Reklama
Reklama

Hovoriace hlavy a národ bez vášne

Prebieha volebná kampaň, no davy akosi nedávajú na námestiach priechod svojim radostným emóciám. Kortešačky riedko navštevujú, ba sa na nezvážajú ľudia pod dozorom straníckych funkcionárov. Nadšene sa však netvária ani samotní politici či kandidáti na členov NR SR
Počet zobrazení: 1912

Prebieha volebná kampaň, no davy akosi nedávajú na námestiach priechod svojim radostným emóciám. Kortešačky riedko navštevujú, ba sa na nezvážajú ľudia pod dozorom straníckych funkcionárov. Nadšene sa však netvária ani samotní politici či kandidáti na členov NR SR. Vládne tu „blbá nálada“, definícia prevzatá od českého prezidenta Václava Havla. Ten si asi prvý uvedomil, že tu čosi po novembri 1989 nehrá. Prečo ľudia nie sú nadšení? Veď majú dovŕšenú etapu budovania trhovej ekonomiky a parlamentnej demokracie. Vo veľmi krátkom historickom čase sa podarilo vybudovať skvelú kapitalistickú spoločnosť, ktorá nahradila socialistickú. Tú sme označili za totalitnú asi preto, lebo nám vládli „papierové hlavy“, ľudia z ústredného výboru jednej strany, zväčša známi len z novín. Je síce pravda, že sa ku ,,kapitalistickej“ spoločnosti v odborných kruhoch vyspelých krajín už skoro nik nehlási a dnes ju považujú za slepú cestu, ale my ju tu máme! Pretože sa však ľudia netešia, nastupujú iné hlavy - hovoriace. Je to prekrásny výraz mladej dievčiny z kreatívneho štúdia reklamnej agentúry, ktorá v dialógu televízie TA3 takto odborne označila našich milovaných a sebamilujúcich politikov. V novej demokracii, v ktorú sa zvrhlo prehustenie politickej scény s vyše sto subjektmi a 26 kandidujúcimi stranami do parlamentu, sa namiesto papierových hláv objavili hovoriace. Totalitu jednej strany vystriedala totalita masových médií, ktoré jediné majú monopol na názor. Odborníčka na marketingovú komunikáciu veľmi dobre pomenovala, o čom sú slovenské demokratické voľby. Nejde v nich o ľudí a o ich problémy, ale o znalosť značky, aby si kortešačkou ohlúpnutý volič nedajbože nesplietol „dobrú modrú“ s národniarsky trojfarebnou či ľavicovo červenou. Ide o posolstvo reklamy, aby sme rozoznali, že „čo sme načali, to spolu s vami dokončíme“ (toľko spochybnených privatizácií a nedorobených zákonov a oni by to ešte chceli dokončiť v ďalšej vláde?). Ide o to oslovovať a motivovať, napríklad rovnakou daňou pre milionára i pre nezamestnaného, povolením marihuany v medziach slušnosti (len prvý šľuk?), vytvorením maďarskej univerzity (pretože ich hneď za hranicami nie je nadostač). Ale prieskumy problémov hovoria o niečom úplne inom. Ľudí trápi to, že kam sa pohnú, tam majú v rodine niekoho bez peňazí, pretože nie je zamestnaný, pretože skrachoval vinou nerozvážnej štátnej politiky uprednostňovania bohatých zahraničných firiem, pretože všetky úspory mu zobrali krachy podvodných firiem alebo ich musel dať na liečenie choroby, ktorú si ani sám nezavinil. Ľudí trápi viac nezamestnanosť, bezperspektívnosť, nezabezpečenie zdravia. Kdesi až na posledných priečkach je starosť o vstup do NATO či EÚ, o právny štát, o zatknutie Ivana Lexu... Ľudia nepôjdu na námestia oslavovať zavŕšenie transformácie, ako by si milí politici želali. Už nechcú reformu reformy, ani zmenu zmeny. Chcú konečne žiť normálne, veselo, bezpečne, bez denného vymývania mozgov „čiernou kronikou“, do ktorej sa pretransformovali aktuálne televízne správy. Majú po krk súbojov diletantských politikov, čo všetko vedia a všade nájdu riešenia, ale o zlej situácii hovoria, že sa dosiahol pokrok. Kto dnes nadchne našich udupaných obyvateľov, ktorí nechodia na zahraničné poľovačky a neopaľujú sa v prímorských letoviskách, lebo nemajú z čoho platiť nájomné a oblečenie? Redakcia SLOVO sa nemusí stotožňovať s príspevkami uverejnenými v rubrike Názory

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama