Knihy

Po roku 1989 patrila Česká republika podľa sociologických prieskumov dlhodobo k tým postkomunistickým krajinám, v ktorých bola miera politickej spokojnosti s novým režimom najvyššia. No koncom 90. rokov a na prelome storočí, najmä pod vplyvom tzv. opozičnej zmluvy, ktorá spôsobila obmedzenie politickej plurality, zosilneli vo verejnosti hlasy zdôrazňujúce nenahraditeľnosť aktívnej občianskej spoločnosti. Tak vznikla aj iniciatíva Impuls 99 s hlavným cieľom rozvinúť diskusiu o tom, ako vytvárať v ČR modernú štruktúrovanú spoločnosť. Zborník esejí editora Václava V. Nekvapila Impuls pro občanskou společnost s podtitulom Eseje o třetím rozměru demokracie (Európsky literárny klub) autorsky tvoria zväčša ľudia, ktorí sa podieľali na vzniku spomínanej občianskej iniciatívy. Eseje hovoria najmä o témach, ktoré Impuls 99 do spoločnosti vniesol. O tom, že sú rozmanité, svedčí aj skladba signatárov iniciatívy – vysokoškolskí učitelia, novinári, študenti, ľudia z mimovládnych organizácií, politici. Pavel Ambros je profesorom katolíckej teológie. Zaoberá sa spirituálnymi a pastorálnymi otázkami novej evanjelizácie, inkulturácie a celou súčasnou činnosťou cirkvi, vrátane jej ekumenickej dimenzie, s cieľom podnietiť dialóg medzi kultúrami a náboženstvami v novej Európe. Kniha Teologicky milovat cirkev (Refugium) zhrňuje jeho pôsobenie na Cyrilometodskej teologickej fakulte v Olomouci a istým spôsobom bilancuje jeho „trvalé úsilie byť nablízku zásadným zápasom viery“, ktorých je v dnešných Čechách svedkom. Kniha je rozdelená do troch častí: podáva celkový pohľad na premenu pastoračnej situácie za posledných desať rokov, oboznamuje s teoretickými východiskami Ambrosovej pastorálnej teológie, sprístupňuje autorove komentáre najdôležitejších štúdií, ktoré sa venujú špeciálnym pastoračným problémom. Ako sa uvádza na prebale knihy, autor sa zaoberá otázkami, „ktoré si všetci často kladieme. Nemusí byť však samozrejmé, že je teológ s cirkvou v súzvuku“. Vo vydavateľstve Kalligram vyšli Rudolfovi Chmelovi doteraz dve knihy. Tretia, nazvaná Moje slovenské pochybnosti, do istej miery nadväzuje na jeho publikáciu Moja maďarská otázka (vyšla v roku 1996). Literárny vedec, v súčasnosti slovenský minister kultúry, s orientáciou na výskum dejín slovenskej literatúry a dejín slovensko-maďarských literárnych vzťahov sa vo svojej najnovšej zbierke esejí, ktoré vznikali najmä v poslednom desaťročí, zaoberá problémami slovenskej identity v rámci stredoeurópskeho, či presnejšie najmä maďarského a českého regiónu. Rudolf Chmel vnáša svoje „slovenské pochybnosti“ do uvažovania o tom, odkiaľ Slováci pochádzajú a kam sa pravdepodobne budú uberať ich cesty v najbližších rokoch. Nezabúda pritom na reflexiu nielen našej minulosti, ale najmä súčasnosti cez historicko-politické i sociálno-mentálne súvislosti, cez analýzu tak zakorenených stereotypov a predsudkov.