správy
> Návrh antidiskriminačného zákona do druhého čítania Vládny návrh antidiskriminačného zákona, ktorý má pre menšiny zabezpečiť ochranu pred diskrimináciou, sa dostal konečne do parlamentu. Po niekoľkých pokusoch o dohodu medzi podpredsedom vlády pre ľudské práva a menšiny Pálom Csákym a ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom, ktorý stále trval na novelizácii niekoľkých zákonov, a po schválení vo vláde o ňom diskutovali poslanci. Aj predseda Výboru NR SR pre ľudské práva László Nagy uviedol, že posledný návrh zákona je takým návrhom, na akom sa dokázali politici dohodnúť. Ani tentoraz sa diskusia nezaobišla bez vyjadrení na adresu homosexuálov. Poslankyne za ĽS-HZDS Katarína Tóthová a Ľudmila Mušková vyjadrili názor, že homosexuálnym učiteľom treba zakázať vplývať na deti a propagovať vlastnú sexuálnu orientáciu. Antidiskriminačný zákon posunuli poslanci do druhého čítania. Jeho prijatie očakávajú menšiny, ktoré sa cítia na Slovensku diskriminované, ale aj Európska únia, ktorá nám naznačila, že ako jej nový člen by sme mali mať antidiskriminačnú legislatívu. > Polícia vtrhla do rómskej osady a bila jej obyvateľov Centrum práv Rómov Slovenska (CPRS), Európske centrum práv Rómov v Budapešti (ERRC) a londýnska centrála Amnesty International podali za nelegálny postup polície počas zásahu pri rómskych nepokojoch v Trebišove a Čaklove v okrese Vranov nad Topľou podanie na Generálnu prokuratúru SR. Sociálne nepokoje na Slovensku pozorne monitorovali a zamerali sa najmä na zásah polície. Zistili, že policajti 24. februára v rómskej osade v Trebišove vstupovali do veľkého počtu rómskych domov bez rozdielu a bez toho, aby preukázali povolenie na prehliadku. Často surovo vykopávajúc dvere, udierali obuškami a takisto kopali mnoho Rómov, pričom pri bitke používali aj elektrické tyče na hlavy, ramená, hrudníky a nohy. Ich brutalita sa nezastavila ani pred maloletými. Počas akcie bolo zadržaných najmenej 28 ľudí a ešte 25. februára bola väčšina z nich vo väzbe. ERRC a CPRS urobili aj rozhovory s mnohými obeťami. Jednou z nich bol napríklad 16-ročný mentálne postihnutý D. N., ktorého policajti podľa jeho výpovede bili obuškami doma aj na verejnosti, dávali mu šoky na ruky, čelo a brucho elektrickou tyčou na dobytok. D. N. bol približne na dve hodiny zadržaný a vo väzbe fyzicky zneužívaný. Pred prepustením bol donútený podpísať vyhlásenie, ktoré nečítal a ani mu nebolo prečítané a ktorého obsah mu bol neznámy. Veľký počet očitých svedkov, ktorí poskytli rozhovor ERRC a CPRS, tvrdil, že policajti boli počas zásahu opití a veľa z nich používalo urážlivé výrazy. Riaditeľ policajného riaditeľstva Trebišovského okresu Jozef Mlynárik aj napriek týmto zisteniam odmietol začať vyšetrovanie policajných zákrokov, aby sa zistilo, či polícia neprekročila svoje kompetencie. > Pozdravil políciu hajlovaním Mladý 19-ročný muž zo Svätoplukova v okrese Nitra pozdravil policajné auto, ktoré prechádzalo okolo neho, hajlovaním. Policajti ho predviedli na políciu, pretože nevedel pri kontrole hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Zistili, že mladík má pri sebe obrázky Adolfa Hitlera, Ku-Klux-Klan-u, ako aj vojakov fašistickej armády s nápismi. Obvinili ho z trestného činu propagácie fašizmu a hrozí mu trest do troch rokov odňatia slobody. > Ženy chcú na kandidačných listinách každé tretie miesto Parlamentný výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odsúhlasil zavedenie kvót pre ženy na kandidačných listinách politických strán. Na Slovensku nemajú ženy veľa šancí zapojiť sa do verejného života, a práve to by mal zmeniť aj návrh k novele volebného zákona. Podľa neho by každá politická strana mala dať na svojej kandidačnej listine ženám každé druhé či tretie miesto. Túto požiadavku iniciovala komisia pre rovnosť príležitostí a postavenia v spoločnosti a zároveň je požiadavkou vyše päťdesiatich ženských mimovládnych organizácií z celého Slovenska, ktoré ju presadzujú už niekoľko rokov. Asociácia Fórum žien 2000 vyzvala poslancov Národnej rady SR, aby za návrh hlasovali. Poukázala na to, že ženy tvoria 51,4 percenta populácie, a je tak presvedčená o tom, že je potrebné, aby mali možnosť spolupodieľať sa na riešení otázok smerovania našej krajiny a na tvorbe a schvaľovaní zákonov, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Slovensko by sa tak zaradilo medzi demokratické krajiny vyspelej Európy. > Žiadosti o odškodnenie sú neúplné Židia, ktorí čakajú na odškodnenie, nie sú spokojní s tým, že vybavovanie odškodného je veľmi pomalé. Z podaných 24 tisíc žiadostí vybavili na ministerstve spravodlivosti zatiaľ iba okolo 10 tisíc a niekoľko tisíc z nich nemá ani doklad o evidencii. Poukazujú na to, že niektorí čakatelia majú už 70 rokov. Dôvodom tejto situácie je to, že viaceré žiadosti podľa ministerstva spravodlivosti neobsahujú potrebné doklady, ktoré bolo treba predložiť ako dôkaz opodstatnenosti nároku. Žiadatelia namiesto nich predložili iba čestné vyhlásenie. Okrem toho o odškodnenie žiadali aj osoby, ktoré naň nemajú nárok. Oprávnenosť všetkých žiadostí vyhodnotia do konca tohto mesiaca alebo nasledujúceho a do konca roka aj výšku nároku pre žiadateľov. Na základe dohody, ktorú podpísali predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí František Alexander ešte v roku 2002, sa zaviazala vláda čiastkovo odškodniť židovské obete holokaustu. Vyčlenila na to 850 miliónov korún, ktoré budú desať rokov viazané na osobitnom účte v Národnej banke. > Otvoreným listom vyzvali verejnosť proti rasizmu Zamestnanci a sympatizanti Rómskej tlačovej agentúry, ako aj niekoľko rómskych mimovládnych organizácií sa obrátilo na verejnosť otvoreným listom. Vyjadrili v ňom obavu z novej vlny rasizmu, ktorá zaplavuje Slovensko, pričom zdôraznili, že aj oni sa môžu stať „terčami“ etnickej nenávisti, hoci denne chodia do práce, študujú na školách a majú záujem byť rovnocennou súčasťou spoločnosti. Poukázali na to, že sociálne nepokoje na východe Slovenska sa prezentujú ako rómske rabovačky a nezdôrazňuje sa, že nové opatrenia vlády v sociálnej oblasti nezasiahli len najnižšie vrstvy rómskej komunity, ale spôsobili prepad pod hranicu sociálneho minima aj tisícov Nerómov - študentov, dôchodcov, zdravotne postihnutých. „Považujeme skutočnosť, že sa na verejnosti a najmä v prejavoch našich najvyšších ústavných činiteľov zvýrazňuje výlučne etnický aspekt udalostí posledných dní, za nebezpečný precedens. Ten na dlhé roky môže nielen ešte výraznejšie zhoršiť spolunažívanie Rómov a Nerómov na Slovensku, ale aj vystupňovať etnické napätie v krajine až na hranicu, keď už argumenty strácajú akúkoľvek hodnotu a nahrádza ich slepá nenávisť podporená silou,“ uvádza sa v otvorenom liste. Jeho autori sa domnievajú, že snaha kompetentných zakryť vlastné zlyhania v oblasti regionálnej politiky vedie k zjednodušovaniu pohľadu na problémy našej spoločnosti a na dlhé roky môže negatívne ovplyvniť všetko dobré, čo sa v oblasti rozvoja a podpory minorít naštartovalo. Verejnosť vyzvali, aby sa nedala zmanipulovať rasistickým jazykom, ktorý zachvátil Slovensko a aby si uvedomila, že hodnota je v človeku bez ohľadu na jeho etnickú príslušnosť. „Myslite na to, že dnes sa vlna rasovej nenávisti obracia proti nám, ale zajtra môže postihnúť aj vás, kdekoľvek na svete, ak ju nezastavíme spoločne,“ uzavreli svoju výzvu v liste. > Chcú zakázať sobáše homosexuálov Rozhodnutie starostu San Francisca Gavina Newsona sobášiť homosexuálne páry pobúrilo predovšetkým veriacu verejnosť, ale aj politických predstaviteľov. Newson však tvrdí, že zákony voči homosexuálom sú diskriminujúce, a preto sa rozhodol, že ich nebude rešpektovať. S jeho názorom nesúhlasí ani kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger, ani prezident George Bush a k tejto téme sa vyjadrili aj kandidáti na post prezidenta John Kerry a John Edwards. Aj keď sa obaja vyjadrili proti takýmto svadbám, nesúhlasia s tým, aby sa zakázali manželstvá ľudí rovnakého pohlavia dodatkom k americkej ústave. Rozhodnutie podľa nich treba ponechať na jednotlivé štáty. Kalifornský minister spravodlivosti Bill Lockyer požiadal Najvyšší súd amerického štátu Kalifornia, aby homosexuálne sobáše zrušil. Súd mu nevyhovel. V tejto situácii sa teda homosexuáli sobášia naďalej a do San Francisca prichádzajú nielen z blízkeho okolia, ale aj iných vzdialených miest. Spracované podľa denníkov, internetového denníka www.changenet.sk, Rómskej tlačovej agentúry a www.euractiv.sk
