Správna cesta je tolerancia
Milí čitatelia, je to už rok, čo v každom nepárnom čísle týždenníka Slovo vychádza náš dvojtýždenník Tolerancia. Za ten čas sme vám vďaka výbornej spolupráci s jeho redakciou mohli priniesť pravdu o probléme rasizmu, ktorá v iných médiách chýba. Zároveň sme vás obohatili o informácie, ktoré by každému mali pomôcť pri zvyšovaní tolerancie medzi nami a ľuďmi,ktorí sú „iní“. Priznávam sa, že úlohu zodpovednej redaktorky Tolerancie som prevzala v čase, keď aj ja som žila s pocitom, že nie som rasistka. Môj pohľad a názor na Rómov však nasvedčovali tomu, že pravda je úplne iná. Hanbím sa za to, že som niekedy súhlasila s názorom, že všetkých Rómov by bolo treba vyviezť na inú planétu. Pochádzam z malého mesta na východnom Slovensku a moje negatívne hodnotenie Rómov nesúviselo len s tým, že v našom meste ich žije veľa a mám s nimi negatívne skúsenosti. Ako dieťa som medzi nimi aj priamo vyrastala, pretože moja mama pracovala ako kuchárka v škôlke v rómskej osade a ja som často bola medzi rómskymi deťmi. Ich rodičov som vnímala ako zlodejov a kriminálnikov. Kritika spôsobu ich života pokračovala aj počas štúdia na základnej škole, kde sme rómskych spolužiakov vyčleňovali z kolektívu. Ale pamätám si, že do jedného spolužiaka Róma som bola zaľúbená. Ako žiačka našej školy som však vtedy privítala otvorenie rómskej triedy, ktorá segregovala mnohé šikovné a talentované deti od nás ostatných. Mimochodom, aj moja sestra bola učiteľkou v osobitnej škole a často hovorila, že jej žiaci, aj keď sú Rómovia, nie sú zlými žiakmi. Práca v iniciatíve Ľudia proti rasizmu ma úplne zmenila. Dnes o mne veľa ľudí vie, že jedným z mojich životných snov je adoptovať si rómskeho chlapčeka. Raz som navštívila v mojom rodisku dojčenský ústav, kde som sa do všetkých rómskych detí doslova zaľúbila. Taktiež ako žene sa mi veľmi páčia muži tmavej pleti. Toto je môj príbeh a ja som presvedčená o tom, že náš dvojtýždenník dokázal za rok takto zmeniť množstvo našich čitateľov. Nie som to iba ja, ale je nás viac, ktorí pochopili, žekritika a odsudzovanie nie je tá správna cesta. Tou by mala byť tolerancia a snaha odstrániť zo svojho mozgu a srdca rasizmus, homofóbiu, antisemitizmus či xenofóbiu. Želám našej Tolerancii ešte veľa čitateľov, ktorí sa tak rozhodnú urobiť.
