Prečo Afganci nenávidia Američanov
V Afganistane pôsobia nielen americkí vojaci. Napriek tomu sú obyvatelia rozhorčení prítomnosťou americkej armády. Príslušníkov medzinárodných mierových síl ISAF je desaťtisíc, afganská dočasná vláda žiada OSN, aby tento počet zvýšila ešte minimálne o dvojnásobok. ISAF vydáva vlastné farebné propagačné periodikum, ktoré zadarmo distribuuje medzi obyvateľov. Zadarmo ho dostávajú aj študenti na školách a jazykových kurzoch. Americká vláda, prirodzene, vlastné periodikum nevydáva. To je iba symbolická ukážka rozdielnej politiky. Kým napríklad Nemecko či Francúzsko zamerali pomoc na študentov a utečencov, začali výstavbou nemocníc a obnovou školských zariadení, Spojené štáty mieria na vysokú politiku. Výsledky štátnej politiky sa prejavujú neskôr, a preto sa v súčasnosti na kábulských uliciach a v bežnom živote ľudí odráža najväčšmi pomoc európskych štátov a Japonska. Afganci veria, že Američania neprišli do ich krajiny iba pomôcť, ale najmä sa obohatiť. Poskytnuté finančné prostriedky na obnovu krajiny sú totiž väčšinou len vo forme pôžičiek. Afganistan má obrovské zásoby zemného plynu, medi a drahých kameňov. Viac ako dvadsaťročie vojny znemožnilo akúkoľvek ťažbu. Nerastné bohatstvo spojené so strategickou polohou však môže urobiť z Afganistanu zlatú baňu. V novinách The Kabul Times je na titulnej strane článok o prezidentovi Bushovi. Americký Senát požiadal o navýšenie financií pre program Obnova a rozvoj Afganistanu vo výške 1,2 miliardy dolárov. Zároveň požiadal o navýšenie aj pre vojenskú operáciu vo výške 11 miliárd dolárov. Tento nepomer sa v Afganistane musí odraziť nepriateľskými náladami. Každý štát, ktorý Afganistanu pomáha, si nakreslí svoju vlajku na tabuľu organizácie, ktorej pomáha. V Afganistane musia pomáhať všetkým. Školám, neziskovým organizáciám, profesijným združeniam. Stačí sa prejsť po Kábule a je to jasné. Túto školu podporujú Nemci. Združenie právničiek a sudkýň podporujú Taliani, ministerstvu pre ženské záležitosti poskytla štyri vozidlá belgická ženská organizácia. Polícia má na autách anglické nápisy Darovalo Nemecko. Kábulskú univerzitu stavajú na nohy Francúzi. Zničenej televízii sľúbili Japonci postaviť novú budovu a technicky ju kompletne vybaviť. Americkú vlajku tak často nevidieť. O pomoci Spojených štátov najviac hovorí dočasný prezident Hamíd Karzaj. Posledný najväčší antiamerický protest v Kábule zorganizoval v máji prominentný afganský vedec Sediq Afghan. Na začiatku každej debaty o Spojených štátoch Sediq poďakuje USA za významnú pomoc krajine. Tvrdí, že veľa dobrého pre Afganistan už urobili a veľa ešte urobia. Ich humanitárna pomoc nie je zanedbateľná. Ameriku kritizuje za zahraničnú politiku. USA presadzujú svoje záujmy na úkor iných, slabších štátov, využívajú postavenie jedinej superveľmoci. Kritizuje ich za obmedzovanie informácií o tom, čo sa deje mimo amerických hraníc. Vláda podľa Sediqa umelo vyrába politiku strachu voči vlastným obyvateľom. Američania prídu pomôcť, ale aby si hospodárskymi väzbami a dominanciou na trhu vzali všetko aj s úrokmi späť. Nekritizuje Američanov, kritizuje americkú vládu. Niektorí Afganci možno nikdy v skutočnosti nepoznali dôvod, pre ktorý začali USA vojenský útok. Ťažko sa vysvetľuje, že ide o omyl, keď pri bombardovaní zahynie štyridsať svadobčanov. Človeku je jedno, či na jeho dom spadne bomba sovietskeho okupanta, či amerického osloboditeľa.
