EÚ. Na Slovensku bola tematika PRP začlenená do Národného politického programu len nedávno (v roku 2001) prostredníctvom medzinárodných záväzkov a procesu asociácie s EÚ. Slovensko sa prihlásilo k všetkým medzinárodným dokumentom v moderne definovanej koncepcii rovnosti príležitostí. Ale táto koncepcia sa nestala u nás záležitosťou dlhodobého či trvalého verejného záujmu. Verejné diskusie i politické programy zamerané na túto tému sú zriedkavé. V posledných rokoch sa vytvorili niektoré prvky inštitucionálnych mechanizmov potrebné pre implementáciu PRP. Samotnú Koncepciu rovnosti príležitostí žien a mužov vláda SR schválila až v roku 2001. V tomto dokumente sú z celkových 31 odporúčaní ženám v politike venované dve a ich realizáciou boli poverené MV SR, MPSVR SR a MK SR. S otázkou rovnosti príležitostí ako verejnou otázkou sa však pracuje iba z dôvodu „vyššieho záujmu“ – vstup do EÚ. Ani súčasná štruktúra politických inštitúcií v SR nezodpovedá stavu, aký sa požaduje v dohovoroch a záväzných medzinárodných dokumentoch. Chýbajú kontrolné a nezávislé monitorovacie orgány. PRP sa stala nástrojom na naplnenie jednej z úloh predvolebnej stratégie, je vnímaná formálne, akoby „zavádzaná zhora“. Podobnú skúsenosť s formálnym prístupom máme za sebou z minulého režimu. Vytvorené inštitúcie sú zvyčajne súčasťou politiky „slabého“ ministerstva a nie sú zriadené na základe špeciálneho zákona, ktorý by im poskytoval právnu ochranu. Tým je vlastne ohrozená nielen inštitúcia, ale aj celá myšlienka PRP (napr. pri zmene vlády). Neexistujú žiadne špeciálne antidiskriminačné zákony, ani zákony týkajúce sa rodovej rovnosti alebo zákony o PRP, ktoré by upravovali rovnaké právo žien a mužov v participácii na moci a rozhodovaní. Tretí sektor Medzinárodné skúsenosti nám ukazujú, že podnety pre verejnú politickú agendu týkajúcu sa PRP prichádzajú predovšetkým od mimovládnych organizácií (MVO) a feministických skupín. Na Slovensku však žiadne mimovládne feministické organizácie a ženské hnutia v minulosti neexistovali, ženy v úsilí zaradiť určité otázky týkajúce sa postavenia žien do politickej agendy museli využívať komplikovanejšie stratégie a taktiky. Pokúšali sa vytvoriť akýsi nezávislý priestor, odkiaľ by mohli ovplyvňovať inštitucionálnu politiku. Tieto aktivity (MVO vôbec a špeciálne ženské MVO) sa na Slovensku v priebehu 90. rokov celkom úspešne rozvinuli. Prevláda však averzia ku kolektívnym akciám a k inštitucionálnym nástrojom na zvýšenie politickej participácie žien (napr. kvótam). Práve na základe skúseností z iných krajín sa dá predpokladať, že vytvorenie silnej a efektívnej loby v rámci MVO za zavedenie PRP a mechanizmov spojených s úsilím o redefinovanie verejnej agendy by mohlo byť úspešné. Je však potrebná vyššia koordinácia na dosiahnutie synergického efektu. Ďalej treba neustále rozvíjať kontakty s politickými stranami, vytvárať ženské skupiny v rámci politických strán. Ani percentuálne zastúpenie nemusí znamenať veľa, ak samotné političky nebudú cieľavedome pestovať ženskú agendu. Rodová priepasť Za socializmu sa termín emancipácia neodvodzoval od ľudských práv. Táto téma sa dostávala na verejnú diskusiu „zhora“, nie ako výsledok spontánneho hnutia samotných žien. Vo vtedajšom parlamente mali ženy zastúpenie od 20 do 30 percent na základe stanovených kvót (jednej strany). Po roku 1990 sa táto vysoká miera reprezentácie žien hneď stratila (12 %). V súčasnosti sa pohybuje okolo 12,7 percenta. Aj u nás sa prejavuje spomínaný „lievikový efekt“ znižovania počtu žien so stúpajúcou pozíciou v obsadzovaní straníckych postov. Vo väčšine politických strán a hnutí SR sú ženy pomerne silne zastúpené medzi radovými členmi a smerom k vyšším funkciám sa ich podiel podstatne redukuje. Podobná situácia je na komunálnej úrovni – menej je primátoriek miest (4,4 %), viac starostiek (17 %). Podiel žien v štátnej správe a vo výkonnej moci je podobný. Súčasná vláda SR má dve ženy – ministerky (10 %). Ak však sledujeme zastúpenie žien na jednotlivých ministerstvách, podiel žien predstavuje v priemere 58 percent všetkých zamestnancov. Smerom k riaditeľom odborov sa ich podiel znižuje na 35,1 percenta, medzi riaditeľmi vyšších útvarov a sekcií – 27,6 percenta a vo funkcii štátnej tajomníčky sú len dve ženy. Na Slovensku sa teda prejavuje výrazná „rodová priepasť“ v účasti na moci a rozhodovaní. „Výsledky mnohých výskumov v krajinách s dlhšou demokratickou tradíciou hovoria, že vstup žien do politiky získal väčšiu podporu tam, kde existovala myšlienka rodovej rovnosti. A verejná podpora rodovej rovnosti bola väčšia tam, kde je vysoký podiel zamestnaných žien, kde bolo silné feministické hnutie, kde samotné politické strany poskytujú ženám príležitosti vstúpiť do politiky a kde je menej zastúpené katolícke vierovyznanie. Na Slovensku okrem zamestnanosti žien pôsobia všetky ostatné vymenované činitele PROTI rodovej rovnosti.“ Dôležitá kandidátna listina Ako ovplyvňuje volebný systém zvoliteľnosť žien? Pomerný systém s kandidačnými listinami je pre ženy oveľa priaznivejší ako väčšinový, dôležité je však umiestnenie na kandidátke. Z toho potom vyplýva, že hlavnými kanálmi, ako sa ženy môžu dostať na kandidátku, sú politické strany a predovšetkým konkrétna stranícka politika. Aká v súvislosti s rovnosťou príležitostí je v skutočnosti, sme už načrtli. To znamená, že v tejto rovine sú potrebné štrukturálne riešenia a mechanizmy na podporu žien (najbežnejšie kvóty). Spoločenská situácia sa vždy pri vznesení požiadavky kvót vyostruje. Kvóty sú na Slovensku nepopulárne - jednak v dôsledku socialistickej minulosti, jednak v dôsledku predpokladu, že ženy sa nemôžu kategorizovať ako sociálna skupina. Často sú kvóty považované za urážku žien (V. Klaus, aj niektorí slovenskí politici) a vystupujú proti nim aj samotné ženy. Vieme, že politická kultúra na Slovensku je nízka, čo nie je dobrým východiskom pre PRP. Navyše, naša spoločnosť je priam nasiaknutá antifeminizmom, ktorý prevažuje aj medzi elitou vzdelaných žien. A navyše sa u nás tešia popularite zjednodušené liberálne a konzervatívne návody na riešenie požiadaviek PRP (trh ako všeliek, návrat k tradičnej rodine a pod.). Dokonca sa objavujú aj psychologické vysvetlenia pre slabú účasť a zastúpenie žien v politike (schopnosti žien, ich predpoklady, dispozície a pod.). O mužoch sa podobne neuvažuje. V našej spoločnosti prevládajú silné tradičné vzory správania, najmä čo sa týka rodiny (najvýznamnejšia hodnota). Starostlivosť o rodinu a domácnosť je vnímaná ako primárna úloha žien. Veľmi ťažko sa presadzujú iné modely tejto starostlivosti. Preto aj rodinné povinnosti sú často bariérou vstupu žien do politiky. Riešenie situácie zostáva väčšinou na ženách samotných, prípadne na ich rodinách. Politické strany na Slovensku vôbec neuvažujú o podporných mechanizmoch pre ženy v tomto smere a nedostáva sa im jej ani zo strany štátnych inštitúcií. Preto treba vysvetľovať na verejnosti dôvody, prečo by mali ženy vstupovať do politiky, organizovať vysvetľovacie kampane a sústrediť sa na odbúravanie rodových stereotypov, najmä vo výchove (ďalšia generácia môže byť potom prístupnejšia k riešeniu týchto problémov). Pri realizácii celkovej PRP, ako aj jej zameranie na účasť a zastúpenie žien v politike sú teda možné dve základné stratégie - zo strany oficiálnych inštitúcií a aktivitami MVO. Usilovali sme sa v tomto príspevku naznačiť, ako na Slovensku tieto stratégie fungujú a uplatňujú sa. Nič nové nevymyslíme, ale dôležité do budúcnosti je vedieť zosúladiť a posilniť tieto stratégie na rôznych úrovniach tak, aby aktivity MVO dokázali ovplyvniť stranícku politiku, ako aj systém hodnôt prevažujúci v spoločnosti (stereotypy). Samozrejme efektívnosť aktivít bude závisieť aj od permanentnej verejnej diskusie o tomto probléme a od medzinárodných kontaktov (aj finančných). Z príspevku prednesenom na konferencii Európa medzi identitou a integráciou konanej 14. a 15. februára 2002 v Prešove

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama