Ufónova rozhľadňa

Milí ľudia, odkedy chodím po Zemi, stále sa len čudujem niektorým Vašim zvykom. Ale – na samotnom fakte, že Ufón mieni a človek aj tak všetko mení, nevylepším nič – napokon nie je mojou úlohou veci ovplyvňovať či upravovať. Ja sa na Vás iba pozerám... Všimol som si, že na Slovensku sa v apríli (ešteže nie 1. apríla) uskutočnia „prezidentské voľby“. Miestne noviny, rádiá a televízie o tom popísali a narozprávali viac ako dosť – aj kandidátov je veľa. Vážené a menej vážené osobnosti sa uchádzajú o kreslo, ktoré je – podľa Vás – tým najvyšším postom v štáte. Mám však pocit, že ide o Vašu zbožnú predstavu. Alebo sa aspoň tak tvárite. Veď prezident znamená v iných jazykoch iba predseda. Pre Vás na Slovensku je prezident asi čosi viac. Alebo nie? Aspoň z toho, čo som doteraz počul, mi vyplýva, že je to hotový monarcha. Slovenský prezident pritom nemá ani žezlo, ani zlaté jablko. I keď – býva v paláci, to je pravda. Velí armáde, v podstate však nemá ani uniformu, schvaľuje zákony, ale v skutočnosti ich iba podpisuje (a ak ich nepodpíše, tak sa aj tak prijmú). Slovenský prezident nevládne a nerozhoduje, iba sem-tam dakoho vymenuje do úradu, inokedy zase komusi udelí milosť a voľakomu podaruje štátnu medailu. Krajine vládne vláda. A prezident je iba živý symbol, ktorý reprezentuje krajinu, keď sa to vláde hodí. Aspoň sa mi tak zdá... Nijaký iný zmysel jeho funkcie som zatiaľ neodpozoroval. V každom prípade si ho musíte zvoliť do toho kresla Vy sami. A to je celkom náročný obrad. Musím uznať. Všimol som si, že o tom, kto krajinu reprezentuje najlepšie, Vás najradšej a najčastejšie presviedčajú zoskupenia, známe ako politické strany. A tie, keď si povedia, že prezidenta treba, tak ho mať budete, a keď nie, tak nebude vôbec. Celkom jednoduché. Ale na čo je to dobré, to neviem. Usudzujem, že to asi bude nejaká Vaša obľúbená spoločenská hra, ktorú som ešte celkom dobre nepochopil. Všimol som si, že v neďalekom Švajčiarsku sa takto hrá na prezidenta každý rok iný člen vlády. V podstate iba málo Švajčiarov vie, kto je práve teraz ich prezident. Vôbec im to neprekáža. Hrajú sa to tam nejako inak. Alebo sa vlastne ani nehrajú. Prezidentom je u nich vždy iba ktosi za trest. Niekto predsa musí prijímať štátne návštevy, keď ministri nie sú doma, alebo práve varia fondue, opravujú hodinky či leštia zlaté tehličky. Čítal som, že Helvéti si vytvorili štát za účelom spoločnej obrany svojich kmeňov už dávno v stredoveku. Na Slovensku sa v stredoveku nikto nikoho na nič nepýtal – rozhodoval ten, kto bol na koni. Tak nejako podobne sa napokon nikým pre ten účel nedelegovaná malá skupinka svojho času rozhodla, že do čela Vášho štátu postaví prezidenta, ktorý sa bude na všetkých iba usmievať alebo mračiť. Chápem, že Vás nebaví večne sa len dohadovať, vy sa radšej hráte. Štát máte vskutku celkom veselý... Aj s prezidentom ste si už užili... Tak hádam tej Vašej hre pomaly prídem na chuť. Ale predsa – nedalo mi a spýtal som sa včera jedného človiečika na námestí, keď tam rečnil Váš pán prezident – načo vlastne je ten jeho úrad? A on na mňa, že či vyrývam. „Však ani nevládne,“ povedal som. „Máš problém?“ ozval sa druhý. Potešilo ma to. Zopakoval som mu teda svoju otázku: „Načo vám je, prosím, prezident?“ Nejako ho to rozhnevalo: „Všetci ho majú! Ty kokso... aj my ho máme! Tak čo zabŕdaš? Si spadol z Marsu?“ A ja že áno, prekvapil ma, odkiaľ to len vie? Ďalej si už na nič nespomínam. Viem iba, že ráno som sa zobudil dosť vyčerpaný. Antény mi ktosi obviazal gázou a operačnú pamäť som mal mierne preplnenú. Teraz si ju musím upgradovať. Tak prepáčte, už ani neviem, čo som Vám chcel ešte... aha! Mrzí ma, že sa na Vašej hre na voľbu prezidenta nemôžem zúčastniť. Ale pomaly jej začínam rozumieť. Máte na to také porekadlo – darovanému koňovi sa na zuby nepozeraj. Však? A vy si pritom ešte môžete aj vyberať. Tak veľa šťastia. Váš Ufón