Vytrhnuté z internetu

Denník SME uverejnil článok, ktorý sa začína slovami: „Znižuje to produktivitu práce, zvyšuje telesnú hmotnosť a dočasne rozvracia rodiny – čo je to? Širokopásmový internet, od najbližšieho pondelka dostupný aj slovenským domácnostiam.“ Dokonca sa tu tvrdí, že „menia sa aj mediálne návyky – mnohí ľudia si prestávajú kupovať noviny, menej sledujú televíziu a viac zahraničné, predtým nedostupné médiá“. Keď sa zjavil v minulom storočí rozhlas, niektorí tvrdili, že je to koniec novín, tie však vychádzajú dodnes. Ani film neskoncoval s divadlom a televízia s filmom. Rýchlejší internet neskoncuje s doterajšími médiami. Vyžaduje totiž čosi navyše: nielen umenie hľadať, ale aj rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Kúpiť si noviny alebo pustiť si televízne správy je predsa len pohodlnejšie. Okolo čínskych hieroglyfov je veľa otázok a záhad. Sú to naozaj obrázky? Ak je to obrázkové písmo, ako sa ním vyjadria zvuky v iných jazykoch, trebárs mená? Na tieto otázky sa pokúša odpovedať portál na adrese www.zhongwen.com. Nachádzajú sa tu dokonca aj odkazy, ktoré vysvetľujú miesto znakového písma v čínskej kultúre či niektoré slávne texty v znakovom písme. Treba však upozorniť na niektoré nedostatky. Mne napríklad nechcela fungovať tá časť stránky, kde sa mali čínske znaky vyslovovať. Tiež sa mi zdalo, že autormi portálu sú vynikajúci znalci čínskej kultúry, ktorí však nemajú rovnako hlboké znalosti o európskej kultúre. Určite by sa tu hodila spolupráca európskych či amerických sinológov, ktorí by dokázali portál vylepšiť. Manželka pozerala film o žene, ktorá o sebe tvrdila, že je dcéra posledného ruského cára Anastázia, ktorej sa akýmsi zázrakom podarilo prežiť popravu cárskej rodiny. Na konci filmu nebolo jasne povedané, či bola alebo nebola podvodníčka. Zvedavosť ma donútila sadnúť si k počítaču. Internet ma ani tentoraz nesklamal. Na adrese www.onko-i.si/Slo/Onkologija/1-2002/zupancic.pdf som objavil článok, ktorý sa zaoberal analýzou DNA pozostatkov cárskej rodiny. Anna Andersonová podľa výsledkov analýzy kúsočka čreva, ktorý jej v roku 1979 odobrali v nemocnici vo Virgínii, nemala nič spoločné s rodinou ruských cárov... Koho zasa vzrušuje príbeh krvavej grófky z Čachtíc, môže na adrese www.bathory.sk nájsť odpoveď na otázku, či naozaj zabila 650 dievčat, ale aj informácie o tom, čo bola povesť a čo sa skutočne stalo, nechýbajú ani odkazy na historické pramene. Autori sajtu zároveň chceli surferom priblížiť históriu a pamätihodnosti Čachtíc, neobišli však ani hrad Beckov a Trenčín. Ešte raz k mojej manželke. Nevedela, že ženský rozmar je nielen to, čím sužujú manželky manželov, ale aj veľmi chutný zákusok. Recept na ženský rozmar sa mi podarilo nájsť na adrese www.kuchynka.sk. Keď som recept stiahol a vytlačil, manželka ho okomentovala slovami: „To musí byť dobré, určite to upečiem.“ Tak vďaka internetu ženský rozmar budem môcť vychutnať v pravom zmysle slova a dokonca sa naň môžem aj tešiť.