Rumunsko sa usiluje integrovať do EÚ
Krajina, ktorá sa usiluje stať členom Európskej únie v roku 2007, to je základná charakteristika Rumunska a jeho primárneho zahraničnopolitického cieľa. Na jeho dosiahnutie však musí prekonať ešte dlhú cestu – predovšetkým v otázke potlačenia korupcie, posilnenia ekonomiky a uskutočnenia legislatívnych zmien. Skutočnosť, že Rumunsko ide po správnej ceste, dokumentovalo aj referendum v októbri 2003, v ktorom obyvateľstvo odsúhlasilo ústavné zmeny posilňujúce práva menšín a posilnenie práv súkromných vlastníkov. Výsledok referenda sa dá vnímať ako veľký úspech súčasnej vlády, v ktorej dominuje Sociálnodemokratická strana Rumunska (PDSR), ktorá vládne s podporou opozičnej Demokratickej únie maďarskej menšiny. Po parlamentných voľbách v roku 2000 získala práve táto strana 155 mandátov z celkového počtu 346, čím sa stala najsilnejším politickým zoskupením. Za druhého víťaza volieb však možno považovať pravicovo extrémistickú stranu Veľké Rumunsko, čo vzbudilo rozruch tak na domácej politickej scéne, ako aj v zahraničí. Dovtedajšia najsilnejšia strana vládnej koalície sa nepresadila – po katastrofálnom prepade nezískala ani jedno poslanecké kreslo. Jednou z príčin neúspechu bol celkom určite aj finančný škandál, ktorý vyvolal krach Národného investičného fondu (FNI). Pád banky postihol temer päť miliónov Rumunov. Neschopnosť vtedajších vládnych strán kríze predísť bola považovaná za politické zlyhanie, ktoré voliči v následných parlamentných voľbách tvrdo potrestali. Politická zmena vyniesla do premiérskeho kresla Adriana Nastaseho, ani nie 54-ročného právnika. Ten po štúdiu sociológie a práv na univerzite v Bukurešti nastúpil na vedeckú dráhu a v roku 1990 sa stal profesorom medzinárodného práva. V prvej vláde prezidenta Iona Iliesca v rokoch 1990 – 1992 bol ministrom zahraničných vecí, v rokoch 1992 – 1996 zasa pôsobil ako predseda Poslaneckej snemovne rumunského parlamentu. V PDSR bol Nastase od roku 1993 tajomníkom, neskôr ho zvolili za predsedu strany. Po úspechu strany v parlamentných voľbách sa stal 28. decembra 2000 novým predsedom rumunskej vlády. Za hlavnú úlohu, okrem spomínanej zahraničnopolitickej priority, integrácie krajiny do EÚ, pokladá Nastase ekonomickú stabilizáciu krajiny a zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. A vskutku, vláda dokázala znížiť nezamestnanosť na 8,3 percenta, hrubý domáci produkt krajiny rastie v priemere ročne o 5 percent, no ppočet obyvateľov žijúcich pod oficiálnou hranicou chudoby sa naďalej pohybuje okolo štyridsiatich percent. Prezidentom krajiny je Ion Iliescu, štátnik so zaujímavou politickou kariérou. Niekdajší člen ÚV Komunistickej strany Rumunska sa v roku 1971 dostal do nemilosti Nicolae Ceaucesca a následne ho zbavili politických funkcií. Počas krvavého prevratu v roku 1989 sa Iliescu postavil do čela opozície a Rada Fronty národnej spásy (FSN) ho zvolila za hlavu štátu. Nádeje, ktoré do neho mnohí vkladali – v súvislosti so zvýšením životnej úrovne a demokratizácie krajiny –, však nesplnil. Dochádzalo k stálym nepokojom a množili sa požiadavky na jeho odstúpenie. V zahraničí vzbudil nedôveru svojou represívnou politikou voči menšinám. Napriek tomu, vo voľbách v roku 1992 si dokázal svoj post udržať, ale o štyri roky neskôr už podľahol svojmu vyzývateľovi Emilovi Constantinescovi. V roku 2000 však Constantinescu na svoju kandidatúru rezignoval, čo Iliesca vynieslo opäť do prezidentského kresla. Zaujímavou oblasťou Rumunska je jeho dynamicky sa rozvíjajúci mediálny trh. Napriek ekonomickým ťažkostiam je v krajine silne rozvinutý trh s menšími lokálnymi súkromnými televíznymi stanicami, aj keď prvenstvo patrí štátom vlastnenej TV spoločnosti Romania 1. Hneď za ňou sa však v boji o divácky koláč umiestňujú komerčné stancie Pro TV a Antena1. Prvé súkromné rádio sa objavilo v roku 1990, dnes v krajine vysiela viac ako stovka súkromných rádiostaníc. Väčšina domácností vlastní káblovú televíziu. Pokiaľ ide o slobodu tlače, organizácia Freedom House monitorujúca slobodu tlače v roku 2003 konštatovala, že ,,stálemu nátlaku“ čelilo štrnásť novinárov. Ústava krajiny z roku 1991 uznáva slobodu tlače, ale zakazuje ,,hanobenie krajiny“. tabuľka Rumunsko – fakty Rozloha: 237 500 km2 Počet obyvateľov: 22,3 milióna Priemerná dĺžka života: 67 rokov muži/74 rokov ženy Hlavné mesto: Bukurešť Politické zriadenie: republika Mena: lei Priemerný ročný príjem: cca 55 000 Sk Nezamestnanosť: 8,3 percenta Hlavný vývozný artikel: textil, plasty, stroje, chemikálie Linky: www.turism.ro - turistické informácie www.romania.com - internertová brána do Rumunska www.guv.ro - oficiálna stránka rumunskej vlády Vychádza s láskavou podporou delegácie Európskej komisie v SR. Uverejnené názory sa nezhodujú s oficiálnymi stanoviskami Európskej komisie.
