Na rozhraní 16. decembra a 17. decembra 2003 slovenským internetom preletel e-mail od neznámej osoby „Martiny V.“, ktorý upozorňuje na existenciu pohľadnice na serveri POST.SK. Zvláštne okolnosti okolo odoslania približne niekoľko desiatok tisíc mailov dávajú niektorým internetistom podnet na vznik domnienky, že možno nemuselo ísť o zlý žart, ale o cielenú reklamu servera POST.SK. Poznáte Martinu V.? Ako už bolo vyslovené v úvode, v rozmedzí medzi 16. 12. 2003 (približne 17:50 hod.) a 17. 12 (približne 14:30 hod.) sa závratnou rýchlosťou po slovenskom internete začalo šíriť veľké množstvo mailových správ informujúcich o existencii pohľadnice na serveri pohladnice.post.sk (mail obsahuje klasickú správu, ktorú vygeneruje služba Pohľadnice na POST.SK a pošle na adresu človeka, ktorého ste uviedli vo formulári). Odosielateľom bola „Mata V“ (e-mail uvedený ako ), text výslednej pohľadnice, ktorá sa dala prezrieť na uvedenej adrese v rámci servera POST.SK, prial príjemné prežitie vianočných sviatkov. Bol pritom písaný neosobným tónom. Do tohto momentu by na celom prípade nebolo nič zvláštne, to by však správa nemohla úplne bezdôvodne doslova hromadným spôsobom zaplaviť náš internet (POST.SK odmietol udať počet takto odoslaných mailov, opierajúc sa o dostupné informácie, odhadujem číslo okolo niekoľko desiatok tisíc) a začať tak všetkým poškodeným (niekoľko čitateľov sa sťažovalo, že ju dostalo aj 10 až 15-krát) vyvolávať v hlavách otázku, čo bolo ozajstným cieľom takejto správy bez posolstva alebo skrytého odkazu. Povedzme si ešte niečo o technických parametroch všetkých správ, ktoré sa šírili (v redakcii vlastníme identické hlavičky približne desiatky mailov). Napriek uvedeniu mailovej adresy servera POBOX.SK v kolónke odosielateľ mailu, je zrejmé, že všetky maily prešli cez server POST.SK (gw-web1.post.sk [217.67.20.130]) – nejakým spôsobom, ktorý siahal priamo na disk („qmail 14688 invoked by uid 0“). Všetko nasvedčuje tomu, že boli odoslané priamo cez webrozhranie služby Pohľadnice na POST.SK, každá v rozdielnom čase, s tým istým ID pohľadnice, no každá inému príjemcovi. POST.SK nám vo svojom vyjadrení odmietol akokoľvek bližšie konkretizovať údaje o procese odosielania konkrétnych mailových správ, o celom prípade nám administrátor služby Pohľadnice povedal: „Viditeľne išlo o použitie skriptu, ktorý korektne pristupoval k službe pohladnice.post.sk a správal sa ako normálny web browser – avšak dokázal veľkou rýchlosťou samočinne odoslať veľké množstvo pohľadníc za krátky čas. Podla loga z nášho http servera, začal skript pracovať vo večerných hodinách 16. 12. a pracoval do noci. Kedže v tomto čase nedošlo k zahlteniu servera, nebol alarmovaný dohľad – všetko fungovalo v najlepšom poriadku. Ráno pri rutinnej kontrole som zistil v mail fronte MTA zvýšený počet nedoručiteľných mailov smerujúcich na pobox.sk“. Podľa servera POBOX.SK do schránky „v.mata@pobox.sk“ do jej administratívneho zablokovania dorazilo 4500 mailov, väčšina ako hlášky o nedoručiteľnosti pohľadnice, ktorá prešla cez POST.SK. Samotná schránka vznikla v priebehu 16.12.2003 – dá sa teda predpokladať, že iba s jediným cieľom – hromadne rozposlať uvedenú pohľadnicu. POST.SK nám odmietol bližšie konkretizovať údaje z log súborov – upresnil iba, že malo ísť o človeka využívajúceho zahraničný anonymizer. Údaj o počte e-mailov tiež nepovažovali predstavitelia servera za dôležité vyniesť na svetlo sveta. Prečo si ľudia myslia, že maily odoslal práve POST.SK? V podstate existuje viacero dôvodov, ani jeden z nich nie je skalopevný a ani ich kombinácia nedáva jasné stanovisko. Znepokojenie, že správa môže pôsobiť ako nekalá reklama (SPAM) servera POST.SK, prejavili i jeho predstavitelia. Povedzme si, čo takpovediac „nehrá“ na tomto spore. Prvým a najhlavnejším dôvodom je zdroj adries, z ktorých čerpal odosielateľ mailu. Mnohým čitateľom sa stalo, že sa medzi adresátmi objavili utajené adresy ich vlastnej súkromnej korešpondencie, nikdy neuverejnené na internete, známe len niekoľkým osobám, z ktorých subjektívne ani jedna ju nemohla odosielateľovi odovzdať. Ďalej počujeme o prípadoch, kde sa do kolónky „adresát“ dostala adresa doménového koša, alebo mail, ktorý bol použitý iba raz ako test – a to práve odoslaním mailu z POST.SK. Vzniká tak pre mnohých podozrenie (do redakčnej schránky dorazili tri takéto výpovede čitateľov, v diskusiách na internete sú prístupné ďalšie), že ako zdroj databázy mailov boli použité „Adress-booky“ používateľov freemailového servera POST.SK, prípadne priamo maily, ktoré cezeň prešli. Aký dôvod by človeka viedol k odoslaniu takéhoto mailu? POST.SK tvrdí, že by mohlo ísť o pokus o poškodenie servera. Taktiež sa núka otázka, prečo sa maily šírili aj v priebehu 16. decembra, keď administrátor POST.SK vo svojom vyjadrení uvádza, že situáciu zachytili už ráno. Pohľad POST.SK Server POST.SK bude zvažovať, či nepodá trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý týmto spôsobom kazí jeho meno, samotní predstavitelia však priznali, že sa obávajú, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu rozposielania nevyžiadanej reklamy – „nejde o spam – (nevyžiadaný reklamný mail), ale o „bulk mail“, či priam „hoax““. Ako uvádzajú na dôvažok, vraj nejde vôbec o prvý takýto problém. „V podstate denne chodia sťažnosti, že z POST-u je rozposielaný spam. Ani raz sa však toto nepotvrdilo.“ Prípad pohľadnice z POST.SK ukázal, že v otázkach sporov o rozposielanie spamu je často všetko také zamotané, že nájsť pravdu je veľmi ťažké. Argumenty, ktoré vo svojej obhajobe uvádza POST.SK, sú logické a nezávislí odborníci sa zhodujú, že by mohlo ísť o pravdu. Vznikajú však i rôzne otázky – či je naozaj možné iba cez zmenu URL odoslať identickú pohľadnicu (to isté ID) tisíckam ľudí v priebehu 20 hodín, no keďže POST.SK neuvádza nijaké bližšie informácie, týmto argumentom možno tak dôverovať, ako i nie. Informácie o zdroji mailových adries, z ktorých mal čerpať odosielateľ, sú subjektívnymi výpoveďami. Navyše, ako klasifikovať tento prípad, keď samotný mail iba nabádal ľudí k vyzdvihnutiu pohľadnice na POST.SK? tomas@disk.sk Strana bola pripravená v spolupráci s občianskym združením Internet pre všetkých
