Reklama
Reklama

Problém Iraku patrí na pôdu OSN

Ako hodnotíte piatkovú rezolúciu Bezpečnostnej rady (BR) OSN č. 1441? - Je to vynikajúci kompromis. Jeho význam vidieť i v obtiažnosti rokovaní v uplynulých dvoch mesiacoch. Jej vplyv budeme môcť posúdiť už o niekoľko dní podľa reakcie irackej vlády a potom, ako predpokladám, najneskôr do februára, keď by sme mali mať v rukách správu inšpektorov OSN z misie UNMOVIC.
Počet zobrazení: 508

Jan Kavan, predseda Valného zhromaždenia OSN

Ako hodnotíte piatkovú rezolúciu Bezpečnostnej rady (BR) OSN č. 1441? - Je to vynikajúci kompromis. Jeho význam vidieť i v obtiažnosti rokovaní v uplynulých dvoch mesiacoch. Jej vplyv budeme môcť posúdiť už o niekoľko dní podľa reakcie irackej vlády a potom, ako predpokladám, najneskôr do februára, keď by sme mali mať v rukách správu inšpektorov OSN z misie UNMOVIC. Rezolúcia veľmi jasne definuje ďalší postup – požaduje neobmedzený prístup na všetky miesta vrátane predtým chránených prezidentských palácov. Irak teda nemôže inšpektorom niektoré miesta zakázať. To by znamenalo porušenie podmienok a Saddám Husajn by riskoval rezolúciou citované „vážne následky“. Čo znamená formulácia, že neplnenie rezolúcie bude mať pre Irak vážne následky? Ide o hrozbu použitia vojenskej sily? - Jednoznačne ide o hrozbu použitia vojenskej sily. Pokiaľ by Saddám Husajn porušil podmienky, napríklad vytváraním prekážok inšpektorom, vojenský zásah by v Bezpečnostnej rade určite našiel väčšinovú podporu. Samozrejme, citlivo vnímam, že väčšina členských štátov stále dúfa v diplomatické a politické riešenie situácie – teda v to, že sa Husajn BR podriadi. V opačnom prípade sa zahráva s ohňom, ktorý by spálil nielen jeho krajinu, ale mal by negatívne dôsledky i na stabilitu celého regiónu. Ako treba chápať článok 12 rezolúcie, ktorý hovorí, že v prípade neplnenia podmienok zo strany Iraku dôjde k urýchlenému prerokovaniu problému v Bezpečnostnej rade? Znamená to, že eventuálne použitie sily musí znovu posúdiť rada? - Uvedomujem si, že niektoré krajiny sa líšia inou interpretáciou tohto článku, či presnejšie niektorí politici niektorých štátov sa domnievajú, že stačí len stručné konštatovanie, že sa porušili podmienky a 250 tisíc vojakov môže vyraziť do vojny. Je však jasné, že pomerne bezprecedentné jednomyseľné hlasovania v BR OSN sa podarilo dosiahnuť práve preto, lebo rezolúcia neobsahuje „skrytú spúšť“, nedovoľuje nijakú automatickosť vojenskej operácie. Hlasovali s nádejou, že rezolúcia donúti Irak povoliť inšpekcie a odzbrojiť ho. Tým by sa mohol Blízky východ vyhnúť vojne. Nakoniec, Sýria, člen BR, to na stretnutí ministrov zahraničia Ligy arabských štátov vyjadrila celkom jednoznačne. Ale ani Francúzsko by pravdepodobne nehlasovalo za rezolúciu so skrytou automatickou „rozbuškou“ vojenskej akcie. Myslím si, že rezolúcia hovorí zrozumiteľne. Inšpektori musia rade podať správu, tá bude porušenie podmienok analyzovať a až potom rozhodne, akým spôsobom bude voči Iraku postupovať. To však neznamená, že vážne porušenie podmienok nebude mať za následok „vážne dôsledky“, teda vojenskú akciu. Samozrejme, pokiaľ by sa USA rozhodli ísť do vojny len s odvolaním sa na súhlas Kongresu Spojených štátov, teda bez mandátu OSN, ale s podporou „koalície ochotných krajín“, tak im v tom nik nezabráni. Súhlasíte s názorom, že výsledný text rezolúcie č. 1441 je víťazstvom OSN a multilaterálneho prístupu? - Áno. Myslím, že z pohľadu medzinárodného spoločenstva je veľmi dôležité, že sa táto otázka rieši na pôde OSN. Rezolúcia č. 1441 je aj víťazstvom multilaterálneho prístupu v rámci Bushovej administratívy, najmä amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella. Je dôležité, že rozhodnutie týkajúce sa mieru na Blízkom východe sa naďalej tvorí na pôde Bezpečnostnej rady OSN a že nedošlo k jednostrannému vojenskému zásahu proti Iraku, ktorý niektorí pozorovatelia predpovedali. Bol som veľmi rád, že som mohol predsedať schôdzi Valného zhromaždenia OSN, na ktorej prezident Bush predniesol prejav, ktorým poslal loptičku na kurt a dal tak šancu multilaterálnej diplomacii. Aký očakávate ďalší vývoj situácie? - Som politik, nie veštec. Priznám sa, že nemám veľmi rád otázky tohto typu. Rezolúcia však nalinkovala jasné časové mantinely následných krokov. Od irackej odpovede na rezolúciu 15. novembra cez odchod inšpektorov, ktorých predvoj môže podľa Hansa Blixa, vrchného zbrojného inšpektora OSN, vycestovať kedykoľvek po 18. novembri, najneskôr však do 45 dní od rezolúcie, až do 8. decembra, keď by mal Irak predložiť prehľad svojho zbrojného programu, teda biologických, jadrových a chemických zbraní. Potom budeme nejaký čas čakať na prvé výsledky. Správu inšpektorského tímu by sme mali podľa rezolúcie mať k dispozícii najneskôr do 60 dní, t. j. do druhej polovice februára 2003. Ďalšie rozhodnutie BR OSN bude závisieť od obsahu správy, ktorú prednesie Hans Blix, ktorý môže popísať obštrukcie irackého režimu, na ktoré môže jeho tím prípadne naraziť. Bezpečnostnú radu môže dokonca zoznámiť i s dôkazmi o existencii zbraní hromadného ničenia. Potom by bol ďalší vývoj jasný. Niektorí pozorovatelia sa skôr obávajú, že správa nemusí byť úplne jednoznačná, že sa Saddám Husajn pokúsi veci manipulovať tak, aby neboli čierno-biele. V tom má veľa skúseností. Tentoraz však čelí nielen veľmi skúsenému tímu inšpektorov, ale aj medzinárodnému spoločenstvu, ktoré stráca trpezlivosť. Vážnosť situácie sa dá ilustrovať aj na skutočnosti, že jeden z rozhodujúcich tlakov na Husajna vyvíja napríklad Liga arabských štátov. Diktátor nemôže predstierať, že nebol dostatočne varovaný.

pripravil Martin Kunštek

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama