Ženy = sociálna problematika?
Pri diskusii o bezpohlavnosti únie sa do popredia dostáva otázka, koľko žien má byť v politike a navrhujú sa rôzne kvóty. Nikto sa však doteraz poriadne nepozrel na to, čo ženy do politiky prinášajú.
Ponovembrová politika priniesla so sebou najmä témy z oblasti ekonomiky a práva. Dnes sa však celá politická scéna i jej agenda posúva aj o kúsok ďalej – k sociálnej oblasti. Otázka žien v politike súvisí do istej miery aj od toho, akú chceme politiku mať. Svedectvom toho, ako dlho sa u nás i v susednej Českej republike odsúvala politická agenda súvisiaca so súkromným životom, je napríklad Zákon o rodine.
Menej korumpovateľné? Očakávania spojené so správaním političiek sú rozdielne. Podľa niektorých by sa mali správať rovnako razantne ako muži, napĺňať tzv. mužské štandardy. Druhá časť, naopak, čaká, že žena vnesie do politiky ženskosť, novú politickú kultúru. Bude sa správať inak ako muži. Podľa exministerky financií a dnes výkonnej tajomníčky Európskej hospodárskej komisie OSN Brigity Schmögnerovej, sa so ženami do politiky dostáva viac pragmatickosti, menej egoizmu, egocentrizmu a stopercentne menej korupcie. Dokonca aj poslankyňa HZDS Diana Dubovská si myslí, že v oblastiach politickej práce, ktorú riadia ženy, sa vyskytuje len málo korupcie.
Ženy kratšie diskutujú Vo všeobecnosti sa zvykne hovoriť, že zatiaľ čo muži sú racionálni, ženy sa riadia skôr na základe emócií. I „vďaka“ tomu prevládajú naďalej názory, že muži vedia prijať pragmatickejšie rozhodnutia –výhodnejšie pre krajinu. Podpredsedníčka Smeru a predsedníčka Výboru NR SR pre európsku integráciu Monika Beňová však tvrdí opak - racionálnejšie riešenia prinášajú do politiky ženy. „Určite by politika absorbovala niečo zo ženskej časti politického spektra. Možno viac diplomacie, či racionálnejšie riešenia. Vidím to aj u nás v strane. Keď je napríklad zasadanie predsedníctva, tak chlapi tam rozprávajú tri – štyri hodiny, pritom tie veci sa dajú riešiť za päť – desať minút. Ide o to, či to chcem riešiť hneď, alebo som sa prišiel porozprávať. Takže, toto by boli tie pozitívne prvky, ktoré by určite ženy do politiky priniesli.“ „Práve preto by sa mala otvoriť cesta väčšiemu vstupu žien do politiky, pretože političky už pri každom svojom kroku zvažujú, aký dopad to bude mať na rodinu, sociálne istoty a nehrajú tak na seba, ale skutočne robia všetko pre tých, ktorých zastupujú,“ myslí si Hana Blažičková z SDĽ.
Nové názory, pohľady i témy Ženy by do politiky mali priniesť nové názory, pohľady i témy. Vyplýva to aj z prirodzenej, tradicionalistickej úlohy ženy v spoločnosti, ktorá sa v prvom rade stará o závislých jedincov – deti, starých rodičov atď. Pozná viac prostredie, v ktorom sa denne pohybuje a musí riešiť bežné problémy – od školstva po zdravotníctvo. V týchto oblastiach žena bežne žije. No jej priestor záujmu či odbornosti nemožno zužovať len na ne. „Prítomnosť žien v politike prináša iný pohľad na svet, pohľad z druhej strany, zo strany rodiny, žien a detí, starých ľudí, solidárnosť so slabšími, prináša realistický pohľad na každodenný život a jeho problémy. Ženy sa riadia viac záujmami ľudí, rodiny a menej záujmami straníckymi,“ tvrdí pracovníčka tretieho sektora Oľga Pietruchová. Hlavne médiá však tlačia ženy len do oblasti sociálnej problematiky. Ak sa aj ženy – političky dostali do niektorých diskusných relácií ešte pred voľbami, zväčša diskutovali len na sociálne témy. Ľady sa prelomili až po voľbách. Najmä Zuzana Martináková a Monika Beňová sa stali v diskusiách rovnocennými partnermi svojich mužských kolegov. Na ich správaní sa aj výrazne prejavuje ženský aspekt – konkrétne v otvorenejšej a kultúrnejšej diskusii.
Političky či „politikyně“? Ani tu však netreba zovšeobecňovať. Medzi najvýraznejšie političky vo volebnom období 1998 až 2002 patrili Brigita Schmögnerová, Oľga Keltošová a Anna Malíková. Na ne sa ale hodí skôr označenie českého feministu Mirka Vodrážku – „politikyně“. Je to výraz odvodený od slovíčka politik, čo znamená, že ženy sa v politike správajú ako muži. „Slovenské političky ale strašne rýchlo preberajú mužské správanie. Ony už aj vyzerajú ako chlapi. Žiadna z nich si nezachovala šarm, vlastnosti, ktorými by obohatila mužský kolektív. Spolupráca ženy a muža je vynikajúca. Ak je to dobré partnerstvo. Keď ale žena začne preberať mužskú rolu na seba, tak sa z toho všetkého stráca ženský fenomén. Keď vidím slovenské poslankyne, veď oni mi už pripadajú ako chlapi. Hádajú sa v parlamente rovnako, nezachovali si svoje ženské prednosti a sú strašne ufrflané“, myslí si Monika Beňová. Každopádne, ženy i muži žijú spolu, nie vedľa seba. Je veľmi neprirodzené, ak je nejaké prostredie len čisto ženské, alebo mužské. Muži i ženy si do politiky prinášajú všetko to, čo je pre nich prirodzené. Vzájomná symbióza by preto mala priniesť len tie najlepšie výsledky. Podľa predsedníčky parlamentu Nórskeho kráľovstva, Kirsti Grondahl, krajina, ktorá má v politike iba mužov, musí byť veľmi bohatá. Inak by si nemohla dovoliť nevyužiť aj potenciál druhej polovice spoločnosti – žien. Už na začiatku fungovania sveta boli predsa vytvorené dve pohlavia. a u každého z nich prevládajú iné charakterové znaky. Zdá sa, že len politiku tieto prirodzené danosti nejako obchádzajú.
