Zvyšovanie poplatkov bez zvýšenia kvality
Slovenská televízia (STV) sa topí v dlhoch a vyviesť z tejto situácie by ju malo aj zvýšenie koncesionárskych poplatkov. No napríklad len za minulý rok zaplatila Rade pre vysielanie a retransmisiu pre porušenie zákona viac ako dva milióny korún. A čo sa dialo s reláciami, v ktorých sa zákon o vysielaní porušoval? Nič. V programe boli aj naďalej. Nový riaditeľ STV sa teda rozhodol prehodnotiť vysielanie i výrobu niektorých relácií. Na súčasný stav najviac doplácal bežný občan, ktorý ani nemusel byť divákom STV. To znamená, že doteraz televíziu platil v troch formách: v koncesionárskych poplatkoch, v daňových poplatkoch a tretiu predstavovali príjmy STV z reklamy, ktoré však znovu išli z našich peňaženiek. No z peňazí koncesionárov sa zrejme platia aj pokuty televízie za porušenie zákona. Podľa nemenovaného predstaviteľa Rady pre vysielanie a retransmisiu totiž ani samotná televízia nemá prehľad, z akých peňazí sa pokuty platia. V každom prípade sa však zdá, že Richard Rybníček má vôľu veci meniť. Podstatné podľa niektorých odborníkov je to, aby spoznal reálnu situáciu v televízii. V prvom rade sa zmeny dotknú samotných pracovníkov. Ak doteraz bola práca v televízii vcelku výhodná (len priemerná mesačná mzda bola vyše 17 tisíc korún), dobrým časom zrejme odzvonilo. Richard Rybníček sa totiž rozhodol vypovedať niektoré ustanovenia kolektívnej zmluvy. A tak môžu zamestnanci zabudnúť na to, že pred vyhodením ich na to mesiac vopred upozornia, že uvoľnené miesta sa budú musieť obsadzovať prednostne vlastnými zamestnancami a taktiež sa zruší odstupné pre všetkých zamestnancov STV. No o tom, či sa Rybníček odhodlá aj prepúšťať a v akej miere, sa zatiaľ veľmi nehovorí. Pritom v jednom z ďalších článkov novej kolektívnej zmluvy sa píše, že pri výrobe programov nemusí STV preferovať interné prostredie pred externým. Ak sa teda nový riaditeľ nevie spoľahnúť na kvalitu vlastných podriadených, prečo by ich mala televízia zamestnávať? Okrem toho, veď medzi prvými zrušenými reláciami boli najmä tie, ktoré vyrábalo externé prostredie. A treba si položiť aj otázku, či dokáže externé prostredie spraviť pre STV reláciu lacnejšie ako jej interní zamestnanci, ktorí sú za túto prácu platení. Aby toho zdražovania od nového roka nebolo málo, zvýšia sa aj naše príspevky pre verejnoprávny rozhlas i STV. To znamená, že my síce zaplatíme za verejnoprávnu televíziu už onedlho asi sto korún, tá však bude aj tak vysielať v úspornom režime (čiže najmä reprízy). Kvalitnejšieho programu by sme sa mohli dočkať až niekedy v lete, ak vôbec. Možno totiž len súhlasiť s vyjadrením Ľubomíra Lintnera, ktorý nie je naklonený pridávať ďalšie stovky miliónov do čiernej diery. A tou STV dnes bezpochyby je. Pritom Richard Rybníček zatiaľ ani nepredstavil svoje úvahy o tom, či by nebolo lepšie uvoľniť budovu v Mlynskej doline, s ktorou sa spájajú značné náklady televízie. Najprv totiž treba začať upratovať vo vlastnom rybníku. A to je zrejme možné vo veľkom urobiť až po schválení nových zákonov o STV a SRo, s ktorými sa ráta v júni. A až s nimi by sa mohlo uvažovať aj o zvýšení koncesionárskych poplatkov.
