Reklama
Reklama

Červení iba s podporou Zelených

Rekordných 62,1 milióna nemeckých voličov bolo oprávnených zúčastniť sa na tohtoročných voľbách do Spolkového snemu. Túto možnosť využilo 70 percent z nich. Do najväčšieho demokraticky voleného parlamentu na svete sa po uplynulej nedeli dostalo 598 poslancov, zástupcov piatich strán. Staronovým kancelárom sa stal predseda SPD Gerhard Schröder a to iba vďaka úspechu koaličných Zelených
Počet zobrazení: 2919

Rekordných 62,1 milióna nemeckých voličov bolo oprávnených zúčastniť sa na tohtoročných voľbách do Spolkového snemu. Túto možnosť využilo 70 percent z nich. Do najväčšieho demokraticky voleného parlamentu na svete sa po uplynulej nedeli dostalo 598 poslancov, zástupcov piatich strán. Staronovým kancelárom sa stal predseda SPD Gerhard Schröder a to iba vďaka úspechu koaličných Zelených. Predvolebnú kampaň odštartovali strany začiatkom augusta, teda o niečo skôr ako zvyčajne. Príčinou bol škandál poslancov Bundestagu a ministrov, týkajúci sa nazbieraných služobných letových míľ, ktoré využívali na súkromné účely. Kancelár sa teda s mítingami poponáhľal, aby mal dosť času presvedčiť ľudí, že práve on a jeho vláda budú zárukou kvalitného života nemeckého občana. Nezamestnanosť a povodne Nezaháľal však ani jeho protikandidát Edmund Stoiber. Predseda Kresťanskosociálnej únie (CSU), politik s „laptopom a koženými nohavicami“ – teda moderne mysliaci a dbajúci na tradičné väzby súčasne – vyhral súboj o kandidatúru na kancelára s predsedníčkou kresťanských demokratov (CDU) Angelou Merkelovou. S kritikou vládnucej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) obchádzal najprv rodné Bavorsko a neskôr celú NSR. V prvom rade Stoiber vyčítal Schröderovi vysokú nezamestnanosť. V predchádzajúcich voľbách ju totiž kancelár sľuboval znížiť na 3,5 milióna ľudí, v súčasnosti je ich počet o vyše pol milióna vyšší. Schröder argumentoval rozmáhajúcou sa hospodárskou recesiou v Európe a faktom, že počas 16-ročného vládnutia Helmuta Kohla bola miera nezamestnanosti ešte vyššia. Dvanásť dní pred voľbami predstavil plán na jej zníženie, takpovediac šitý horúcou ihlou. Podľa neho budú mať podniky možnosť čerpať výhodné úvery na vytvorenie nových pracovných miest s účinnosťou od 1. novembra 2002. Úver sa viaže na stredné podniky a jeho výška je ohraničená sumou stotisíc eur, pričom týmto spôsobom by mohlo dôjsť k vytvoreniu vyše stotisíc pracovných miest. Kancelárov tromf v podobe povestného bezproblémového kontaktu s ľuďmi a pochopenie ich problémov sa naplno prejavil počas letných povodní: konal spontánne a rýchlo uvoľnil finančnú pomoc pre postihnuté oblasti. Postoj k Iraku Ešte horúcejším zemiakom predvolebnej kampane bol postoj k Iraku. Jej súčasťou sa stalo odmietavé stanovisko Gerharda Schrödera voči prípadnému útoku USA. Vyhlásil, že NSR pod jeho vedením nevyšle proti Bagdadu svojich vojakov ani v prípade, že vojenský zásah podporí nová rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. „Blízky východ, vrátane Iraku, potrebuje viac mieru, a nie viac vojenských konfliktov,“ uviedol. Tak dokázal, že sa v kampani rozhodol ísť na ostrie noža a na chvíľu zabudnúť na svoje slová o „bezhraničnej solidarite“ s USA v boji proti terorizmu. Stoiber kritizoval Schrödera najmä za to, že už dávno mal vo veci útoku na Irak telefonovať americkému prezidentovi, inak škodí nemecko-americkým vzťahom. Neočakávane „pacifistický“ Schröderov postoj nezostal bez americkej kritiky a vplyvný obhajca Pentagónu Richard Perle vyhlásil, že nemecký kancelár je zrejme ochotný „rozísť sa so starým priateľom (prezidentom George W. Bushom, pozn. red.), len aby získal zopár hlasov vo voľbách.“ Zdá sa, že tých „pár hlasov“ – proti útoku na Irak je okolo 85 percent nemeckých občanov – bolo pre červeno-zelenú koalíciu podstatných. Podobný odmietavý postoj totiž zvolil aj nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer, ešte dva týždne pred voľbami podľa výskumu verejnej mienky „dôležitejší“ ako Schröder alebo Stoiber. V kritike USA to najďalej dotiahla ministerka spravodlivosti Herta Däublerová-Gmelinová. Na predvolebnom mítingu s odborármi v Badensku-Württembersku uviedla, že Bush chce svojou politikou voči Bagdadu odviesť pozornosť od vnútropolitických problémov a dodala: „V nemeckých dejinách to poznáme z čias Adolfa Hitlera.“ Výroky neskôr nejednoznačne dementovala a kancelár sa sprvu za ňu postavil. Vyhlásil však, že „ten, kto prirovnáva Busha k Hitlerovi, nemá miesto v jeho kabinete“. Däublerová-Gmelinová vyčkala do volieb a krátko po nich sama oznámila, že sa nebude uchádzať o miesto v budúcej vláde. Najtesnejší výsledok v histórii Krátko pred voľbami hovorili výskumy verejnej mienky o 40-percentnej podpore SPD, 37 percent by sa ušlo CDU/CSU, 7,5 liberálnej FDP a sedem percent Zeleným. Strana demokratického socializmu (PDS) neprekračovala päťpercentnú hranicu a jej členovia si boli vedomí, že zastúpenie v Bundestagu môžu získať iba prostredníctvom preferenčných hlasov, ako tomu bolo v minulosti. Ambície na dobrý výsledok sa zreálnili zhruba týždeň pred voľbami najmä v prípade FDP, ktorá upustila od 18-percentnej hranice, ktorú mienila dosiahnuť. Jej šéf Guido Westerwelle sa vyjadril, že chcú dosiahnuť o dve percentá viac ako Zelení a usilujú sa o hlasy najmä z radov voličov CDU/CSU. To pobúrilo Edmunda Stoibera, ktorý rátal s koalíciou s FDP. Zomkla sa aj doterajšia koalícia a na predvolebných plagátoch Zelených sa objavil nápis Kto chce červeno-zelenú koalíciu, volí Zelených! PDS zasa tvrdila, že Kto chce zabrániť znovuzvoleniu Schrödera, neverí Stoiberovi, volí PDS! Isté je, že v tohtoročných voľbách miešali karty malé strany. Nečakane vyrovnaný výsledok, 38,5 percenta pre obidvoch kandidátov, mohla zvýrazniť len niektorá z nich. Keďže Zelení získali vo voľbách prekvapujúcich deväť percent a liberáli len 7,4 percenta, koalícia je jasná: staronová, červeno-zelená. Do Bundestagu sa dostali aj dvaja poslanci za PDS vďaka priamemu mandátu, nakoľko postkomunisti získali iba niečo nad štyri percentá. Potvrdilo sa, že odchodom Gregora Gysiho, ktorý musel parlament opustiť pre spomínaný škandál s letovými míľami, odišla určujúca osobnosť nemeckých postkomunistov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama