Skrytá pestrosť imigrácie

Čo by ste spravili, keby ste sa snažili opraviť upchatý záchod, a zistili, že vec, ktorá ho upcháva, je ľudské srdce? Presne toto sa stane jednej z hlavných postáv filmu Pekné svinstvo. No hoci je táto snímka na jednej strane šikovným thrillerom, zaujímavá je ešte z mnohých ďalších dôvodov.
Počet zobrazení: 1500

Čo by ste spravili, keby ste sa snažili opraviť upchatý záchod, a zistili, že vec, ktorá ho upcháva, je ľudské srdce? Presne toto sa stane jednej z hlavných postáv filmu Pekné svinstvo. No hoci je táto snímka na jednej strane šikovným thrillerom, zaujímavá je ešte z mnohých ďalších dôvodov. Tvorcovia ju totiž umiestnili do sveta obetných baránkov dnešnej západnej politiky – do sveta ilegálnych prisťahovalcov. Hlavnou mužskou postavou filmu je nigérijský lekár Okwe, ktorý bol pred prenasledovaním donútený utiecť z vlasti do Británie. V Londýne má hneď dve zamestnania – pracuje ako taxikár a ako nočný recepčný v hoteli. Audrey Tatouová, ktorú poznáme z filmov Amélie z Montmartru a On je veľký, ja som maličká, hrá tureckú chyžnú, u ktorej Okwe prespáva. Ani jeden podľa zákona pracovať nesmie a obaja sa trasú pred imigračnými úradníkmi. Po Okweho otrasnom objave sa pustia do pátrania, ktoré tvorí dejovú osnovu filmu. „Chcel som napísať thriller, ktorý by sa odohrával v hoteli,“ napísal scenárista Steve Knight v denníku Guardian. „Hotely ma vždy fascinovali – fascinovalo ma, ako sa dá prejsť z prvého do tretieho sveta jednoducho tým, že človek prejde cez dvere so značkou „Vstup len pre personál“. Navyše ma zaujíma, že hotely zamestnávajú ľudí pod podmienkou, že sa stanú neviditeľnými, že sa nebudú s hosťami rozprávať o nič viac, ako sa s nimi rozpráva okrasná kvetina. Prebieha tu veľmi blízka interakcia medzi dvoma skupinami ľudí, ktorí si seba navzájom dôkladne nevšímajú. Prakticky tak žijú v dvoch rôznych mestách, ktoré majú spoločné akurát tak počasie. Nemal som v úmysle prihrievať v Peknom svinstve nejakú konkrétnu politickú polievočku, jednoducho ma zaujímalo, či sa v kontexte drámy dá neviditeľnosť použiť ako zbraň. Vraví sa, že ak chce človek žiť mimo zákona, musí poslúchať pravidlá – a väčšina manuálnych zamestnancov hotelov má z právneho hľadiska prinajlepšom neisté postavenie. Zápletka Pekného svinstva vzniká a rozvíja sa v dôsledku zúfalstva ľudí, ktorí pred pravidlami podsvetia nemajú nijakú právnu ochranu.“ Kde sa dejú veci Režisér Stephen Frears zvláda túto tému s prehľadom a istotou. Vovádza nás do sveta Číňanov, Turkov, Afričanov, Indov – ale aj Východoeurópanov, žijúcich v tieni veľkomesta a prefíkane sa vyhýbajúcich stretnutiam s imigračnými úradmi a nasledovným vyhostením. Tam, kde by väčšina režisérov možno len zalamovala rukami nad príšerným životom a vykorisťovaním prisťahovalcov, sa Frears upriamuje na ich životnú silu. Postavy Pekného svinsta robia, čo môžu, aby prežili, prekonávajú ťažkosti, ale nevzdávajú sa. Scenárista Steve Knight k tomu povedal: „Nám Britom sa nikdy veľmi nedarilo mytologizovať svet okolo nás. Hollywood zobral skupinu poľnohospodárskych robotníkov z 19. storočia a urobil z nich kovbojov. Potom vzal nových imigrantov z dvadsiatych a tridsiatych rokov a vytvoril filmy o gangstroch. Londýnsky život nadobudol novú pestrosť, ktorá sa žiada na plátno. Treba ju zobraziť nie preto, aby sa bielej strednej triede ukázalo, aké strašné musí byť umývať riady a čistiť topánky, ale jednoducho preto, že tam je to, kde je život.“ Scenárista spomína, ako mu šéf ruského oddelenia Národnej kriminálnej rozviedky potvrdil, že mnohé z chyžných a zamestnancov kuchýň v londýnskych hoteloch sú ilegálni prisťahovalci z Turecka a východnej Európy. Väčšina hotelov by totiž bez „ilegálov“ nemohla fungovať o nič viac, ako by mohol bežať motor bez paliva. „Z ruchu týchto novoprišelcov vzchádzajú príbehy. Zabudnime na chvíľu na politické a dokonca aj ekonomické dôsledky presunov obyvateľstva. Zo spisovateľovho hľadiska, keď človek na hociktorej londýnskej ulici zastaví taxík bez licencie, životný príbeh šoféra bude takmer určite zaujímavejší, ako životný príbeh cestujúceho. A vo filmoch sa pritom obyčajne dozvedáme len ten príbeh zo zadného sedadla.“ Nebeské ostrovy nie sú nebom Z nášho hľadiska, samozrejme, tie „šoférske“ príbehy máme často možnosť spoznať lepšie. Tak, ako sa Slováci kedysi stávali baníkmi v Amerike, rozlietajú sa dnes v snahe o lepší život po celom svete. Pozoruhodné je, že pritom možno aj väčšina obyvateľstva hlboko zazlieva slovenským Rómom, že sa pokúsili o to isté. Možno by mu stálo za zamyslenie, že z hľadiska obyvateľov „prvého sveta“ medzi nami nie je nijaký rozdiel – tmavý či svetlý, chudobný Východoeurópan je chudobný Východoeurópan. Vysťahovalecká existencia pritom pre väčšinu nebýva vôbec jednoduchá. Steve Knight opisuje svoju prípravu na písanie scenára takto: „Väčšinu ilegálnych prisťahovalcov platia tak zle, že majú dve či dokonca tri zamestnania. V istej londýnskej štvrti ma môj sprievodca zaviedol do dielní, kde vedľa seba pracujú kórejské a kurdské ženy, zošívajúc značkové odevy, zatiaľ čo ich deti sa im hrajú pri nohách a nad hukotom strojov počuť kultúrny okruh rádia BBC, ktorý im pomáha naučiť sa po anglicky. Tieto miesta sú takmer vždy na najvyšších poschodiach, na konci holých betónových schodísk, chránené pred nečakanými raziami ako pevnosti. Človek otvorí dvere a zrazu je na maličkom ostrove, súčasti súostrovia nebeských krýh po celom Londýne, každý z nich obývaný inou národnosťou.“ Film Pekné svinstvo je fascinujúcim pohľadom do tohto sveta – nepoučuje, neponižuje, zabáva – a pritom otvára oči. Pekné svinstvo sa bude premietať v rámci Medzinárodného filmového festivalu v Ster Centuries - Polus vo štvrtok 5. decembra o 22.15 v kinosále č. 5 a v sobotu 7. decembra o 22.00 v kinosále č.4

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984