Reklama
Reklama

Moskovská dráma

V stredu 23. októbra približne o deviatej hodine večer prepadli budovu Domu kultúry na juhovýchode Moskvy. V tom čase v nej
Počet zobrazení: 768

V stredu 23. októbra približne o deviatej hodine večer prepadli budovu Domu kultúry na juhovýchode Moskvy. V tom čase v nej prebiehalo predstavenie muzikálu Nord-Ost. Pri Dome kultúry zaparkovali tri autá, džíp Chevrolet a mikrobusy Ford a Gazel, z ktorých vybehlo okolo päťdesiat ozbrojených ľudí s maskami na tvárach. Vtrhli do sály, kde sa nachádzalo vyše sedemsto divákov, plus herci, obsluhujúci personál a školáci. Medzi nimi aj približne sedemdesiat cudzincov, občanov USA, Veľkej Británie, Francúzska, Bieloruska, Ukrajiny, Rakúska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Arménska, Holandska, Nemecka, Austrálie, Juhoslávie, Kanady, Lotyšska, Bulharska a Švajčiarska. Teroristi vyhlásili, že všetci, čo sa nachádzajú v budove, sa stávajú rukojemníkmi. Hneď potom prebehla kontrola dokladov totožnosti a prepustili prvú „várku“ rukojemníkov, medzi ktorých patrili najmä občania Gruzínska, moslimovia, ženy a deti, spolu asi stoosemdesiat ľudí. Po ich odchode útočníci zamínovali celú budovu. Keď sa táto udalosť stala známou, v Moskve začal fungovať plán Búrka. Na miesto teroristického aktu sa dostavili policajné zložky, príslušníci Federálnej bezpečnostnej služby (FBS), príslušníci špeciálneho elitného antiteroristického komanda Alfa, poslanci Štátnej dumy a primátor Moskvy Jurij Lužkov. Neskôr sa k nim pridali príslušníci ďalších špeciálnych jednotiek – Spec-naz vojenskej rozviedky z ministerstva obrany, špeciálna jednotka rýchlej reakcie ministerstva vnútra (SOBR), jednotky milície špeciálneho určenia (OMON) a špeciálny záchranný oddiel z ministerstva krízovej reakcie. O udalosti bol informovaný aj ruský prezident Vladimír Putin, ktorý hneď ráno zvolal poradu, na ktorej sa zúčastnili hlavy FBS, ministerstva vnútra a ministerstva obrany. Komplikované rokovania Neskôr vyšlo najavo, že oddiel teroristov vedie Movsar Barajev, synovec jedného z najkrvavejších čečenských poľných veliteľov Arbiho Barajeva, ktorého pred rokom zabili počas špeciálnej akcie federálne vojská. Movsar Barajev (Sulejmanov) patril medzi nových čečenských veliteľov, ktorí prešiel výcvikom u dnes už mŕtveho Mohammeda Chatába. V júni 2001 sa stal veliteľom oddielu Arbiho Barajeva Islamský pluk. Vďaka Chatábovi sa mu podarilo zabezpečiť štedré financovanie svojich aktivít. To, že sa stal Chatábovým obľúbencom, sa síce premietalo do financovania, no odvrátila sa od neho väčšina čečenských poľných veliteľov. Navyše sa Barajev dostal do konfliktu o rozdelenie územia s vplyvným čečenským veliteľom Osamom Čenčijevym. Na povesti mu nepridalo ani to, že ho veľakrát obviňovali z únosov ľudí a mnohých teroristických aktov na území Čečenska. Teroristi jasne deklarovali svoje požiadavky: ukončenie vojny v Čečensku a odchod ruských vojsk z jeho územia v priebehu týždňa. Veľmi dlho odmietali začať rokovania, ako podmienku si kládli prítomnosť predstaviteľov diplomatického zboru v Moskve. Keď sa však diplomati podľa teroristov dostavili na stretnutie neskoro, odmietli s nimi rokovať. Okolo 12. hodiny 24. októbra, obnovili rokovania s predstaviteľmi ruskej strany. Najprv súhlasili so stretnutím s novinárkou Annou Politkovskou, známou dobrými kontaktmi s Čečencami ešte z obdobia vojny 1994-1996. Tá sa však v súčasnosti nachádza v USA, a tak súhlasili i s návštevou poslancov Štátnej dumy Borisa Nemcova a Iriny Chakamady. Okrem toho si vyžiadali aj prítomnosť Grigorija Javlinského, predsedu strany Jabloko. Prakticky každú hodinu prepúšťali niekoľko rukojemníkov. Výsledkom rozhovorov bolo, že teroristi sa rozhodli akceptovať ponuku výmeny v pomere desať rukojemníkov za jedného poslanca. Achmada Kadyrova ocenili na päťdesiat rukojemníkov. Neskôr však takýto spôsob výmeny odmietli. Bezpečnostné opatrenia Na príkaz ministra vnútra Borisa Gryzlova uviedli všetky zložky ministerstva vnútra a jeho vojsk do stavu zvýšenej pohotovosti. Urobili sa i početné opatrenia na zamedzenie prieniku ďalších banditov z Čečenska do iných regiónov Ruskej federácie. V Moskve posilnili ochranu vládnych budov a dôležitých objektov infraštruktúry, milícia hlavného mesta pracovala v stave zvýšenej pohotovosti, rovnako i jednotky Centra pre špeciálne operácie FBS a ministerstva obrany. Boli chránené školy, materské školy a strategické objekty. Vo všetkých veľkých regiónoch Ruska sa konali porady venované udalostiam v Moskve. Ruská vláda jednoznačne odmietla splniť požiadavky teroristov. Prisľúbila im však bezpečný presun na územie tretieho štátu s podmienkou, že prepustia všetkých rukojemníkov. Podporu jej vyjadrila vláda Izraela, administratíva prezidenta USA, krajín EÚ i krajiny arabského sveta. Koniec krízy Situácia sa vyostrila v sobotu 26. októbra, keď teroristi skoro ráno popravili dvoch rukojemníkov priamo na scéne a tým už nedali ruskej strane na výber. Začala sa oslobodzovacia akcia ruskej elitnej jednotky Alfa. Na bojisku ostali päťdesiati mŕtvi teroristi, traja zajatí a až okolo stopätnásť mŕtvych rukojemníkov. Podľa niektorých zdrojov väčšina z nich zomrela na následky otravy armádnym plynom použitým pri oslobodzovacej akcii. Oficiálne zdroje jednotiek, ktoré sa zúčastnili na akcii, tvrdia, že veľa rukojemníkov zahynulo v dôsledku toho, že banditi začali strieľať do davu. Z jednotky Alfa nezabili ani nezranili nikoho. Odhliadnuc od početných obetí, môžeme s istotou povedať, že podobná akcia nemá vo svetovej histórii obdobu. Zatiaľ sa však nik nepokúsil vyvodiť politické závery. Vladimir Putin sa až v nedeľu obrátil na občanov Ruska, hoci sa mu podarilo dostať sa z absolútne patovej situácie. Pochopiteľne teroristi vedeli, že nemôžu dosiahnuť odchod ruských vojsk z Čečenska. Reálne však sledovali celkom iný cieľ - oživenie protivojnových nálad v krajine, ktoré by mohli vyústiť až do občianskej nespokojnosti a tlaku na ukončenie bojov v Čečensku. Podľa všetkého sa ruský prezident rozhodol nepripustiť šírenie „štokholmského syndrómu“, pretože to by znamenalo ohrozenie politickej stability krajiny. Putinovi sa podarilo nielen zachovať politickú stabilitu, ale posunúť na novú úroveň aj antiteroristickú operáciu v Čečensku. Politická situácia sa pravdepodobne radikálne zmení. Existujú vraj dôkazy, že akciu zorganizovali poľní velitelia Aslan Maschadov a Šamil Basajev. Kto ich financoval zatiaľ nie známe, ale veľa indícií ukazuje na finačnú pomoc zvonku. Aj scenár obsadenia objektu pripomína príručku o podobných akciách al-Káidy. To môže viesť k politickej izolácii Maschadova a k zrušeniu informačno-politických centier v zahraničí, cez ktoré sa uskutočňuje financovanie čečenských separatistov. V priebehu niekoľkých mesiacov sa to odrazí aj na vojensko-politickej situácii v Čečensku. Nebudú peniaze na pokračovanie v partizánskej vojne. Reakcie vo svete sa nedajú porovnávať s tými, ktoré nasledovali po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, ale vektor je podobný – Rusko získalo podporu z iných krajín. Teraz sympatie voči čečenským separatistom maximálne klesnú. Pacifistické nálady sa nezvýšili. Hlasy volajúce po ukončení vojny v Čečensku sa naozaj začali ozývať hlasnejšie, no vôbec nie preto, že by počet prívržencov mieru stúpol, ale skrátka iba dostali informačný priestor. Šance na prežitie sa zvýšili i administratíve, ktorú do Grozného dosadila Moskva. Jej hlava, Achmad Kadyrov, sa vyjadril: „Táto udalosť znamená víťazstvo, ak nie úplné, tak aspoň na 90 percent.“ Víťazstvo pre jedných je však porážkou pre iných.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama