Oddelenie politiky od viery je kresťanská tradícia

Ako hodnotíte politickú stránku kauzy skupinka? - Nehodnotím ju (smiech...). Premiér nikoho nemenoval. Hovoril, že vie o nejakej skupine, a vypovedal na prokuratúre. O trestné oznámenia, ktoré už predtým podali iní, konkrétne riaditelia SIS pán Mitro a pán Pittner, sa nijako špeciálne nezaujímam. O túto kauzu sa zaujímam tak ako o hociktoré iné podanie.
Počet zobrazení: 919
5-m.jpg

Vladimír Palko, minister vnútra

Narodil sa v roku 1957. V roku 1981 ukončil štúdium matematiky na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do roku 1990 pôsobil ako odborný asistent na Katedre matematiky na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a neskôr ako vedecký pracovník v Ústave technickej kybernetiky SAV. V rokoch 1991 – 1992 bol námestníkom riaditeľa Federálnej bezpečnostnej informačnej služby. V rokoch 1996 – 1998 bol podpredsedom KDH, v roku 1998 členom Predsedníctva SDK, v roku 1999 si obnovil členstvo v KDH. Pôsobil ako predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť (1998 – 2002). Je ženatý, má tri deti. Ako hodnotíte politickú stránku kauzy skupinka? - Nehodnotím ju (smiech...). Premiér nikoho nemenoval. Hovoril, že vie o nejakej skupine, a vypovedal na prokuratúre. O trestné oznámenia, ktoré už predtým podali iní, konkrétne riaditelia SIS pán Mitro a pán Pittner, sa nijako špeciálne nezaujímam. O túto kauzu sa zaujímam tak ako o hociktoré iné podanie. Vyhovel som požiadavke prokuratúry a vytvoril som špecializovaný tím, ktorý bude riešiť tieto trestné oznámenia. Pod pojmom špeciálny tím si však netreba predstavovať nič dramatické, takýchto tímov je asi päťdesiat. Špeciálny tím začal pracovať iba nedávno, lebo prokuratúre trvalo niekoľko týždňov, kým vôbec postúpila vec tomuto vyšetrovaciemu tímu. Neviem, prečo to tak trvalo. Podľa medializovaných prepisov telefonických rozhovorov, ktoré priniesol denník SME, sú Jozef Šátek a Ján Mojžiš priatelia už od čias Mojžišovho pôsobenia v SIS. Máte poznatky o prepojení medzi pánmi Šátekom a Mojžišom? - Pred niekoľkými rokmi, keď ešte Ján Mojžiš pracoval v SIS, prišli do styku pri vyšetrovaní niektorých trestných činov. To je všetko. Je správanie premiéra štandardné alebo zašiel priďaleko? Váš predseda Pavol Hrušovský vystúpil dosť priamo a tvrdo voči predsedovi vlády. Ide zo strany KDH o akýsi preventívny útok, lebo viete, že M. Dzurinda plánuje nejaký útok aj proti KDH? - Je dobré, keď vo vláde je premiér lojálny voči svojim ministrom a ministri voči predsedovi vlády. Čo je zdrojom takýchto konfliktov a napätí? - Nie je dobré, keď minister vnútra hovorí dohady a to, čo by som vyslovil, sú iba dohady. Predpokladáte, že napätie bude ďalej sprevádzať túto vládu alebo tento typ sporov postupne utíchne? - Napätie je neodmysliteľnou súčasťou všetkých vlád od roku 1989. Reálny optimizmus neznamená, že si nebudeme myslieť, že to napätie tu už nebude. Optimizmus spočíva v tom, že napätie nepovedie k pádu vlády. V tomto zmysle si zachovávam reálny optimizmus. Takže podľa vás súčasná vláda v tomto zložení dovládne do konca riadneho volebného obdobia v roku 2006? - V tom som pomerne optimistický. Ide v súboji medzi M. Dzurindom a J. Mojžišom o boj dvoch proti sebe stojacich ekonomicko-lobistických skupín? - Niežeby som nevedel vysloviť nejaké dohady, ale ako som už povedal, minister vnútra by nemal vyslovovať dohady. Mikuláša Dzurindu i Ivana Šimka už poznáte dlhé roky, predtým boli členmi KDH. Spôsobom odvolania ministra vnútra akoby sme sa vracali späť k autoritárstvu, ktoré sme po páde mečiarizmu v slovenskej politike považovali za prekonané. Ako hodnotíte odvolanie Ivana Šimka a súčasné dianie v SDKÚ? - Ivana Šimka poznám od roku 1990, Mikuláša Dzurindu od roku 1992. V tých dávnych časoch boli v KDH skôr rivalmi. Spojili sa v roku 1996, keď sa snažili otočiť smerovanie KDH k liberálnejším postojom. Po roku 1998 sa presadila Šimkova idea (aj keď nie celkom úplne, tak ako si to predstavoval), že musí vzniknúť jedna silná liberálno-konzervatívna strana. Tvrdil totiž, že Slovensko nepotrebuje koalíciu strán, ale potrebuje veľkú stranu napravo od stredu, v ktorej bude vládnuť „koalícia názorov“. Ukazuje sa však, že SDKÚ nie je až taká veľká strana a aj s „koalíciou názorov“ je to trošku inak.

Vnímate SDKÚ vo vzťahu ku KDH ako konkurenčnú stranu, v zmysle zápasu o toho istého voliča? - KDH má potenciálnych voličov vo viacerých stranách. SDKÚ je iba jednou z nich. Súčasná vláda nastupovala ako vláda programovej zhody a vláda reforiem. Ako by ste charakterizovali stav vládnej koalície, vnútorné vzťahy a štýl vládnutia po roku fungovania? - Táto vláda je reformná, no je tu aj jeden antireformný prúd. Antireformný prúd??? Viete byť konkrétnejší? - (smiech...) Budem úplne konkrétny – strana ANO sa v posledných týždňoch snaží blokovať reformu verejnej správy. Ešte sa však vrátim k reformám. Je tu ekonomická reforma. KDH ešte pred voľbami prišlo s myšlienkou zavedenia 15-percentnej rovnej dane. Ešte pri tvorbe programového vyhlásenia vlády naši partneri k tomu pristupovali veľmi opatrne. V samotnom programovom vyhlásení vlády je o tom iba zmienka, ale napokon sa jej Ivan Mikloš zhostil veľmi dobre. Ako minister vnútra robím veľkú reformu policajného zboru, kde dochádza k zlúčeniu úseku vyšetrovania justičnej polície s kriminálnou políciou, na všetkých úrovniach. Spolu s pánom Nižňanským som spoluzodpovedný za reformu verejnej správy. Slovenská republika sa zanedlho stane členskou krajinou EÚ i NATO. Čiže táto vláda je naozaj reformná. Skôr sa hovorí, že je tu politická vôľa robiť reformy, ale ich realizácia zaostáva za pôvodnými očakávaniami... - Ale veď reformy sa robia. A ste spokojný aj s rýchlosťou? - S rýchlosťou reforiem som nadmieru spokojný, veď sa robia úžasne rýchlo! Problém vládnutia na Slovensku je trochu hlbší a spočíva vo vzájomných vzťahoch. Problém spočíva v spôsoboch politiky a v malej zodpovednosti za to, čo ktorý politik urobí, vysloví, koho z niečoho obviní a ako si potom za tým stojí. Ako si vysvetľujete obrat, ktorý nastal vo vzťahoch medzi Mikulášom Dzurindom a Pavlom Ruskom a ich vzájomnú úzku spoluprácu? - S premiérom Dzurindom sme síce mali a máme na mnohé veci rôzne názory, ale v zásade chápem jeho postavenie. Je predsedom koaličnej vlády, v ktorej sú napäté vzťahy. Čiže veľmi často je postavený pred otázku, ako zabezpečiť chod vlády nie na štyri roky, ale na najbližšie týždne a podľa toho uzatvára isté ad hoc dohody a spojenectvá. Nie je tento typ ad hoc politiky niečím, čo ide proti spojenectvu zodpovednosti a morálky? Veď dostať sa za pár dní z pozície trestne stíhateľného človeka do ministerského kresla je predsa len fenomén... - Áno, to je fenomén. Škoda, že to z mojej pozície nemôžem trochu bližšie rozobrať. Nebolo by to vhodné, lebo sú to vyšetrovatelia ministerstva vnútra, ktorí dospeli k istým názorom. Nehovorme o konkrétnej kauze, ale o tomto fenoméne. Dôveryhodnosť v politike je veľmi vážne poškodzovaná takýmito prípadmi. Čo sa proti tomu dá robiť? - Na Slovensku sú takí politici, akých si zvolili ľudia. Politici vyslovujú názory a konajú činy vo veľkej miere pred zrakmi verejnosti, ktorá si môže pamätať, čo kto povedal pred pár dňami. Takže je to na zodpovednosti občanov, ako to všetko posúdia. Nikto neimportoval žiadnu slovenskú vládu odniekadiaľ z Marsu. Sú to ľudia, ktorí sú vzorkou slovenského národa. Skrátka, takýto sme. Nie je to ktovie čo. A ako sa to dá zmeniť? Zasa to môžu meniť iba ľudia, či už voliči alebo politici. To je otázka, ktorú si musí položiť každý sám za seba. To, čo hovoríte, znie dosť fatálne. Čiže ktokoľvek, koho by verejnosť volila, by sa musel ocitnúť v týchto problémoch? - Nie je to fatálne, ale národy menia svoju povahu veľmi pomaly. My sa namáhame trinásť rokov a nie sme spokojní s výsledkom, no mohlo to byť oveľa, oveľa horšie. V istých zlomových okamihoch došlo k zlepšeniu. Rok 1998 bol posunom k zlepšeniu vecí verejných, aj keď zďaleka nie takým, ako by sme si želali. Čo sa malo zlepšiť a nezlepšilo sa? - Nedošlo k očiste verejného života od ľudí, ktorí podvádzajú. Verejnosť ich svojimi postojmi, teda tak, ako volí, nevytláča. V podstate sa recyklujú a stále sa vracajú. Časť ľudí je však sklamaná z toho, že aj po trinástich rokoch nám v politike chýbajú jasne vyprofilované strany, ktoré stoja pevne na svojich hodnotách, teda že tu nie je veľká kresťanská a sociálna demokracia, ktoré navzájom súperia. Namiesto toho tu máme rôzne hodnotovo vyprázdnené, viac či menej účelové zoskupenia. Prečo Slovensko stále nemá vyprofilovanú politickú scénu? - Myslím, že sa to netýka len Slovenska. Politická scéna je stabilnejšia iba v Čechách. V Maďarsku, ešte predtým ako vznikol blok dvoch veľkých strán FIDESZ-u a socialistov, zanikla veľká pravicová strana MDF. V Poľsku je pravicový tábor tiež veľmi rozbitý. Takže nie sme výnimkou. Čo sa týka hodnotovej vyprázdnenosti – žijeme vo svete ideologického chaosu. Ľudia tu boli desaťročia indoktrinovaní nejakou ideológiou, ktorej nakoniec prestali veriť, ale všeličo z tej indoktrinácie v nich zostalo. Oni si to ani neuvedomujú... Tiež ste vyrastali v tomto prostredí a formovala vás každodenná kultúra reálneho socializmu, ktorá tu bola pred rokom 1989. Čo vo vás zostalo z tohto obdobia? - Mal som to šťastie, že som vo svojej rodine dostal kresťanskú výchovu. V 80. rokoch som sa dostal aj do istých konfliktov s režimom, kde som si mohol niektoré svoje postoje overiť, potvrdiť, takže ja to mám jasné. Slovenský katolícky svet bol pred rokom 1989 v istom zmysle uzavretou komunitou. Nedostatočný prístup ku kvalitnému vzdelaniu a „ľudový“ charakter slovenského katolicizmu z neho tiež robia „obeť“ toho starého režimu. Súhlasíte s takýmto typom hodnotenia? - Moja životná skúsenosť, či už prednovembrová alebo ponovembrová, je trošku iná. Nevidím žiaden dôvod na to, aby som sám seba alebo komunitu, v ktorej sa pohybujem, obviňoval z nejakej uzavretosti. Prečo? Niekedy v 80. rokoch som stál pred otázkou: buď vstúpim do komunistickej strany, alebo stratím zamestnanie, ktoré som miloval – vždy som túžil učiť na vysokej škole. Rozhodol som sa, že radšej odídem zo školy. O pár rokov komunizmus padol. Ukázalo sa, že som sa rozhodol správne. Vzápätí prišiel mečiarizmus, v ktorom som sa ocitol opäť v spore, prišlo na mňa niekoľko trestných oznámení zo strany samotného Mečiara. Mečiarizmus padol a ukázalo sa, že mám pravdu. Keď som už bol funkcionárom KDH, stáli sme pred otázkou, či treba bojovať o záchranu KDH, alebo sa zmieriť s jeho pochovaním v nejakej veľkej, menej jasnej strane typu SDK či SDKÚ. Všetci nás pochovávali, ale ukázalo sa, že KDH uhralo veľmi slušný výsledok a stále zohráva veľkú úlohu. Naopak, mnohí dnes prejavujú sklamanie z toho, že volili tak, ako volili v roku 2002. Prečo by som ja s týmito mojimi životnými skúsenosťami mal činiť nejaké pokánie? To od vás predsa nikto nechce... Stále však hovoríte „oni“ a „my“. Ako keby ste boli vy sám zo všetkého, čo vás v minulosti ovplyvnilo vonku... - Mám matematické myslenie. Dokázal som vám, že moje postoje boli správne. Experimentálne, nielen teoreticky. Nech konajú pokánie tí, ktorí nerozpoznali ničotu komunizmu v komunistickom období alebo v zárodkoch podcenili mečiarizmus. Nezabúdajme, že Mečiar získal svoju popularitu v roku 1990 medzi liberálnou inteligenciou tým, že išiel proti KDH. Nech činia pokánie aj tí, ktorí vkladali veľké nádeje do strán typu SDK. Takže aj premiér by mal činiť pokánie za chválu Vladimíra Mečiara v poslednom období, keď sa už zdalo, že mečiarizmus je dávno za nami? - Neprikladám tomu žiaden veľký význam. Totiž, keď je niekto momentálne niekam zatláčaný, snaží sa uvoľniť to zovretie istými signálmi, aby sa trošku oslobodil. Viete si predstaviť HZDS v budúcnosti ako štandardnú politickú stranu? - Štandardná strana v súčasnosti je len KDH. Momentálne sme jediná strana, ktorá bola zastúpená v parlamente po všetkých slobodných voľbách. Do roku 2002 nám v tomto mohla konkurovať ešte SNS, ale tá je teraz mimo. Podľa vášho argumentu, ak by sa SNS nerozpadla vinnou osobných sporov a dostala sa do parlamentu, bola by štandardnou stranou? - SNS sa nesprávala ako štandardná strana a svojimi vnútornými spormi bavila celé Slovensko, a tak aj dopadla. Je pre vás Ľudová strana – HZDS do budúcnosti partnerom? - HZDS v istom období predstavovalo pre Slovensko veľké nebezpečenstvo. A v tom období jeho hlavným protihráčom bolo KDH. KDH bolo hlavným odporcom mečiarizmu od roku 1991 až do volieb v roku 1998, keď bolo KDH vlastne kostrou SDK. Táto etapa je už dávno za nami, neočakávam, že Vladimír Mečiar bude mať nejaký druhý vrchol svojej kariéry. Ani neviem, o čo mu ide. Myslím, že jeho jediným cieľom je nejakým spôsobom ešte zlegitimizovať HZDS. A cena, ktorú bude musieť zaplatiť za túto legitimizáciu, bude jeho odchod z politiky. To neznamená, že keď sa tak stane, že ľudia v HZDS budú potom nejakí očistení anjeli, ale bude to určitý zlom. Významné je aj to, že sila HZDS je už podstatne menšia, za desať rokov klesli na polovicu svojich percent. Na spoluprácu treba čakať a istým spôsobom aj na nej pracovať. A to nie preto, že by sme v budúcnosti túžili ísť do koalície s HZDS bez Mečiara – s Mečiarom to neprichádza vôbec do úvahy –, ale preto, aby Slovensko nebolo vydierané inými negatívnymi politickými typmi, ktoré nie sú oveľa prijateľnejšie ako HZDS bez Mečiara. Do akej miery je pre vás prijateľná Ľudová únia alebo HZS? - ??? Prednedávnom ste s nimi rokovali… - V politike to už tak býva. V súčasnosti sa objavujú informácie, ktoré spochybňujú činnosť odboru obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Ako ste s ním spokojný vy? - Objavujú sa dezinformácie. A tým som povedal všetko. Existujú v KDH obavy, že po výmene šéfa NBÚ dôjde k stiahnutiu vyšetrovateľa Šáteka? - Tu nevidím žiadnu súvislosť. Napríklad ak by Šátek neprešiel previerkou, keď tam bude nový šéf NBÚ. - Voči Šátekovi tu boli isté veľmi špinavé útoky, dokonca na istej internetovej stránke sa vyskytli fingované prepisy odposluchov telefonických hovorov medzi ním a inými osobami, ktoré navodzovali dojem, že je zapletený do korupčnej kauzy. Prešetrením sme zistili, že tieto internetové dáta sú hrubým kompilátom. Zdá sa, že Šátek má svojich nepriateľov, ale všetky podozrenia sa ukázali ako nepodložené. Aká by bola reakcia KDH, keby bol Šátek odvolaný? - Zatiaľ žiadne takéto signály nemám, preto takéto hypotézy ani nebudem komentovať. Mali ste signály o tom, že má byť odvolaný Ján Mojžiš? - Tieto signály som mal. V dostatočnom predstihu? - Áno.

Ako sa teda staviate k jeho odvolaniu na základe vašich informácií? - Nepodporili sme to. Konštatovali sme, že sila argumentov nie je taká, aby sme na ich základe hlasovali za jeho odvolanie. Dá sa povedať, že Mojžiš má vašu dôveru? - Nevidíme dôvod ho odvolať. Trošku sme opatrní aj po argumentoch, ktoré uviedol minister Šimko, ktorý pripodobnil túto kauzu kauze odvolávania Ľudovíta Kaníka z postu prezidenta FNM v roku 1999. Myslíte si, že ide skôr o osobný problém medzi premiérom a Jánom Mojžišom? - Nebudem to komentovať. V kauze Petra Tótha ste podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za trestné činy ohovárania a krivého obvinenia. Trestný čin ohovárania verejného činiteľa po novelizácii Trestného zákona už od 1. septembra trestným činom nie je. Vy v tom vidíte zámer a nehoráznosť vojenskej aj generálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Milan Hanzel rovnako ako hlavný vojenský prokurátor Dobroslav Trnka však tieto vaše obvinenia odmietajú. Ako to podľa vás mala prokuratúra riešiť? - To, že ide o Petra Tótha, bolo generálnej prokuratúre jasné a vzniesla voči nemu obvinenie z útoku na verejného činiteľa, čo bol iný trestný čin, než ja som dával trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Povedal som si, že je mi to jedno, že aj to vedie k potrestaniu páchateľa. Bolo mu vznesené obvinenie za tento trestný čin. Obvinenie nie je ukončenie vyšetrovania, je to stav, keď sú dôkazy, ktoré hovoria proti páchateľovi. Vyšetrovanie teda pokračuje, aby sa úplne zavŕšilo a završuje sa podaním obžaloby na súd. Čiže medzi vznesením obvinenia a podaním obžaloby došlo k tomu, že NR SR na návrh poslanca Galbavého vypustila tento trestný čin z Trestného zákona. Stále tu však boli paragrafy, na ktoré som ja upozorňoval, napr. krivé obvinenie. Prokurátor podal už po tomto rozhodnutí národnej rady obžalobu na Petra Tótha z tohto trestného činu. A toto považujem za absurdné, pretože prokurátor vedome konal tak, že to nepovedie k ďalšiemu trestnému stíhaniu. Takto si nepredstavujem trestné stíhanie. Trestný poriadok hovorí, že orgány činné v trestnom konaní sa majú snažiť spravodlivo stíhať páchateľov trestných činov. Čo znamenajú tvrdenia, že očakávali, že súd sa s tým vysporiada do 1. septembra? Bolo absurdné niečo také očakávať. Tak toto je dôvod kritiky. To však neznamená, že som v celej šírke nespokojný s postupom vojenskej prokuratúry. S výnimkou tejto podkauzy si zatiaľ počínajú tak, že vyšetrovanie prináša zaujímavé výsledky a také, ktoré očistili ministerstvo vnútra. Generálny prokurátor sa stotožnil s názorom dozorujúceho prokurátora, že v súčasnosti neexistuje dostatok dôkazov na zbavenie imunity Pavla Ruska. Ako si to vysvetľujete? - To je bežná záležitosť. V tejto chvíli prebiehajú tisíce trestných stíhaní a v stovkách z nich má vyšetrovateľ iný názor ako prokurátor. Pravidlá sú také, že rozhoduje názor prokurátora, ale to automaticky neznamená, že vyšetrovateľ pochybil. Niet čo komentovať. Čo ma mrzí, je istá politická podfarbenosť vyjadrení generálneho prokurátora, ktorý niečo povedal na tlačovej besede, presne v ten deň, keď o tri hodiny neskôr bolo ohlásené, že sa Pavol Rusko stane ministrom hospodárstva. Vyšetrovateľovi nikto nič osobne a do očí nepovedal z toho, čo generálny prokurátor povedal na tlačovke. Taký postup nie je v poriadku. Súhlasíte s tvrdeniami Pavla Ruska, ktorý všetky tieto právne postupy vo vzťahu k svojej osobe odvodzuje z faktu, že ide o politicky motivované konanie? - Toto je primitívne zavádzanie verejnosti. Veď poistka, že nemožno zneužívať orgány činné v trestnom konaní, spočíva aj v tom, že prípad síce vyšetruje vyšetrovateľ, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra, ale prokurátor je jeho pánom, môže všetky jeho rozhodnutia zvrátiť, zastaviť trestné stíhanie. Trestné stíhanie prebieha od marca bez toho, aby bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe, a až teraz vyšetrovateľ dospel k tomu, že by chcel vzniesť obvinenie. Od marca, každý deň mohol prokurátor zastaviť trestné stíhanie, a môže tak urobiť aj teraz, ale neurobil to. Ale vysvetlenie k neurobeniu tohto kroku bolo, že ide údajne o čisto politicky motivovaný postup. - Ak by išlo o takýto postup, nech to prokurátor zastaví. Neurobil to. Nerobíme si žiadne ilúzie o TV Markíza, nemožno ju označiť za politicky neutrálne médium. Ako však chcete dokázať svoje tvrdenie, že niektorí jej novinári sú skorumpovaní? - Keď sa niekto pýta na dôkaz, mám rovnaký pocit, ako keď sa niekto pýta na to, prečo ráno vyšlo slnko. Za skorumpovaného považujem toho novinára, ktorý sa spreneverí svojmu poslaniu. Ja som poukazoval na konkrétne prípady, keď Markíza išla hrubo proti ministerstvu vnútra a snažila sa ho spochybňovať za každú cenu. Týka sa to najmä kauzy odpočúvania, keď sa Markíza snažila obviňovať najprv mňa, že stojím za tým. Koncom januára potom šírila dezinformácie, ktoré aj Peter Tóth odoslal vo svojich faxoch na generálnu prokuratúru, že som dal pokyn zmazať nejaké dáta, aby som zatajil nejaké informácie vo vyšetrovaní. To je úplný nezmysel. Markíza obviňovala odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti z toho, že on stojí za odpočúvaním. To je kolosálny nezmysel, to sú vyšetrovatelia. Markíza šírila dezinformácie o tom, že som sa snažil mariť vyšetrovanie tých dobrých vyšetrovateľov, ktorí išli po tej kauze, že som ich odstránil a vyšetrovanie som zveril iným. Ja som sa len snažil nahradiť dvojicu vyšetrovateľov veľkým vyšetrovacím tímom, aby išlo vyšetrovanie čo najrýchlejšie. Napriek tomu, že vyšetrovanie ukazuje, že som v tom úplne nevinne, Markíza sa snažila celú kauzu živiť. Keď v lete vojenská prokuratúra zverejnila niektoré výsledky, ktoré hovorili, že ministerstvo vnútra je z toho von, Markíza túto informáciu nepriniesla. Manipulácia Markízy sa netýka len ministerstva vnútra a mojej osoby. Môžeme sa vrátiť do histórie, koho všetkého Markíza politicky vyrobila. V jednej odpovedi v relácii Na telo ste uviedli „... to spoločenstvo nazvem mafiou, aj keď nemám na mysli nejakých výpalníkov s holými hlavami. ... to je spoločenstvo, ktoré ide naprieč politickými stranami, podnikateľskou sférou, médiami, súdmi a prokuratúrou, tajnou službou“. To je veľmi silné tvrdenie. - Podľa mňa je veľmi banálne. Nehovorím, že sú to ľudia, ktorí sú navzájom spojení, komunikujú a všetko robia koordinovane. To som netvrdil. Spája ich len to, že si myslia, že sú nad zákonom a sú radi, keď je policajný zbor spochybnený a oslabený. Boj proti takýmto ľuďom prebieha v desiatkach a stovkách trestných konaní. Čo sa týka tej podnikateľskej sféry, máme tu toľko podnikateľov, ktorí sú trestne stíhaní. Politické strany – vidíte, že tu prebieha istý zápas o to, či niekto má byť alebo nemá byť trestné stíhaný. Tajná služba – človek, ktorý posiela anonymné faxy, v ktorých som bol čierne obvinený, sa pár dní potom stane šéfom kontrarozviedky v tajnej službe. Čo je na takýchto mojich tvrdeniach prekvapujúce? Len som zovšeobecnil niektoré fakty a udalosti, ktoré majú ľudia pred očami. Minulý rok v novembri dostal od vás okamžitú výpoveď šéf Národnej protidrogovej jednotky Igor Košťál. Najvyšší súd však prednedávnom na celú túto vec vyriekol iný názor. Ako to spätne hodnotíte? - Prepustil som už zhruba stoosemdesiat policajtov. Tam vtedy otázka znela tak, či pán Košťál odíde zo svojej funkcie, čo bolo úplne jednoznačné, alebo či bude aj prepustený z policajného zboru. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu nepovažujem za významné. Obráťme list. Ako ste vnímali fenomén ľavičiarstva v 90. rokoch? Kde vidíte príčiny spoločenského prepadu ľavice na Slovensku? - Odpoviem globálne. Ľavica sa vždy orientovala na sovietsky komunizmus. Cítila k nemu ak nie otvorenú, tak tichú sympatiu. Sociálni demokrati v Nemecku ho však nebrali vážne... - Nie je to celkom tak. Ľavicové strany mali vždy istý sentiment voči sovietskemu komunizmu. Len nemohli svoje vášne naplno prejaviť, pretože mali silnú konkurenciu pravicových strán. Ľavicové strany, či už ide o nemeckú sociálnu demokraciu alebo o labouristov, mali vždy sentiment voči sovietskemu komunizmu a museli ho krotiť len preto, lebo ich pravica okamžite obviňovala zo zrady. Napríklad nemecká sociálna demokracia nechcela zjednotenie Nemecka, chcela rešpektovať produkt studenej vojny a sovietskeho komunizmu – existenciu dvoch nemeckých štátov ešte v roku 1990. Helmut Kohl sa rozhodol inak a išiel pevne za svojím cieľom. Keď sledujete názory labouristov, ktoré vyslovovali za čias Thatcherovej a ešte za starších čias, sú veľakrát rovnaké ako názory slovenských komunistov. Viete byť v tomto tvrdení konkrétnejší? - Mali sympatie voči Castrovej Kube, voči Nikarague, chceli jednoznačne odzbrojenie atď. To je už teraz minulosť. Komunizmus skrachoval a ešte v čase, keď bol silný, sa ukázalo, že táto jednoznačná orientácia ľavice na sovietsky komunizmus ju robí celosvetovo nedôveryhodnou. Začalo sa to už v roku 1956, keď začal byť Sovietsky zväz nedôveryhodný kvôli okupácii Maďarska, potom po roku 1968, po okupácii Československa, ľavica hľadala nejaké iné vzory. Preto začal byť medzi ľavicovou mládežou v západnej Európe populárny maoizmus, Castro, Che Guevara. Ale Castro má rešpekt aj u Svätého otca, inak by zrejme medzi nimi neexistovala intenzívna komunikácia. - Myslíte? Alebo aj to sa dá poprieť? - Moja otázka je aj odpoveďou. V každom prípade je však komunizmus prekonaná ideológia, v ktorej sa ľudia sklamali a neveria jej, ale ľavicový sentiment zostal. Základný ľavicový sentiment spočíva vo vzbure proti poriadku sveta, ktorý tu existoval celé storočia, tisícročia. Je to sentiment, ktorý potrebuje búrať to staré a robiť revolúciu. V roku 1917 v Rusku zvíťazila jedna línia ľavičiarstva, marxizmu, ktorá sa zameriavala na vzburu proti súkromnému vlastníctvu. Toto je prekonané a teraz ľavicový sentiment hľadá iné témy. Dnes ide najmä o vzburu proti tradičnému vnímaniu toho, čo to sú ľudské inštitúcie – rodina, manželstvo, sexuálna morálka, ochrana života, nedotknuteľnosť ľudského života. Patrí sem problematika aborcií, eutanázie, legalizácia mäkkých drog, radikálna ochrana životného prostredia, práva zvierat. Toto sú nové veľké ľavicové témy. A čo sociálna agenda? - Sociálna agenda nie. Tú v politike ľavice nevidím. Ešte tak bojujú proti „vykorisťovaniu“ tretieho sveta. Za tým však stále vidím tú vzburu proti tradičnému videniu sveta. Jedna z najväčších tradícií európskej sekulárne orientovanej politiky je oddelenie politiky od viery. - To je mimochodom kresťanská tradícia. Ak je skúsenosť z Bartolomejskej noci kresťanskou tradíciou, tak určite. Ste zástancom tejto tradície v politike KDH? - Samozrejme. Napätie medzi cirkvou a panovníkom tu funguje dvetisíc rokov. A tak to má byť. Vy si však zrejme pod tým predstavujete oddelenie cirkvi od štátu v zmysle, že cirkev nemá byť financovaná z peňazí štátu. To nie je nevyhnutnosť. Nie, dívam sa na dnešnú školskú politiku. Aká je vaša predstava o fungovaní vzťahu cirkvi a štátu na úrovni školstva? - Ja som za maximálnu slobodu. Rodičia majú maximálne právo prehovoriť do toho, ako majú byť ich deti vychovávané. Toto považujem za právo rodičov, nie štátu. Vráťme sa však k ľavicovej agende. Podľa vás tam funguje len akýsi fenomén vzbury, ktorý viaže na seba rôzne podoby. To je naozaj všetko? - Povedal som, čo sú nové témy ľavice. Čiže ľavica nemá perspektívu? - Keď to hovorím z môjho pohľadu, bohužiaľ, má.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Martin Muránsky a Marián Repa

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984