Želary

„To by som ja nezvládla,“ komentovala osud svojej najnovšej filmovej hrdinky v česko-slovensko-rakúskej koprodukčnej snímke Želary česká herečka Aňa Geislerová. O to prekvapujúcejšie je pre diváka zistenie, že Aňa v postave Elišky, ktorá musí v istom okamihu zabudnúť na celý svoj doterajší život a prijať novú identitu, pôsobí nanajvýš presvedčivo.
Počet zobrazení: 1097
19_zelary-m.jpg

„To by som ja nezvládla,“ komentovala osud svojej najnovšej filmovej hrdinky v česko-slovensko-rakúskej koprodukčnej snímke Želary česká herečka Aňa Geislerová. O to prekvapujúcejšie je pre diváka zistenie, že Aňa v postave Elišky, ktorá musí v istom okamihu zabudnúť na celý svoj doterajší život a prijať novú identitu, pôsobí nanajvýš presvedčivo. A vďaka postave, ktorú jej rovnako ako jej úplne prvú filmovú rolu vo filme Pějme píseň dohola ponúkol režisér Ivan Trojan, koncom februára vykročí po červenom koberci na slávnostné odovzdávanie najprestížnejších amerických filmových ocenení Oscarov v hollywoodskom Kodak Theatre. Príbeh podľa novely Jozova Hanule z pera Květy Legátovej sa začína v mestskom prostredí štyridsiatych rokov, v čase Protektorátu a okupácie Čiech a Moravy Nemcami. Nedoštudovaná lekárka Eliška pracuje ako zdravotná sestra v mestskej nemocnici spolu so svojím partnerom, úspešným chirurgom Richardom (Jan Trojan). Život trávi aj tým, že sa spolu s Richardom i doktorom Chládekom (Jan Hrušínsky) zapojí do tajného domáceho odboja. Nie je jej však celkom jasné, aké dôsledky by to mohlo mať. Raz privezú na chirurgickú kliniku ťažko zraneného muža, dedinčana zo vzdialených pohraničných hôr, ktorý súrne potrebuje transfúziu. Keďže má rovnakú krvnú skupinu ako Eliška, mladá žena mu svojím darcovstvom zachráni život. A tak v situácii, ktorá je pre ňu každodenná, sa krvou naviaže kľúčové puto. Práve barbarský, prírodný muž s detskou dušou Joza jej totiž bez slov ponúkne svoju mozoľnatú ruku vo chvíli, keď začne odbojovú skupinu prenasledovať gestapo. Eliška sa okamžite musí naučiť svoje nové meno i životopis, zabudnúť na milenca a pod hrozbou smrti hľadá bezpečný úkryt v Jozovej drevenici ďaleko v horách. Mestský človek sa ocitne uprostred nespútanej prírody v horskej pohraničnej dedine Želary, kde sa zastavil čas pred 150 rokmi. Obyvatelia obce majú svoje zvyky, vzťahy a predovšetkým srdcia, ktoré si hlavná hrdinka musí získať. Keďže sú Želary drámou, až do konca filmu budú autori diváka napínať, či sa to hrdinke podarí, alebo ju, naopak, niekto zradí. Tuší však, že si Eliška – Hana uvedomuje svoju zodpovednosť nielen za seba, ale i za životy ostatných. Pri pohľade do dobráckej málovravnej tváre jej partnera, ktorého hrá maďarská celebrita György Cserhalmi, však vie, že jej city k tomu človeku chladné neostanú. Negramotný muž je až neskutočne tolerantný, a tak sa dráma neodohrá vo forme vnútorného či vonkajšieho konfliktu hlavnej hrdinky. Dramatické udalosti, ku ktorým nevyhnutne patrí aj smrť, zasiahnu do love story zvonka. Veľký podiel na silnom dojme z filmu má i hudba Petra Ostrouchova, nechýba jej dramatický výraz či ľahko zapamätateľný motív. K ľúbostnej romanci a okolitým tragédiám však autori pridali aj štipku humoru, ktorá očarí predovšetkým v postave malej Haničky (Anička Věrtelářová). Vtipné hlášky malej osôbky, ktorá sa po dedine promenáduje s bielom kozičkou, odľahčujú napätý dej. S ľahkosťou a prirodzenosťou sa úlohy jej matky zhostila česká speváčka Iva Bittová, naopak takmer zbytočná a rušivá sa zdá postava dedinského učiteľa, ktorého hrá populárny Jaroslav Dušek. Hoci má film až dve a pol hodiny, stolička diváka omínať nezačne. Z deja ho vytrhne až náhly epilóg, ktorý nasleduje po osudovej rane, pri ktorej Eliška príde o manžela. To, čo sa stalo od Jozovej smrti po Eliškin návrat na miesta jej dvojročného pobytu, už autori neriešia, ani nepovažujú za potrebné. Príbeh sa skončil. Vo vedľajších postavách, epizódnych rolách a komparze dostalo priestor veľa slovenských hercov, neopozerané a o to dôveryhodnejšie tváre ako Ondrej Kovaľ, Juraj Hrčka, Imre Borároš, Viera Pavlíková, Jana Oľhová a ďalší. Pre Františka Veleckého, protagonistu slávnych filmov Františka Vláčila, to bola posledná filmová úloha. Napriek tomu, že je účasť Slovenska na filme minoritná, snímka sa stala prvým naším filmom, nominovaným Americkou filmovou akadémiou v kategórii Najlepší cudzojazyčný film na Oscara, keďže v nomináciách neuspel taktiež koprodukčný Kráľ zlodejov. Na Želary upozornil scenárista Peter Jarchovský režiséra a producenta Ondřeja Trojana, ktorého predloha nadchla, už v roku 1999. Pre veľkofilm však bolo potrebné spojiť sily. Domáce financie, granty a podpora českej televízie totiž nestačili, preto sa mohlo začať nakrúcať až vďaka slovenskej a rakúskej produkčnej spoločnosti. Autorka je filmová kritička

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984