Štyri roky vlády – ľudské a menšinové práva
Hodnotenie plnenia programového vyhlásenie vlády Mikuláša Dzurindu v tejto oblasti treba začať kritikou samotného programu. Život rozhodne nemá iba ekonomickú dimenziu a po problematických rokoch 1994-1998 sa dal očakávať väčší dôraz na rozvoj ľudských a menšinových práv. Úrad podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pála Csákyho sa však pričinil o to, že v oblasti rozvoja ľudských a menšinových práv sa skutočne „program vlády stal programom národnej obnovy“ a „nastal zásadný obrat vo verejnom živote našej vlasti“. Vicepremiér sa však neobmedzoval iba na oblasť ľudských a menšinových práv, a tak záber jeho činnosti presahoval možnosti jedného úradu. Menšinová problematika P. Csáky začal svoju prácu v situácii, keď bolo treba zvrátiť nepriaznivý vývoj z rokov 1994 až 1998. Jeho pôsobenie v úrade možno charakterizovať ako obdobie rekonštitúcie národnostnej politiky a chápania ľudských práv. Bol prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín, zvýšila sa štátna podpora kultúre menšín, obnovili vydávanie dvojjazyčných vysvedčení, odvolaní riaditelia škôl s vyučovacím jazykom maďarským boli opätovne vymenovaní do svojich funkcií. Očakávania v súvislosti s riešením postavenia Rómov Dzurindov kabinet plnil v jednotlivých oblastiach s rozdielnymi úspechmi. Iba veľmi pomaly sa darilo aplikovať konkrétne sociálne programy, ktoré by zlepšovali spoločenské a socio-ekonomické postavenie Rómov. Aktivity P. Csákyho v tejto oblasti sa však dajú hodnotiť prevažne pozitívne – úrad pod jeho vedením intenzívne pracoval na legislatívnych zmenách zabraňujúcich diskriminácii Rómov, prispel k intenzívnej spolupráci tretieho sektora a vlády na riešení problémov Rómov na Slovensku a po prvýkrát od vzniku samostatného Slovenska vláda akceptovala rómskych predstaviteľov ako reálnu politickú silu. Vicepremiér predložil v rokoch 1999 a 2000 do vlády vo dvoch etapách nové stratégie riešenia problémov rómskej národnostnej menšiny. V septembri 1999 vláda prijala uznesenie k stratégii SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súboru opatrení na jej realizáciu – I. etapa. Rozpracovanú stratégiu na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny do súboru konkrétnych opatrení na rok 2000 – II. etapu – schválila vláda v máji 2000. Stratégie obsahujú stručné a všeobecne formulované základné tézy opisujúce súčasný stav rómskej populácie a návrhy na riešenia, definujú zodpovedné inštitúcie na celoštátnej, krajskej, okresnej i na miestnej úrovni. Vláda tiež uložila ministrom a prednostom krajských úradov rozpracovať stratégiu do konkrétnych opatrení na rok 2000 vrátane ich finančného zabezpečenia z vlastných rozpočtových kapitol. Stratégia sa v rokoch 2001 a 2002 plnila na viacerých úrovniach štátnej správy, jej aplikácia však potvrdila počiatočné obavy z neujasnenosti alokácie finančných prostriedkov na jednotlivé aktivity v prospech Rómov. Úrad splnomocnenca vlády na riešenie problémov rómskej menšiny P. Csáky vybral vo februári 1999 po dlhých rokovaniach s rôznymi rómskymi lídrami za splnomocnenca Vincenta Danihela. Ten sa v rámci svojich možností a schopností zameral na systematické budovanie úradu, ktorý sa iba veľmi postupne začal stávať štandardným pracoviskom štátnej správy. Úrad zároveň koordinoval niektoré aktivity Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, naďalej pripravoval podklady o situácii rómskych komunít, zameral sa na investičnú výstavbu základnej infraštruktúry a sociálnych bytov a do istej miery koordinoval dialóg s predstaviteľmi rómskej menšiny. Pomerne napäté vzťahy medzi P. Csákym a V. Danihelom a nespokojnosť podpredsedu vlády so splnomocnencom viedli na jar 2001 k vypísaniu nového konkurzu na všetky pozície úradu. Na post splnomocnenca nastúpila riaditeľka nadácie InfoRoma Klára Orgovánová. Tým sa do tejto funkcie dostala expertka s dlhoročnými medzinárodnými skúsenosťami pri riešení problémov Rómov, ktorá od svojho nástupu v júli 2001 začala reštrukturalizáciu úradu a zároveň završovala budovanie detašovaného pracoviska úradu splnomocnenca vlády v Košiciach. Jej prácu splnomocnenkyne možno hodnotiť veľmi pozitívne, za krátky čas premenila úrad na profesionálne a efektívne fungujúce pracovisko štátnej správy. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach Slovenská republika ratifikovala prevažnú väčšinu relevantných dokumentov OSN už v prvom roku svojej existencie a súčasťou jej právneho systému sa stala aj väčšina dokumentov Rady Európy. P. Csáky podpísal v novembri 2000 v Ríme Protokol č. 12 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 20. februára 2001 podpísala SR Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Chartu parlament ratifikoval začiatkom júla 2001. Csákyho úrad v tejto oblasti intenzívne spolupracoval s ministerstvom zahraničných vecí. Predchádzanie diskriminácii Pri formovaní verejnej mienky proti intolerancii, xenofóbii a rasizmu vláda do istej miery zaostala za očakávaniami. Vzhľadom na hodnotové orientácie slovenskej populácie však zostáva otázne, či mohla v tejto oblasti urobiť viac. V máji 2000 prijala Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2000-2001. Počas roka 2001 štátna správa systematicky plnila jednotlivé body uznesenia vlády, a to so zameraním na rôzne typy školení a na aktivity, na základe ktorých sú systematicky vzdelávané rozličné profesijné skupiny, ktoré môžu mať vplyv na vznik predsudkov (príslušníci Policajného zboru SR, sudcovia, justiční čakatelia, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, prokurátori, príslušníci Armády SR, zdravotnícki pracovníci a zamestnanci zariadení sociálnych služieb i odborov sociálnych vecí okresných a krajských úradov). Mimovládne organizácie kritizovali nedostatočne efektívne plnenie akčného plánu vládou, z formálneho hľadiska sa však jeho programy uplatňujú na všetkých stupňoch štátnej správy – často práve vďaka spolupráci štátnej správy s občianskymi združeniami. Súčasťou plnenia akčného plánu bola aj mediálna a informačná antidiskriminačná kampaň. V máji 2000 sa konala Národná konferencia proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a diskriminácii. Pod gesciou podpredsedu vlády Csákyho sa v roku 2001 pripravoval návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní (pôvodne „non-discriminatory law“), ktorý upravuje definície priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovania a viktimizácie a návrh zákona o zriadení Centra pre rovnaké zaobchádzanie. Návrh zákona vláda schválila v máji 2002. V apríli 2002 odobrila aj návrh novely Trestného zákona, ktorá prísnejšie posudzuje rasovo a národnostne motivované trestné činy vrátane hanobenia národa a rasy a dopĺňa nový znak „príslušnosť k etnickej skupine“. Ombudsman 23. februára 2001 prijala NR SR novelu ústavy, ktorá okrem iného zakladá inštitút verejného ochrancu práv – ombudsmana. Ten začal svoju pôsobnosť na jar 2002. Vládna koalícia pri jeho voľbe v parlamente zlyhala, keď nedokázala zabezpečiť podporu spoločnému kandidátovi Jánovi Hrubalovi. Za prvého ombudsmana v slovenskej histórii zvolili člena HZDS-ĽS, pred rokom 1989 člena KSS a po roku 1968 známeho normalizátora na Právnickej fakulte UK Pavla Kandráč. Tým sa vlastne zmarila dlhodobá aktivita úradu P. Csákyho a slovenských mimovládnych organizácií, ktorí spoločne – napriek odporu generálnej prokuratúry a podpredsedu vlády pre legislatívu Ľubomíra Fogaša – pripravovali štatút budúceho ombudsmana so silnými právomocami. Regionálny rozvoj a iné aktivity V oblasti regionálneho rozvoja sa P. Csáky nie veľmi úspešne zameral na odstraňovanie regionálnych rozdielov na Slovensku. Úspešnejší bol v aktivitách smerujúcich k príprave SR na členstvo v EÚ (kapitola 21 prístupového procesu) a následne na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu. Csákyho úrad sa intenzívne podieľal na vytvorení Rady vlády SR pre regionálnu politiku, siete regionálnych rozvojových agentúr, vypracovaní systému podpory euroregionálnych aktivít a podobne. Kriticky možno hodnotiť nedostatočné prepojenie problematiky rozvoja marginalizovaných regiónov s problematikou marginalizovaných skupín, v tomto prípade Rómov. Túto aktivitu do istej miery suplovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci akčného plánu boja proti nezamestnanosti. Csákyho úrad tiež spolupracoval s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny na príprave Národného akčného plánu pre deti a systematicky pripravoval stanoviská, analýzy a podklady k viacerým dokumentom vlády z pohľadu dodržiavania ľudských práv. Rezolúcia Európskeho parlamentu zo septembra 2001 o pokroku SR v prípravách na vstup do únie zdôraznila, že Slovensko má reálne šance vstúpiť do EÚ medzi prvými, musí však zmenšovať priepasť medzi dobrými zámermi a ich realizáciou v praxi, a to predovšetkým pri riešení problémov rómskej menšiny. Aj úrad P. Csákyho sa podieľal na tom, že sa Slovensko stalo krajinou pripravenou na vstup do EÚ aj vzhľadom na štandardy ochrany ľudských a menšinových práv. S najväčšími problémami zápasil v oblasti rozvoja rómskej menšiny, nevyhýbal sa pritom háklivým témam, za čo si nevyslúžil veľa sympatií ani u rómskych lídrov. P. Csáky zrejme najväčšmi napĺňal to, čo sa v programovom vyhlásení opakuje ako záväzok spolupracovať s tretím sektorom. Písané pre projekt Inštitútu pre verejné otázky Hodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády M. Dzurindu.
