Čierna listina
Rok 2002 bude známy aj škandálmi, ktoré zasiahli najväčšie finančné korporácie. Je tu však ešte mnoho ďalších znečisťovateľov, moderných žoldnierov, obchodníkov so smrťou, tých, čo porušujú ľudské práva, a tých, čo spôsobujú deštrukciu vidieka a jeho chudobu. Multinational Monitor vytvoril zoznam desiatich najhorších. Arthur Andersen Za obrovskú snahu zničiť dokumenty, ktoré sa týkali krachu Enronu. British American Tobacco Kvôli realizáciu celosvetových kampaní, ktoré vraj mali slúžiť ako prevencia fajčenia mladistvých, no v skutočnosti ho urobili pre deti ešte atraktívnejším (tým, že podsúvali myšlienku, že fajčenie je aktivitou dospelých). Bránila tiež snahám Svetovej organizácie zdravia a popierala negatívne dôsledky pasívneho fajčenia. Caterpilar Za predaj buldozérov izraelským ozbrojeným silám, ktorými boli potom ničené palestínske domy. Citigroup Za jej účasť na krachu Enronu a v mnohých ďalších finančných škandáloch. DynCorp Kontroverzná súkromná firma, ktorá dodáva vojenské služby americkému ministerstvu obrany. Jej lietadlá posýpajú hebricídmi kokové plantáže v Kolumbii, čím zabíjajú aj všetky ostatné rastliny a poškodzujú zdravie farmárov. M&M/Mars Za neochotu reagovať na odhalenia o detských otrokoch pracujúcich na poliach v západnej Afrike, odkiaľ pochádza väčšina svetovej produkcie kakaa. Procter & Gamble Za neochotu reagovať na znižovanie cien kávových zŕn. Tento pokles posunul desaťtisíce farmárov zo Strednej Ameriky, Etiópie a Ugandy na hranicu prežitia. Schering Plough Za sériu škandálov, predovšetkým obvinení z opakovanej neschopnosti napraviť problémy vo výrobe desiatok liekov v štyroch zo svojich prevádzok v New Jersey a Portoriku. Shell Oil Naprie tomu, že je jedným z najväčších znečisťovateľov, označuje sám seba za sociálne a environmentálne zodpovednú firmu. Wyeth Za to, že bez dostatočného výskumu predáva ženám hormonálnu terapiu ako prostriedok k večnému zdraviu. V skutočnosti tieto lieky zvyšujú riziko rakoviny prsníka, infarktu, porážky a pod. Tieto spoločnosti opakovane porušujú environmentálne a sociálne štandardy. Vlády krajín nie sú schopné, alebo ochotné ich počínaniu čeliť. Na to je potrebný tlak ľudí. Prvým krokom môže byť, že spotrebitelia začnú bojkotovať ich výrobky.
