Reklama
Reklama

Neobyčajný záujem, ale...

Ak by sme mali charakterizovať slovenského doktoranda, pokojne možno napísať: horúčkovitá aktivita alebo vyhynutie. Život tohto vzácneho exemplára je prísne rozdelený medzi knižnicu, laboratórium, miestnosť s počítačom a štyri steny internátnej, či privátnej izby. Jeho istotou je 6500 korún mesačne
Počet zobrazení: 1397

Ak by sme mali charakterizovať slovenského doktoranda, pokojne možno napísať: horúčkovitá aktivita alebo vyhynutie. Život tohto vzácneho exemplára je prísne rozdelený medzi knižnicu, laboratórium, miestnosť s počítačom a štyri steny internátnej, či privátnej izby. Jeho istotou je 6500 korún mesačne. Typický doktorand preto horlivo píše žiadosti o granty, vedie semináre, pracuje na rozličných projektoch (obyčajne v spolupráci s mimovládnymi organizáciami), zúčastňuje sa na konferenciách, vybavuje si stáž v zahraničí a popri tom, či skôr najmä študuje a robí výskum pre svoju PhD. prácu. Možno za to získa niekoľko korún navyše a v prípade šťastia na ľudí okolo aj dobrý pocit. Zmätok v tituloch Doktorandské štúdium na Slovensku prešlo po roku 1989 zo sovietskeho systému kandidatúr (CSc.) na západný systém (PhD.). Okrem zmeny titulu sú však odlišnosti zatiaľ malé. Doktorand je evidovaný ako študent na jednej zo 16 vysokých škôl, Slovenskej akadémii vied alebo na niektorej zo siedmich štátnych odborných inštitúcií, napr. na Slovenskej postgraduálnej medicíne. Interné štúdium oficiálne trvá tri, externé päť rokov, pričom povinnosťou doktoranda je úspešne absolvovať odborné skúšky v polovici štúdia a na záver pred komisiou obhájiť doktorandskú prácu. Niekde sa vyžadujú i semestrálne skúšky. Hoci sa usilujeme priblížiť k EÚ aj v oblasti vedy a vzdelávania, stále u nás existuje aj tzv. malý doktorát (PhDr. a iné tituly), pre ktorý treba po roku obhájiť kratšiu odbornú prácu a zložiť niekoľko skúšok. I keď boli zrušené kandidatúry vied (CSc.), pretrváva ich vyšší stupeň - doktor vied (DrSc.). Napriek nízkej podpore štátu (štipendiá, vybavenie laboratórií, knižníc), je u nás o doktorát neobyčajný záujem. V roku 2001 na Slovensku evidovali 1860 interných a 5994 externých doktorandov. Tento počet každý rok stúpa o päťsto až tisíc. Záujem je dokonca taký veľký, že externisti sú ochotní za štúdium platiť desať i viac tisíc korún ročne. A to napriek nízkym nástupným platom, osobitne v štátnom sektore, a mnohokrát súčasným splátkam študentskej pôžičky. Okrem finančných výhod pre absolventov v štátnej a verejnej správe je dôvodom popularity doktorandského štúdia aj úsilie získať vyššie vzdelanie a pracovať vo výskume. Na rozdiel od iných krajín u nás pretrváva motivácia nielen finančnými prostriedkami. Dôkazom toho je, že mnohí doktorandi majú napriek nepriaznivým podmienkam záujem zostať na Slovensku. Základným problémom však zostáva kúpa bytu, ak už sa rozhodnú uskromniť iné potreby. Mnohí vidia riešenie v krátkodobom pobyte v zahraničí. Otázkou je, aké podmienky nájdu doma po návrate. Štátnych grantov stále málo Naše doktorandské štúdium má však niekoľko výhod. Napríklad možnosť viesť vlastné semináre na univerzite (v zahraničí je to často iba asistencia profesorom). Vyučovanie je dobrovoľné a nie je honorované, započítava sa však do odbornej praxe. Po získaní grantu na výskum popri vlastnej doktorandskej práci alebo zapojením sa do iného projektu si adept na doktorský titul opäť rozširuje prax i vzdelanie, môže získať ďalšie potrebné financie, kontakty, literatúru. Štátnych grantov je však málo a hoci možno získať grant zo zahraničia, zdroje zostávajú neisté. Pripravovaná vyhláška Ministerstva školstva SR upravuje viaceré podmienky PhD. štúdia. Zvyšuje sa štipendium na úroveň 9. platovej triedy, pričom doktorandovi v dennej forme štúdia, ktorý má započítanú odbornú prax viac ako dva roky, patrí až do vykonania dizertačnej skúšky vyšší platový stupeň (§ 18 ods. 3 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov). Doktorandi prejdú pod vysoké školy a za štúdium by nemali platiť. Napriek dôležitosti vyhlášky sa okolo nej nerozprúdila takmer žiadna diskusia. Fínsko náš vzor Na Slovensku sa argumentuje nedostatkom financií v mnohých oblastiach. Ak však ešte viac zaostaneme vo vede a výskume, nebudeme mať inú možnosť ako kupovať technológie zo zahraničia. To je a bude najnákladnejšia položka importu. Technológie sú tiež jedinou šancou nášho exportu, keďže nás mnohé krajiny predčia nízkou cenou pracovnej sily i dostatkom surovín. Štát by mal preto maximálne využiť vôľu a nadšenie našich mladých vedcov, kým úplne nezoslabne. Príklad možno nájsť vo Fínsku, počtom obyvateľov porovnateľnom so Slovenskom. Výdavky tejto severskej krajiny na výskum boli pred desiatimi rokmi nižšie ako dve percentá HDP. Dnes sú nad európskym priemerom. Aj vďaka tomu ekonomika prekonala krízu a od roku 1994 rastie ročne o päť percent. Nedá sa však spoliehať, že sa o doktorandov postará sám štát, keď sa zatiaľ žiadne ich hlasy neozývajú. Zlepšenie podmienok doktorandov v európskych krajinách sa dosiahlo najmä aktivitou ich organizácií - zviditeľnením špecifických problémov PhD. študentov a návrhmi ich riešenia. Vo Francúzsku dosiahli rast štipendií, zakotvenie presných práv a povinností doktorandov, či možnosť absolvovať školenia, ako sa po skončení doktorátu presadiť na trhu práce. Ich španielski kolegovia zorganizovali demonštrácie a petičnú akciu za zlepšenie svojich podmienok. V Taliansku si vybojovali zvýšenie štipendií, ekonomické výhody rovnaké ako univerzitní študenti i možnosť písať prácu v cudzom jazyku. Aj slovenskí doktorandi spolu môžu dokázať viac. Treba len, aby o nich bolo vedieť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama