Prečo Tonymu Blairovi horí zem pod nohami

Britský premiér sa vďaka obrovskej parlamentnej väčšine celé roky cítil povolaný poučovať svojich zahraničných ľavicových kolegov: „Buď sa zmeníte, alebo zahyniete.“ Mali sa okrem iného zbaviť závislosti od nižších vrstiev, odvekom základe sociálnodemokratického voličstva.
Počet zobrazení: 1367

Britský premiér sa vďaka obrovskej parlamentnej väčšine celé roky cítil povolaný poučovať svojich zahraničných ľavicových kolegov: „Buď sa zmeníte, alebo zahyniete.“ Mali sa okrem iného zbaviť závislosti od nižších vrstiev, odvekom základe sociálnodemokratického voličstva. Podľa Blairových „nových labouristov“ tieto vrstvy z politického hľadiska akoby prestali existovať. Musí byť teda dvojnásobne nepríjemné, že práve tieto „neexistujúce“ vrstvy zrazu spôsobili doteraz najvážnejšiu krízu Blairovej vlády. Po bitke je každý generál a po začiatku krízy vidí každý komentátor jej príčiny. Odborový zväz požiarnikov FBU signalizoval nespokojnosť s platmi svojich členov už dlhý čas. Požaduje ich zvýšenie až o 40 percent. Pri júlových rokovaniach so zamestnávateľmi, teda miestnymi zastupiteľstvami, sa dospelo k možnému kompromisu. No v tej chvíli sa z tmy zrazu vynorila ruka ústrednej vlády a zmietla kompromisný návrh zo stola. Keď pred začatím druhej fázy štrajku dospeli odborári so zamestnávateľmi po celonočných rokovaniach opäť ku kompromisnej dohode, história sa opakovala. Od tej chvíle sa postoje oboch strán začali čoraz väčšmi zatvrdzovať a zmierlivého východiska už, zdá sa, niet. Slová zo strany odborov i z Downing Street číslo 10 naopak len naberajú na ostrosti. Generálny tajomník FBU Andy Gilchrist teraz dokonca otvorene vyhlásil, že by rád nahradil New Labour Tonyho Blaira Real Labour, teda skutočnou Stranou práce: „Netrpím romantickou nostalgiou za starou Stranou práce. Ale existujú jej skutočné hodnoty založené na skutočnom spoločenskom pokroku, na skutočnej spravodlivosti pre ľudí z pracujúcej triedy a vlastne spravodlivosti pre všetkých.“ Bulvárne denníky s obľubou vydávajú Gilchrista za ľavicového extrémistu a pripomínajú, že má v kancelárii obraz Che Guevaru. Zabúdajú už dodať, že v nej visí, alebo aspoň visel, aj obraz Tonyho Blaira. Po posledných udalostiach však jeden z portrétov zrejme zmizne a nie je ťažké uhádnuť ktorý. Andy Gilchrist pritom len plní vôľu vlastného členstva – za štrajk hlasovalo až 90 percent členov odborového zväzu FBU. Pri ohrození životov iných pritom požiarnici štrajk prerušujú, no napriek tomu od začiatku akcie prišlo pri rôznych požiaroch o život už deväť obetí. Nedá sa odhadnúť, koľko by ich bolo, keby sa neštrajkovalo. Názorne to však poukazuje na dôležitosť ich práce. Prečo sa New Labour zahráva s ohňom? Príčiny zaťatosti blairovcov sú aspoň dve a obe majú tvár Margaret Thatcherovej. Poslednej labouristickej vláde zlomila podľa rozšírenej mienky krk „Zima nespokojnosti“ roku 1979. Pracujúci ľudia nespokojní s obmedzeným rastom miezd v čase rýchlo stúpajúcej inflácie vtedy štrajkovali asi tak často ako stúpenci Solidarity v Poľsku. Konzervatívci Margaret Thatcherovej, ktorí vystriedali labouristov pri moci, boli odhodlaní silu odborov zlomiť. Tento boj vyvrcholil baníckym štrajkom v rokoch 1984-1985. Po dlhom zápase, v ktorom si baníci získali v spoločnosti širokú podporu, Thatcherová napokon zvíťazila, čo znamenalo koniec britského banského priemyslu. V predstavách ideológov New Labour je banícky štrajk jednou z kľúčových udalostí, ktorá z Thatcherovej urobila veľkú premiérku. Od samého začiatku Blairovej vlády sa preto objavovali chýry, že premiér čaká len na to, aby sa mohol podobne bezohľadne vysporiadať s odbormi a zabezpečiť si tak povesť tvrdého chlapíka. Vec má však aj hlbšie korene. Konzervatívci sa počas svojej vlády zamerali na znižovanie daní, predovšetkým pre bohatých, čím samozrejme utrpel štátny rozpočet. Za takmer dvadsať rokov ich panovania sa preto verejný sektor výrazne zanedbával. Do škôl, nemocníc, železníc, vodární, elektrární atď. sa investovalo tak málo, že to často nestačilo ani len na ich údržbu. Malý objem výdavkov sa, samozrejme, dotkol aj samotných štátnych zamestnancov, ktorí sa v platovom rebríčku prepadali hlbšie a hlbšie. Po zvolení vlády Strany práce, ktorá sociálny štát v Británii vytvorila, preto mnohí z nich očakávali, že tento nepomer napraví. Pre Blairovu New Labour je to však kvadratúra kruhu. Veľmi dobre si uvedomuje – a ustavične to opakuje – že vyjsť v ústrety požiarnikom by znamenalo dať zelenú mzdovým nárokom zdravotných sestier, učiteľov, sociálnych pracovníkov a mnohých ďalších štátnych zamestnancov. A to si nemôže dovoliť, ak si nechce pohnevať finančné trhy. Je preto ochotná zvýšiť požiarnikom platy jedine za cenu „modernizácie“, t. j. masového prepúšťania – možno až 10 tisíc zamestnancov. To štrajkujúci, samozrejme, nemohli pochopiť inak ako facku do tváre. Štrajkom proti vojne Zatiaľ čo požiarnici štrajkujú, s ohňom sa musí vysporiadať armáda v zastaraných „zelených bohyniach“, t. j. vojenských požiarnických autách. Tým sa z celej záležitosti stáva ešte naliehavejší problém, lebo dokiaľ budú musieť vojaci hasiť ohne, bude ťažké poslať ich do požiaru vojnového. Sami požiarnici si túto súvislosť uvedomujú „Je hanba, keď sa povie ľuďom v našej krajine, ktorí sú ochotní riskovať životy za záchranu druhých, že sa pre nich nedajú nájsť peniaze – ale zato sa dá nájsť prinajmenšom miliarda libier na zbombardovanie nevinných mužov, žien a detí v Iraku,“ vyhlásil Andy Gilchrist. Zatiaľ nie je jasné, kto tento zápas vyhrá a za akú cenu. Vláda ústami jedného zo štátnych tajomníkov vyhlásila, že je ochotná bojovať s požiarnikmi aj celé mesiace. Vodcovia odborov by sa iste oveľa radšej aj za cenu ústupkov dohodli, no vlastné členstvo na jednej a vláda na druhej strane im to znemožňujú. Ešte aj doteraz vždy spoľahlivý Blairov stúpenec John Monks, predseda obdoby našej KOZ, bol nútený vládu kritizovať. Vodca iného odborového zväzu vláde rovno povedal, že svojimi činmi sa púšťa do boja nielen s požiarnikmi, ale s odborovým hnutím ako celkom. Po takmer dvadsiatich rokoch sa teda zdá, že hnutie organizovanej práce v Británii sa začína opäť prebúdzať. Doterajší priebeh štrajku napovedá, že by to mohlo viesť k nečakaným udalostiam. Nechajme sa prekvapiť – a držme palce.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984