Schusterova súdna odysea
Slovenský prezident sa súdi so slovenskými nemocnicami, ktoré sa mu počas jeho ťažkej choroby usilovali pred tromi rokmi v rámci svojich možností zachrániť život. Hádam neexistuje nikde na svete podobná situácia, kde by hlava štátu žiadala od štátnych nemocníc odškodnenie od lekárov. Schuster sa rozhodol v žalobnom návrhu vysúdiť od dvoch nemocníc 450 tisíc korún. Po medializácii celej kauzy sa objavujú správy, že sa chce dohodnúť mimosúdnou cestou. V prípade súdneho sporu ide o prvú kauzu, pri ktorej Rudolf Schuster, ktorého občania SR ešte v minulom tisícročí roku pána 1999 v historicky prvých priamych voľbách zvolili za svojho prezidenta, vyšiel do boja voči svojim neprajníkom sám. Schuster vystúpil po prvýkrát z tieňa Doposiaľ sa vždy našiel niekto, kto sa napádaného a neprávom kritizovaného prezidenta „všetkých občanov“ zastal. Stačí si spomenúť na prípad novinára Aleša Krátkeho. Zástupca siedmej veľmoci si dovolil v máji roku 2001 napísať sarkastický politický komentár na margo Schusterovej správy o stave republiky, ktorú prezident predniesol v Národnej rade SR. Nie prezident, lebo „on nič, on muzikant“, ale jeho verní podali na autora trestné oznámenie za hanobenie prezidenta. Pán Schuster vystupoval iba ako svedok, veď on neobvinil nijakého novinára a za svoje okolie, kanceláriu a iných predsa nenesie zodpovednosť. Samozrejme, nielen domáca novinárska scéna, ale i zahraničie s obavami sledovali tento škandál. O schopnosti spoločnosti prijímať tvrdé komentáre a názory svedčí, že parlament v novembri predmetného roku neschválil novelu Trestného zákona, ktorou mali byť sporné paragrafy o hanobení republiky a jej predstaviteľa vypustené. Poslanecký návrh neprešiel rozdielom jedného hlasu. Zrušiť kontroverzný paragraf z čias totality sa podarilo až oveľa neskôr. Keď začala byť kauza prihorúca, pretože uvedený paragraf označovali právnici za „gumový prežitok z čias socializmu“, teda z obdobia, keď Schuster veselo funkcionárčil v komunistickej strane, bolo potrebné z nej nejako vycúvať. Trestné stíhanie sa zmenilo na priestupkové konanie a pre zainteresovaných bolo šťastím, že to celé nejako utíchlo. Pretože právnici si uvedomujú, čo znamenal pre SR verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v kauze Feldek verzus Slobodník. Niet pochýb, že kauza by za mediálneho sprievodu skončila opäť v Štrasburgu a mohla byť vyvrcholiť v nesprávnom čase – napríklad v čase opätovných prezidentských volieb. Druhý podobný prípad bol, keď sa starému pánovi v auguste 2002 opäť priťažilo a s horúčkou skončil , na počudovanie, v slovenskej nemocnici. Čo vlastne Schusterovi skutočne bolo, sa dá iba hádať. Vyhlásenia sú jedna vec, pravda druhá. Prezidentov synáčik nelenil a rozhodol sa podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pretože chcel dať prešetriť, či sa niekto zlý nepokúsil jeho milovaného otecka otráviť. Tieto indície sa síce nepotvrdili, ale prezident mohol byť na svojho syna hrdý, pretože médiá iniciatívu postrehli a to už je len „pozitívny“ signál pre zahraničie. Medzi občanmi sa však nenašiel nik, kto by podal trestné oznámenie napríklad na neznámeho páchateľa za šírenie poplašnej správy o tom, že prezidenta chcel niekto podávaním jedu otráviť... Literárne diela ospevujúce Schustera si hodnotiť ani netrúfnem. Pretože „hodnotnú“ literatúru tohto druhu nečítam. Keďže v slovenskom právnom poriadku sa dá na súde žiadať náhrada škody za ublíženie na zdraví pre dospelého a svojprávneho človeka iba vo vlastnom mene, tak v prípade zdravotných ťažkostí hlavy štátu z leta 2000 musel Schuster vytiahnuť do boja s advokátmi proti nemocniciam sám. Pretože ani túto veľkú krivdu nemôže spravodlivý Rudolf nechať nepotrestanú. Prečo je pre Schustera dobré dohodnúť sa... Návrh na začatie súdneho konania voči dvom bratislavským nemocniciam – Nemocnici s poliklinikou Ministerstva vnútra SR a Fakultnej nemocnici s poliklinikou akademika Ladislava Dérera doručili na Okresný súd Bratislava 1 začiatkom júna minulého roka. Pôvodne vraj Schuster, zastupovaný košickou kanceláriou, žiadal odškodnenie aj od chirurga Fabiana. Podnet na začatie vyšetrovania prezidentovej hospitalizácie podal ešte bývalý minister zdravotníctva Tibor Šagát, ktorý v dôsledku kauzy abdikoval. Fabian údajne veľmi ťažko znášal trestné stíhanie a po operácii srdca je už niekoľko mesiac v kóme. Verejnosť tento fakt vnímala veľmi negatívne. Špičkový chirurg Fabian má v odborných kruhoch vynikajúcu reputáciu, povesť slušného a najmä ľudského človeka. Táto údajná Schusterova požiadavka na Fabiana sa však v spise nenachádza. O niekoľko mesiacov, v novembri, sa kauza prevalila v médiách. Odozvy k článkom na internete boli väčšinou negatívne. Najskôr sa z paláca, pravdepodobne na upokojenie hlasu ľudu, tvrdilo, že za prezidenta konali advokáti, „on nič, on muzikant“. Keď toto zahmlievanie nestačilo a tlak verejnej mienky, prejavujúc sa na výsledkoch prieskumov verejnej mienky, silnel, prezident akože začal uvažovať o stiahnutí žaloby. Rozhodnutie malo padnúť po Vianociach. V decembri v tomto období mal v jednom z prieskumov verejnej mienky Schuster iba 1,8-percentnú dôveru a ocitol sa tak na 18. mieste v rebríčku dôveryhodnosti medzi politikmi. Prvý muž štátu tvrdí, že prieskumy nie sú relevantným ukazovateľom. Nemocnice vydali stanoviská, podľa ktorých vinu odmietajú. Po vojne je však každý generál. Logicky uvažujúci človek, žijúci v každodennej realite, vie, že lekári pravdepodobne nekonali úmyselne. Konali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Bežnému občanovi sa o takej starostlivosti asi môže len snívať. O tom, aký bol prezident pacient, ako pravidelne navštevoval preventívne lekárov, sa nikde oficiálne nepíše a zrejme aj tieto záležitosti by pri procese vyšli najavo. Nie je to tak dávno, čo Schuster plánoval pozvať okolitých prezidentov na pokec na Gerlachovský štít. Podobná prechádzka vyčerpá iných borcov a, žiaľ, vek nepustí. Nik z nás neoklame čas a svoje zdravie. Ani ten najmúdrejší prezident. Prečo je teda dobré sa dohodnúť? Blížia sa prezidentské voľby. Na kauzu sa takmer zabudlo, ale súd vytýčil prvý termín. Záujem médií v čase, keď sa už otvorene špekuluje, že Schuster sa aktívne zapojí do budúcoročných volieb, nie je pre nijakého kandidáta pozitívum. Stačí si pozrieť internetovú diskusiu k článkom na tému súdny spor a aj priemerný analytik pochopí, že táto kauza je časovanou bombou. Prípadný súdny proces by teoreticky mohol prezidenta vykresliť napríklad ako samoľúbeho človeka, ktorý sa má veľmi rád a myslí si, že je čosi viac ako bežný občan. Alebo dať hlave štátu i za pravdu. Veď podľa prvého znaleckého posudku z Jesseniovej lekárskej fakulty UK Komenského v Martine sa hovorí o odškodnom za bolestné vo výške 9000 korún. V návrhu advokátov sa píše o sume 450 000 korún! Toľko žiada Schuster aj z dôvodu, že došlo k spôsobeniu škody na zdraví u prezidenta. Je 50 násobok vari vyjadrením, že Schuster je 50-násobne dôležitejší občan? Starí ľudia hovoria, že nik nie je taký veľký, aby sa do truhly nezmestil. Práve podrobnosti prípadu môžu byť pre niekoho šokujúce rovnako, ako vystupovanie prezidenta, ktorý má pred súdom rovnaké postavenie ako občan. To by bola reklama pre Slovensko! Navyše košickí advokáti klientovi Schusterovi vypovedali plnú moc. Predstava Schus=tera prednášajúceho svoje stanovisko o tom, ako chirurg zákrok „vykonal nevhodne a nenáležite, takže operáciu korigoval“, je pre jeho protikandidátov voda na mlyn. Tentoraz totiž voľby nebudú o Mečiarovi. Preto sa už vo vyhláseniach z paláca ozýva hľadanie kompromisu. Ako to zamiesť pod koberec? Nemocnice financované z peňazí nás všetkých nemôžu bez právoplatného verdiktu dať nikomu ani korunu. Ani prezidentovi. Nijaký riaditeľ nebude čeliť trestnému stíhaniu za spreneveru. Je tu stále v kóme Fabian. Ako ho chcú vypočúvať, keď sa v žalobe podľa môjho osobného názoru očierňuje jeho meno? Možno očakávať komédiu, keď sa nemocnice verejne ospravedlnia a pán Rudolf nám oznámi, že to nepotreboval, ale je rád, že sa chyby napravia? Navyše prezident žiada vlastne prostriedky od nás občanov. Prečo nežiada iba jednu korunu a ospravedlnenie? On ich síce chce veľkoryso venovať nejakej inštitúcii, ale každý z nás si o tom myslí svoje. Počkáme do Vianoc, možno nám Rudolf Schuster pripraví iné prekvapenie. Jedno je isté, Rudolf Schuster je v posledných prieskumoch spomedzi potenciálnych prezidentských kandidátov na treťom mieste so 6,4 percenta a ďaleko zaostáva za prvými dvoma uchádzačmi. Možno sa po prečítaní tohto článku vytvorí združenie a zažaluje autora i vydavateľa. Žijeme v demokracii a nie v socializme. Existujú nezávislé súdy a právo na osobný názor.
