Science fiction a politika
V súčasnosti sme svedkami poklesu obľúbenosti žánru, ktorý dosiahol svoj zenit v minulom storočí. Hoci prvým spisovateľom, ktorý dal tomuto žánru aj sociálny rozmer, bol H. G. Wells, v jednom prípade sa takáto prognóza podarila aj Julovi Vernovi. V románe Dobrodružstvá Barsacovej výpravy zobrazil belošský režim, ktorý zotročil černošské obyvateľstvo v Afrike a obyvateľstvo rozdelil na kasty. Známejší román Dvadsaťtisíc míľ pod morom popisuje vlastne aj teroristu, ktorý vynašiel ponorku, ktorou útočí na lode istej nenávidenej krajiny.
Do žánru sci-fi zasiahol aj český spisovateľ Karel Čapek. V jeho dejinách mu patrí významné miesto vďaka slovu „robot“. V divadelnej hre RUR popísal vzburu umelých ľudí proti zotročeniu... Lenže napísal aj dnes už zabudnutý román Továreň na absolútno. Tu vyslovil dve predpovede: prvú, že druhá svetová vojna prebehne v polovici 40. rokov, a druhú, že sa počas nej použijú atómové zbrane. Iný český spisovateľ Emil Vachek v románe Pán sveta popísal konkrétny politický scenár druhej svetovej vojny. Malo ju rozpútať Nemecko, kde bola najprv nastolená diktatúra pod socialistickými heslami. Hoci nemecký diktátor mal iné meno, autor spomenul dovtedy neznámeho nemeckého politika Adolfa Hitlera. Ruský spisovateľ Iľja Erenburg napísal tiež sci-fi román Trust D. E., ktorý mal vyslovene politický rozmer. Hoci jeho dej sa odohrával v 20. rokoch minulého storočia, mohol by sa odohrávať aj v našej súčasnosti. USA boli znepokojené konkurenciou lacných európskych výrobkov a zároveň nebezpečenstvom, že sa Európa zjednotí na socialistických základoch. Preto sa istí americkí podnikatelia rozhodli zničiť Európu. Prebehlo niekoľko záhadných katastrof. Vo Veľkej Británii burzový útok na menu vyvolal katastrofálny ekonomický kolaps, v ďalších krajinách prepukli epidémie záhadných chorôb, Nemecko a Francúzsko sa vzájomne zničili v nezmyselnej vojne. Proti sovietskemu Rusku zaútočilo Poľsko a Rumunsko chemickými zbraňami. Hoci postúpili hlboko na ruské územie, Červenej armáde sa podarila protiofenzíva a prenikla do strednej Európy. Lenže aj Rusko až po Ural zničila záhadná epidémia. Niektorí novinári síce tvrdili, že tieto katastrofy navzájom súvisia a sú realizáciou nejakého plánu, ale nik im neveril. Napokon sa celá Európa premenila na neobývateľnú púšť. Rusko sa obmedzilo na územie za Uralom a tam uskutočnilo zmeny pripomínajúce súčasné čínske reformy. Časť Európanov sa zachránila na okolitých svetadieloch. V arabských krajinách sa čoskoro dostali do konfliktu s pôvodným obyvateľstvom, v USA sa európski utečenci stali bezprávnymi nevoľníkmi, iba za Uralom získali rovnoprávne postavenie. Podľa istého známeho českého umelca a filozofa, ktorý sa presídlil na Slovensko, jediná svetová superveľmoc má plány, ktoré pripomínajú scenár udalostí, aké popísal Erenburg. Ešte pred krátkym časom sa to zdalo absurdné. Lenže Karel Čapek v sci-fi románe Vojna s mlokmi vyslovil myšlienku, že to, čo sa zdá absurdnou víziou či súhrou náhod, je realizácia šialených plánov. Práve v minulom storočí sa ukázalo, že sa nájdu politici, ktorí sa pokúsia o realizáciu tých najšialenejších a najabsurdnejších vízií.
